Červenec 2011

Aj smiechom sa môžeme zadúšať

30. července 2011 v 20:56 | Enaily |  Evening relation

Ak by mi niekto povedal že "Umieral od smiechu" alebo sa "Zadúšal smiechom" nemyslím si, že by som mu dokázala veriť.
Tak, či onak, v každom prípade, mňa ten smiech zabíja, alebo skôr dusí :)
Prečo? Myslím, že to by pochopil každý kto by si pozrel Skip Beat anime a potom sa pustil do mangy (kvôli lenivosti ju čítam len od nejakej 68 kapitoly, kde skončilo anime). Áno, tie ich reakcie, hlášky a xichty ma zabíjajú. Možno je to aj tou mojou čiastočnou zlomyseľnosťou ale.. no... ja za to nemôžem. Ono sa to ani nedá, pri čítaní Skip Beatu zachovať chladnú tvár. Najmä keď tam Kyoko stále stvára blbosti, Shoutaro nervačí lebo žiarli na Tsurugu a Tsuruga zasa žiarli na Shoutara. A keď ku tomu pridáme ešte Prezidenta LMC (teraz si neviem spomenúť na meno) a Tsurugovho manažéra (tiež si neviem spomenúť na meno) ktorý tam splietajú rôzne plány ako tých dvoch dať dokopy Áno, prezident LMC sa tiež snaží dať ich dokopy. Alebo aspoň ak som to správne pochopila. (myslím tým Tsurugu a Kyoko) tak .. no proste.. mohla by som na tej mange visieť od rána do večera (no, nie že by to nebola pravda, ale bohužiaľ už som na 172 kapitole a vydaných ich je zatiaľ 177, takže.. no, môžem sa len tešiť na pokračovanie)
No.. v každom prípade... čo chcel týmto výkecom básnik povedať?
Neviem. Možno, aby ste si to prečítali a zdieľali so mnou to nadšenie? Nie, nie to asi nie.. pravdepodobne je to len tak z dlhej chvíle :)
Takže... zatiaľ sa s vami lúčim. Pravdepodobne na celkom dlhú dobu, keďže budem istý čas mimo :)

7.Kapitola - Hra

29. července 2011 v 20:27 | Enaily |  Zberatelia


Pochopila....

25. července 2011 v 10:40 | Enaily |  Blog
...som ako nastaviť design.
Viem, že je to vlastne veľmi ľahké (možno dokonca aj jednoduchšie ako to bolo predtým) ale mne sa to zdalo strááášne zložité :D Možno preto, lebo som žiadny design dlho nenastavovala a vlastne si ani poriadne nevšimla tie zmeny čo prebehli. Táákže :D Máme tu nový design :D
Asi ste si už všimli... no nič... idem dopozerať Fruits Basket a potom vám sem z toho pridám čosi čo by sa malo podobať na recenziu :D
Zatiaľ :D


Vylepšenia na 2 veci...

23. července 2011 v 21:43 | Enaily |  Blog
... alebo ako som sa nemohla dopracovať k novému designu.
Celé sa to začalo tým, že som si rozmyslela, že zmením design. Malo to byť úplne jednoduché. Chcela som ho urobiť čierny, s Ai Enmou, lebo som to nedávno dopozerala a mala som na taký náladu. Hovorím si "Je to jednoduché, za 10 minút to budem mať hotové"
Ale čo čert nechcel! V blogu sa akosi pomenili nastavenia a ja, som skonštatovala, že nedokážem nastaviť ani ten najjednoduchší design aký som kedy "urobila" alebo skôr vymyslela... keďže ja mám rada také úplne jednoduché designy.
V každom prípade, momentálne tu bude tento, jeden z prednastavených, alebo akých, až pokým neprídem na ten nový blogový systém ....
Takže, zataľ sa majte....

Princess Princess

23. července 2011 v 17:50 | Enaily |  Anime
Názov: Princess Princess
Vydané: 2006
Žáner: Komédia
Status: Ukončené

Kouno Tooru prestupuje na chlapčenskú školu. Na prvý pohľad nie je ničím výnimočný, teda, ak odrátame to, že je troška krajší a prichádza uprostred roka.
A tu, sa začína problém. Hneď v prvý deň stretne v škole dievča, ale... čo tu robí? Dievča na chlapčenskej škole? Hlúposť! Onedlho na to, si ho zavolá študentská rada a on sa dozvie o tradícii tejto školy. O Princeznách. Východná princezná Mikoto Yutaka a západná princezná Yuujirou Shihoudani. A on, sa má pripojiť. Spočiatku sa mu veľmi nechce a nedobrovoľná východná princezná sa raduje, že nebude jediná princezná z donútenia. Ale... Študentská rada má svoje presvedčovacie metódy. Takmer nekonečné množstvo výhod pre ...... princezny.
Ako sa Kouno Tooru rozhodne keď zistí, že si bude žiť ako v bavlnke ak sa stane princeznou? Prekusne svoju mužskú pýchu a bude nosiť dievčenské šaty?

amv:

(No, zo všetkých čo som videla sa toto zdalo byť najlepšie....)
Môj dojem:
No, keďže som to len pred chvíľou dpozoreala... bolo celkom dobré. Spočiatku som si síce myslela, že to bude Shounen ai či Yaoi ale nie je to tam veľmi vidieť (nie že by som proti tomu niečo mala, ale proste ma sounen ai a yaoi nebaví...) Ale... bolo to dobré. Hlavne, keď prirátam fakt, že som sa na tom chechtala od začiatku až do konca :D Proste... odporúčam to pozrieť a dúfam, že aj vám sa to bude páčiť prinajmenšom tak ako mne :D

4.Kapitola - Odhalení?

23. července 2011 v 15:46 | Enaily |  Zberatelia

Code Geass

23. července 2011 v 11:31 | Enaily |  Anime
Názov: Code Geass: Hangyaku no Lelouch / Lelouch of the Rebelion
Vydané: 2006
Žáner: akcia, dráma, psychologické, sci-fi
Satus: ukončené, 25 častí.

Svet je rozdelený inak ako sme zvyknutý. Trištvrte sveta má pod nadvládou Britská ríša, Európu má Európska únia a časť ázie Čínska federácia.
Britom vládne Vládca, ktorý ma nespočet detí, pričom každé má inú matku a tí to všetci majú svoje poradové číslo ako princ či princezná británie.

Z Japonska sa stala 11 časť Britskej ríše, ale... súhlasia s tým samotný japonci?
Ľudia sa búria, lebo sú menejcenný len preto, lebo nie sú briti, ale 11-ty. Niektorí stále bojujú za znovuobnovenie Japonska. Tu sa stretávame so skupinkou ľudí od odboja, ktorí sa s pomocou Nightmarov snažia aspoň troška ukázať britom, že toto nie je ich zem. A tak sa do jedného z ich bojov, pripletie študent, na prvý pohľad celkom obyčajný, ale na druhý, stratený 99 princ Británie.
A táto osoba dostáva do rúk obrovskú moc od tajomnej dievčiny C.C. Moc zvanú Geass, ktorou môže ovládať ostatných. Pomôže členke odbojovej skupiny Karen a proti Britom vymyslí vlastnú stratégiu, ktorou, ak ho bude skupina odbojárov poslúchať, ich môže poraziť.
A tak, vzniká Zero. Úhlavný nepriateľ Británie, ten ktorý založí obrovskú skupinu nazývanú Rád čiernych rytierov, ktorý nebojuje len za Japonsko, ale neskôr za všetkých, čo potrebujú pomoc. Ľudia, ktorí stoja na strane spravodlivosti.
Ibaže, Zero nie je taký ako sa môže zdať.

Na opačnej strane sa objavuje Suzaku, syn starého japonského generála, ktorý sa pridal k Britom, aby ich zmenil zvnútra. A nastupuje na školu plnú britov, Ashvordskú akadémiu, kde sa stretáva so svojím dávnym najlepším priateľom Lelouchom a jeho milovanou sestričkou Nanali, pre ktorú by jej brat urobil všetko. Dokonca, aj zmenil svet, zničil Britániu a pozabíjal svojich súrodencov.

A tak sa začína obrovský príbeh. Suzaku a Lelouch stoja na opačnýk koncoch rieky. Suzaku na strane britov a Lelouch ako úhlavný nepriateľ Vladcu a celej Británie ovláda Rád čiernych rytierov ako Zero.

Čo sa stane až Lelouch a Suzaku zustia, že stoja proti sebe? Ako sa Suzaku rozhodne? Bude nenávidieť Zera, aj napriek tomu, že je to jeho najlepší priateľ? Podarí sa Lelouchovi pomstiť smrť svojej matky a nešťastie Nanali, zabitím svojho otca? Porazí Britániu a získa si 11 časť Británie svoj pôvodný názov?


Názov: Code Geass: Hangyaku no Lelouch R2 / Lelouch of the Rebelion R2
Vydané: 2008
Žáner: akcia, dráma, mecha, sci-fi.
Status: ukončené, 25 častí

Čierna rebélia. Tak sa nazýva útok, ktorým Zero a Rád čiernych rytierov takmer porazil britov a získal naspäť Japonsko. Ibaže, Zero náhle zmizol a znovu získanie Japonska sa stalo iba snom.
Odvtedy sa Zero neukázal. Všetci si myslia, že je mŕtvy, ale... je to pravda?

Lelouch, obyčajný študent akadémie miluje šach a keďže nemá nikoho kto by bol lepší, stále hľadá rovnocenného súpera. Dokonca, vymeškáva školu, najmä hodiny telocviku.
Jeho brat Rollo chodí všade s ním. A kvôli svojmu bratovi, urobí čokoľvek.

Znova sa objavuje tajomné dievča, C.C, ktorá tvrdí, že Lelouch je Zero, jej komplic, že spolu majú dohodu. Ale... Lelouch si na nič nepamätá. Zero je mŕtvy, nie?
Zvyšky Rádu čiernych rytierov sa rozhodli nájsť Zera, nájsť toho, čo ich opustil aby ich znova viedol.
Lelouch sa znova stáva Zerom, ale je tu problém. Pod neustálym dohľadom náhražky za svoju sestru a skupiny britov z Ashovrdskej akadémie, si musí dávať neustále pozor, aby sa neprezradil.

Hra, je teraz na úplne inej úrovni. Už sa nejedná len o oblasť 11. časti británie, ale o celý svet. K Rádu čiernych rytierov sa ako spojenci pridávajú aj iné národy a vzniká Spojený zväz národov. Svet sa preskupuje a už sú len dve veľmoci. Spojený zväz národov a Britská ríša.

Zero stále zbiera stúpencov, ale.. už sa nezaujíma o svet. Chce späť svoju sestričku a zničí všetko čo mu bude stáť v ceste. Všetko.

Ibaže, čo bude Lelouch robiť, ak stratí všetko čo miluje, ak sa veci obrátia naruby a zistí, že bol oklamaný? Čo bude robiť, ak sa prevalí skutočná identita Zera? Dokáže sa postaviť svojmu bratovi Schneizerovi, 2. princovi Británie? A čo Suzaku, jeho priateľ ale zároveň ten, čo ho predhodil préd Vládcu, len kvôli vlastnému prospechu. Čo sa stane?
Amv:
(Ak si chcete úplne vychutnať pozeranie tohto anime, nepúšťajte si amv. Je robené z 2.série, je tam veľa spoilerov(áno, viem, že to hovorím zbytočne :-D))
Môj dojem:
No, mne osobne sa Code Geass páčil. Je tam kopa rôznych zvatov a vecí nad ktorými človek proste musí uvažovať. Páčilo sa mi to, lebo tam boli ukázané dobré i zlé stránky jednotlivých osôb. Charaktery osôb sa mi páčili a tiež prepracovanosť príbehu, proste čokoľvek čo rôzne postavy robili malo nejaký hlbší zmysel, mali cieľ, ktorý mal proste zmysel... No.. jednoducho to musíte vidieť, na to aby ste pochopili moje očarenie :D a možno to nepochopíte, lebo sa vám to nebude páčiť. Neviem, ale proste toto bolo jedno z tých anime, ktoré si určite pozriem znova, lebo.. no prote preto :D
No a nakoniec sa ospravedlňujem, že som dala až príliš spoilerov, ako sa mi zdá... Snáď som vás svojim pokecom k tomuto anime aspoň troška presvedčila, aby ste si ho pozreli :)

Cesta

21. července 2011 v 17:28 | Enaily |  Príbehy k jednej šálke čaju
Keby mi niekto niekedy povedal, že to budem ľutovať, neverila by som mu.
"Usmievaj sa, usmievaj sa! Chceš byť predsa najlepšia!"
Už ako dieťa som mala jednoducho smolu. Narodila som sa do pomerne bohatej rodiny a obaja moji rodičia boli nájomní vrahovia. A jedného dňa záhadne zmizli. Všetci čo vedeli, aká je ich práca sa vôbec nečudovali. Mala som vtedy asi sedem rokov. Ani mňa to vôbec neprekvapilo. Vždy som chcela byť ako oni. Myslela som, že je to správne.
Do starostlivosti ma dostala ich priateľka, Ela Wird. Nikdy som ju nemala príliš rada. Vlastne, nech sa nad tým akokoľvek zamyslím, nikoho som nemala rada.
Tak ako každé normálne dieťa som chodila do školy, učila sa a keď som prišla zasa k Ele, učila som sa znova.
"Odskúšam ťa, čo si sa u mňa za tie roky naučila." oznámila mi jedného dňa a ja som jej prikývla. Zobrala ma so sebou a celú prácu nechala na mne. Mala som zabiť kohosi, už ani neviem kto to bol. Viem, len, že zákazník si želal aby bol mŕtvy a za jeho smrť nám veľa zaplatil.
Môj život ubiehal ďalej. Keď už to bolo možné, odsťahovala som sa od Eli. Postupom času som získavala stále viac zákazníkov, ktorí ma odporúčali svojim známim. Občas som musela robiť aj vymáhača dlhov. Vždy som svoju prácu urobila tak ako sa očakávalo a dostala za ňu náležite zaplatené. Najčastejšími zákazními boli mafie. Raz potrebovali niečo jedny, potom druhý. Nestála som na nikoho strane. Úlohy som si vyberala podľa ceny, podľa toho, kto viac zaplatí. Áno, občas som vzala aj tie, ktorých cena bola mizivo nízka. Obyčajne neboli nijako ťažké.
"Haló?" Ozvala som sa do služobného telefónu. Na tento telefón mi obyčajne volali zákazníci, ak niečo súrne potrebovali a nemohlo to počkať dlhšie.
"Mám pre Vás úlohu. Dostanete za ňu slušne zaplatené." ozval sa povedomý hlas. Myslím, že pre neho som už niečo robila.
"Prepáčte, ale už niečo mám."
"Musíte to zobrať! Ste najlepšia!"
"Ak je to také súrne dám vám kontakt na Kocku. Teraz už niečo mám, takže sa obráťťe na niekoho iného." Kocka, tak vždy volali Elu. Nikdy som sa nedozvedela, prečo zrovna Kocka a i keď som sa jej na to pýtala, ona mi nikdy neodpovedala.
"Ona mi odporúčila vás. Chcela to urobiť, ale keď sa dozvedela o čo ide, odporúčila mi vás. Vraj ste najlepšia na tento typ." Chlapík na druhom konci už bol zúfalý. Chcela som, že to odmietnem, ale ak ma Ela odporučila, ak to ona nechcela urobiť, môžem to urobiť ja.
"Koľko mi zaplatíte?" opýtala som sa.
"Koľko si vypýtate a ešte vám ku tomu dám aj dom v Californii."
"Dobre. Povedzte mi podrobnosti." Vyzvala som ho a prešla ku stolu. Odtiaľ vzala papier a poznámkový blok, aby som si mohla všetko potrebné zapísať.
"Zabite Elena Wooda."
"Kto je to?" opýtala som sa. Nikdy som to meno nepočula.
"Tak ako vy nájomný vrah, ale aj špión. Ukradol mi veľmi cenné informácie, ktoré sa nesmú dostať na verejnosť. Zabite ho skôr ako sa dostane do Ameriky." Bol naliehavý.
"Nejaké špeciálne želanie, ohľadne jeho smrti? Chcete aby umrel rýchlo, pomaly, mučiť ho, nemučiť... A esťe potrebujem vedieť kde sa nachádza."
"Je mi jedno ako ho zabijete, ale hlavne ho zabite. Práve by sa mal nachádzať kdesi v Rusku. Ale naposledy ho videli v Taliansku, v Ríme. O týždeň chce nastúpiť na lietadlo v Londýne do Ameriky." Všetko podstatné som si zapísala.
"Dobre. Keď to bude hotovo, ozvem sa vám a dohdneme sa na cene. Ale, ešte mohli by ste mi poslať jeho fotku?"
"Samozrejme."
Náš rozhovor skončil. Otvorila som si notebook a o chvíľu mi prišiel e-mail. Otvorila som ho a pozrela si prílohu, čo boli fotky mojej obete.
Na všetkých sa zdalo, že je to obyčajný človek. Na jednej bol v kaviarni, na druhej v práci - v banke, na tretej s priateľkou. Všetky boli normálne. Nič, čo by naznačovalo, že by mohol robiť to čo ja. Nakoniec som to zavrela. Toto bude ľahké. Pomyslela som si.
O pár dní som sa vydala do Ríma. Našla som ho rýchlo. Práve balil dve turistky a pozval ich na kávu. Zaliezli do malej útulnej kaviarne. Tiež som sa tam vydala a usadila sa tam, pričom som ho neustále sledovala. Sledovanie. To je jedna z mojich najneobľúbenejších činností na tejto práci.
Sedela som tam a pomaly upíjala z pomarančového džúsu, ktorý som si obiednala. Vlastne, toto už bol tretí. Knihu ktorú som si priniesla iba ako rekvizitu, som už mala takmer prečítanú, keďže sa nič zaujímavé nedialo a môj cieľ, stále robil to isté. Nič.
Turistky, ktoré oblboval sa začali zberať na odchod.
"Ešte tu so mnou zostaňte. Snáď by ste ma tu nenechali takto samého." Hodil na ne psie oči. Ony sa len usmiali, zamávali mu a odišli.
Mala som ešte dvadsať stán do konca. Rozhodla som sa, že to dočítam a pôjdem. Pre dnešok stačilo. Veď som jeho sledovaním strávila takmer celý deň. A aj tak to bolo nakoniec zbytočné. "Bóóže, za niečo takéto si ani nemôžem veľa účtovať." Zafrfľala som si znechutene a vrátila sa k čítaniu.
Zrazu predo mnou pristál akýsi koláč. Žiadny som si neobjednala. Nemám koláče rada. Spýtavo som pozrela na čašníčku a ona ukázala na môj cieľ. Ten sa na mňa žiarivo usmial.
"Ďakujem, zoberte ho preč, prosím." Požiadala som čašníčku. Tá s mierne prekvapeným výrazom zobrala koláč preč. Znova som sklopila pohľad ku knihe.
Môj cieľ si sadol oproti mne.
"Ste tu na dovolenke?" Opýtal sa ma.
"Dá sa to tak povedať." Zdvihla som pohľad od knihy. "Želáte si niečo?"
"Ja som tu na dovolenke. Je tu krásne, však? Boli ste tu už niekedy? Ak nie, môžem vás tu previesť..." Zatvorila som knihu. Už nebolo možné pokračovať v jej čítaní.
"Už som tu niekoľkokrát bola a teraz ak dovolíte, pôjdem." Dopila som džús a pomaly vykráčala z kaviarne.
"Odprevadím vás." Už kráčal vedľa mňa. Žiarivo som sa usmiala.
"Ďakujem, to netreba. Ešte mám nejakú prácu,takže...."
Zahli sme do akejsi pustej uličky. Stále kráčal vedľa mňa. Vrhol sa na mňa a zatlačil ma k stene domu.
"Prečo ma sleduješ?!" vyštekol po mne a mne to až vtedy došlo. On vedel, že ho sledujem. Všimol si ma a hral hru na nevinného, na ľahkú korisť.
"Prečo by som to robila? Vôbec vás nepoznám." Snažila som sa ho vystrašený hlas.
"Skutočne? A čo je teda toto?" Z vrecka vytiahol telefón a čosi pustil. Bol to rozhovor mňa a môjho klienta. Začala som rozmýšľať. Musel sledovať hovory klienta, inak by sa ku mne nedostal. Nedel by, že teraz po ňom niekto ide. Stisol mi krk silnejšie.
"Povieš, že si ma zabila, jasné? Lebo ťa zabijem ja." zasyčal mi do ucha.
"Jasné." zavrčala som sarkasticky a kopla ho medzi nohy. Napodiv ma pustil.
"Ty...." začal, ale to už som stála a mierila mu pištoľou na hlavu.
"Dávam ti desať bodov za to, že si ma nachytal a pre tentokrát ušetrím tvoj život." Strelila som mu niekoľko krát do nohy. Po uličke sa to ozývalo.
Do Londýna som išla tým istým lietadlom, ako on. Sedela som pri okne a on pri mne.
"Zase sa stretávame, Sedmospáčka." povedal mi na pozdrav. Odtrhla som pohľad od okienka a sveta za ním.
"Počula som, že ťa učila Kocka. Už teraz chápem, prečo odmietla túto prácu."
"Iba na požiadanie mojich úžasných rodičov." zafrfľal ironicky. "Nikdy som túto prácu nechcel robiť a nemyslel som si že by sa mi to čo ma naučila mohlo raz aj zísť."
"Zaujímavé. Prečo si potom hral na dve strany? Ak môj klient chcel, odbachol si kohokoľvek koho poručil a ak to bolo potrebné a chcela to Americká vláda, odbachol si niekoho z jeho ľudí a nakoniec ukradol niečo nebezpčné." zamyslela som sa. Takto zväčša konali špióni. Premeriavam si ho pohľadom. Možno ho Ela učila, ale on nie je taký ako ja či ona. On je iný.
"Ako to všetko vieš?"
"Mám svoje zdroje." pousmiala som sa.
"Si ako Kocka. Ona tiež vždy mala svoje zdroje. Vždy mi vedela povedať to čo som chcel počuť."
"Vážne?" podivila som sa. Mne nikdy nehovorila to, čo som počuť chcela.
"Áno. Ale možno to bolo mojimi rodičmi." priznal.
"Nechápem. Myslela som, že Kocka sa nebojí nikoho."
"Mojich rodičov áno. Povedal by som, že ich nenávidí. Tak ako ja."
"Nikdy nepochopím ako niekto môže svojich rodičov nenávidieť." zamrmlala som a sklopila pohľad. Naozaj som to nechápala.
"Neviem, čo na tom môžeš nechápať. No,... tvoji rodičia ti asi nikdy nenadávali, nezakazovali ti, to čo si chcela robiť. Podľa toho čo viem zasa ja, zo svojich zdrojov, si len rozmaznané dievčatko."
"Máš zlé zdroje. Moji rodičia ma nestihli rozmaznávať." zamrmlala som a sklopila pohľad. Aj napriek tomu, že keď umreli som mala asi sedem rokov, som si ich veľmi nepamätala, pretože takmer stále kamsi cestovali. Smutné.
"To je mi ľúto zamrmlal." Znova som zvihla hlavu a žiarivo sa usmiala. "Nemusí. Nepoznal si ich a aj tak to vôbec nemyslíš úprimne, takže to ani hovoriť nemusíš." v mojich slovách bol chlad. Vedela som, že normálny človek by mi na to niečo odvrkol.
"Máš pravdu."
Vzlietli sme. Konečne.
"Prečo si sa nakoniec rozhodla toto robiť?" opýtal sa ma po dlhej chvíli. Jeho hlas mi znel smutne. Na chvíľu som dokonca mala pocit, že ani nie je moja korisť.
"Moji rodičia to robili. A aj teta Ela, ktorá ma dostala do opatery to robila. Hmm... myslím, že je to, to po čom som odjakživa túžila." zamyslela som sa.
"Takže len kráčaš po vyznačenom chodníku. Myslíš si, že je to to najlepšie? Mýliš sa. Si len nerozhodné dievčatko...."
"Možno." pripustila som potichu. Myslím, že mal pravdu. Áno, dokonca ešte aj dnes si to myslím. Ibaže, on bol moja práca, práca ktorú nesmiem odfláknuť, práca ktorej nemôžem dať zapravdu.
Ticho......
Prišla k nám letuška a opýtala sa nás, či si niečo dáme. On si objednal kávu a ja nič.
Zaymyslene som hľadela von z okna.
Nemohla som ho predsa zabiť v lietadle a ani na letisku a ako som zistila, lietadlo do Ameriky mu odlieta štvrť hodinu po prílete. Málo času. Až príliš málo. Ostáva mi jediná možnosť.
Kútikom oka som na neho pozrela. Alebo skôr na jeho miesto. Nebol tam a letuška mu práve priniesla kávu. Položila ju na provizorný stolček. Keď odišla nenápadne som sa obzrela, ale zdalo sa, že nikto mi nevenuje pozornosť. Strčila som ruku do vrecka a vytiahla malú fľaštičku. Rýchlo ju otvorila a vyliala mu jej obsah do kávy.
Potom som sa znova vrátila k zamyslenému sledovaniu oblohy za okienkom.
Pristáli sme. Vypil tú kávu a účinky jedu sa začnú prejavovať až keď bude už vo vzduchu. Jediné čo ma trápi je, že personál v lietadle s ním bude mať zbytočné problémy. Tá myšlienka ma trápi, ale je to jediná možnosť. Nemohla som vybrať jed ktorý by účinkoval hneď po užití, ani ten ktorý by účinkoval až keď by sme pristáli. Bolo by to príliš riskantné. Ela by mi síce povedala, aby som ho zabila hneď na letisku, vraj, ten koho mŕtvolu nevidíme, nie je mŕtvy. Ale, ja sa chcem vyhnúť zbytočnému podozreniu. Jeho smrť si overím iným spôsobom.
Vystúpili sme a pomaly kráčali cez letisko.
"Prečo ideš so mnou?" opýtal sa ma a ja som sa na neho veselo usmiala.
"Naša cesta končí a tu sa s tebou rozlúčim."
"Myslel som, že ma chceš zabiť." skonštatoval prekvapene.
"A kto povedal, že nechcem? Moja práca skončila a ja sa s ňou chcem rozlúčiť tak ako sa patrí. Nemyslíš, že je to fajn?" opýtala som sa veselo. Vždy, som mala vo zvyku sa so svojou obeťou rozlúčiť a popriať jej veľa šťastia predtým ako zomrie. Možno preto som si vyslúžila aj niekoľko iných prezývok, okrem Spáčky.
"Takže, zachvíľu umriem, však?" nemyslel to ako otázku. Usmial sa na mňa. "Som rád, že som spoznal Lúčiacu sedmospáčku. Snáď sa ešte niekedy uvidíme." podal mi ruku.
"Zbohom v pekle." Obaja sme sa na tom zasmiali a odkráčali každý svojím smerom. On išiel k lietadlu a ja preč z letiska. Mala som jedno stretnutie.
"Ahoj Edmund." Volal mi známy z New Yorku. Tam mal Elen Wood pristáť.
"Je mŕtvy." oznámil mi.
"To je úžasná správa Ed! Ďakujem ti!" zložila som.
Moja práca skončila, ale moje spomienky sa akosi vracajú k nášmu rozhovoru v lietadle. Myslím, že mal pravdu, keď mi povedal, že kráčam po vyznačenej cestičke. Naozaj som len nerozhodné dievčatko. Ale nechcem si to pripusiť. Nemôžem si to pripustiť, pretože potom by som musela pripustiť, že som sa stratila. Stratila som cestu po ktorej som chcela kráčať a preto som sa vrátila a vybrala si tú, ktorá sa mi zdala najľahšia.
Naozaj som si nemyslela, že to budem ľutovať.
Keby som mu ten jed do tej kávy nevyliala, možno by som vďaka nemu bola schopná nájsť svoju stratenú cestu. Ale, bojím sa, že ak by som ho nechala žiť tak by som sa stratila úplne.
Naozaj ľutujem, že som tú úlohu vtedy zobrala. Keby som ju nevzala, nemala by som čo ľutovať. Neľutovala by som ani výber svojej cesty.
Naozaj sa už čoskoro stretneme. Áno, stretneme sa tam, dole, tam kde je vždy teplo a nikdy zima. Kde takí ako sme my, vždy chodia. Je jedno ktorá z ciest, nás tam zavedie. Ak bude nesprávna zavedie nás tam. Tá cesta bude vydláždená zlatom, bude krásna, ale aj tak nás odvedie tam, kam nechce nikto ísť. Ibaže, ja sa tam teším.
Stretneme sa v pekle

3.Kapitola - Mina a Kaira

21. července 2011 v 16:11 | Enaily |  Zberatelia

Sny Hviezd

18. července 2011 v 20:24 | Enaily |  Príbehy k jednej šálke čaju
Raz za niekoľko miliárd rokov sa hviezdy, ktoré sú od seba vzdialené niekoľko miliárd svetelných rokov premenia do svojej podoby, ktorú si sami vybrali zo všetkých bytostí v celom vesmíre. Potom sa stretnú sa na malej planéte s názvom Terista. Pre takmer celý vesmír je táto planéta, úplne bezvýznamná, no pre hviezdy je to, to najdôležitejšie miesto v celom vesmíre. Vždy keď sa hviezdy na tejto planéte stretli, samotná planéta im dala otázku. Každý krát dala Terista inú otázku a pre každého to bola otázka, na ktorú nebolo odpovede aby sa zhodli všetky hviezdy.
"To som zvedavý akú otázku nám dá teraz." brblal Ries, hviezda z najvzdialenejšieho kúta galaxie. "Ale Ries, nemôžeš to tak brať. Terista vymýšľa otázky ktoré sú v celku logické. Veď sa nad tým zamysli. Otázka ktorú nám dala naposledy, predsa len nebola od veci." povedala mu hviezda, ktorá patrila medzi tie, ktoré tieto stretnutia priam milovali. "Cariesani, možno pre teba to bola dobrá otázka, ale mne sa to zdala byť nuda. Veď prečo by nás, hviezdy malo zaujímať, to ako vplývame na planéty okolo nás?" povedal Ries znechutene a Cariesani sa zamračila. "Poďme sa usadiť, zachvíľku to začne." zmenila Cariesani tému a spoločne s Riesom si išli nájsť voľajaké miesto, buď na sedenie alebo na státie.
"Hej, tam je Ries!" zrevala jedna malá hviezda, ktorá tu bola dnes prvýkrát a začala Riesa prenasledovať. "Čo po mne chceš?" opýtal sa jej Ries nevrlo a hviezdička začala rozprávať. "Ty si Ries, že? Veľa som o tebe počula, vraj si dokázal ako jediný precestovať celý vesmír bez toho aby si sa niekde zdržal príliš dlho. A vraj si aj zachránil jednu hviezdu a......" nestihla dopovedať lebo Ries ju umlčal slovami. "Možno som to urobil a možno nie, aj tak na tom nezáleží, lebo aj tak nikto z galaxie, okrem nás hviezd nepočuje o čom sa zhovárame, takže je to zbytočné." a odkráčal preč. Malá hviezdička za ním pozerala smutnými očami až pokiaľ neuvidela hviezdu, ktorá mala krídla sokola, nohy leva a hlavu supa. "Jééé to musí byť Aleris!" skríkla hviezdička nadšene a rozbehla sa za ním. "T-ty si Aleris! Akoto že tvoja podoba je práve takáto?" opýtala sa ho hviezdička a Aleris jej odpovedal "Proste je to tak a ty Weruno mi daj pokoj." zavrčal na ňu a ona zasa odišla s dlhým nosom.
"Aký je Váš sen?!" ozvalo sa zrazu po celej planéte a všetky hviezdy sa rozrušili. Jedna z hviezd mala odpoveď hneď "Mojím snom je byť najznámejšou medzi nami." Druhá zasa povedala "Mojím snom je, aby sme nemali tieto stretnutia... mojím snom je zničiť túto planétu, no nemám zatiaľ ako." Všetci pozerali na hviezdu ktorá to povedala akoby to bol zločin. Strhla sa hádka a o niečo neskôr aj bitka medzi hviezdami. Nezúčastnili sa iba štyri hviezdy. Cariesani, Ries, Aleris a otravná Weruno. "Toto je hádam jedinýkrát čo sa začali mlátiť takmer hneď ako bola položená otázka." povedala Carisani a nadšene sledovala ako sa ostatný mlátia. "Neviem čo je na tom také zaujímavé, ja to vidím každý deň." zamrmlala Weruno. "Ty to vidíš každý deň?" opýtala sa jej prekvapene Cariesani. "Ako to?" "Vieš, som pri takej zaujímavej planéte, menom Zem, a tam sa večne tí čo tam žijú mlátia. Tuším sú to ľudia." povedala Weruno troška živšie. Bola rada že sa o ňu niekto zaujíma. "Wow, to môže byť zábava sledovať." pripojil sa Ries. "Weruno, aký je tvoj sen?" opýtal sa Aleris, ktorého táto téma neskutočne zaujala. Bol k Werune najbližšie a niekoľko tých podivných stvorení - ľudí sa už dostalo aj ku nemu.
"Ja neviem, chcela by som aby tí ľudia rozumeli tomu čo im hovorím.... aby som sa s nimi mohla zhovárať tak ako s vami teraz." povedala Weruno a Cariesani na ňu pozrela. "Myslela som si, že práve toto bude jej snom." pošepkala Riesovi a usmiala sa. "Cariesani, a ty máš aký sen?" opýtala sa Weruno. Ries aj Aleris na Weruno pozreli akoby povedala niečo zakázané. Chvíľku to vyzeralo, že Cariesani Weruno jednu vlepí alebo po nej začne rúkať. Nestalo sa však ani jedno. Cariesani bola chvíľu ticho a dokonca aj tí čo sa mlátili za nimi sa mlátiť prestali. Cariesani bola jedna z mála hviezd ktorej moc nestúpla do hlavy. Jedna z mála ktorá mala najodlišnejšie názory. Celá planéta stíchla a zdalo sa že aj samotná planéta Terista je zvedavá čo Cariesani odpovie. "Mojím snom je,...." Cariesani sa odmlčala. Bála sa svoj sen vysloviť nahlas, keď zrazu jej Ries pošepkal do ucha. "Neboj sa, neukameňujú ťa." Cariesani sa pousmiala a znova zopakovala. "Mojím snom je...." zasa sa odmlčala a všetci na ňu pozerali plný očakávaní. "....pochopiť, prečo nám nikto v celej veľkej galaxii nerozumie, prečo sme pre všetkých len niečo neživé. Chcem sa od nich učiť, chcem byť s nimi a poznávať, chcela by som aby som aj ja nich naučila to čo nevedia oni. Chcela by som ich naučiť počúvať planéty, slnká a všetko o čom si myslia, že je neživé. Chcela by som ich pochopiť..." bola by pokračovala aj naďalej keď vtom ju prerušil niekoho hlas. "Ty si sa zbláznila? Chceš aby nás zničili? Nikdy to nepochopíš, aká hrozba sú pre nás. Nepochopíš to preto, lebo okolo teba nie sú žiadne planéty. Ty žiješ v bohom zabudnutom kúte. Ešte aj Ries žije blízko, na rozdiel od teba!" "Káron, prestaň!" zreval Ries na hviezdu ktorá to povedala a už sa rozbehol proti nemu keď sa medzi nich postavil Aleris a zastavil ich, aby sa do seba pustili. "Ries, ty nie si ako oni! Hádam sa neznížiš na ich úroveň!" zreval po ňom a Ries sa otočil a odkráčal naspäť na svoje miesto.
"Máš, krásny sen, ktorý sa ti však nemôže nikdy vyplniť." ozvala sa planéta Terista na ktorej stáli. "Cariesani len sklonila hlavu a počúvala sny ostatných. Prišiel na radu Aleris. "Mojím snom je aby ste všetci čo ste tu, pochopili dôležitosť ostatných a nebojovali medzi sebou." povedal múdro a všetci sa nad jeho slovami museli zamyslieť. Mali v sebe kusisko pravdy. "Prečo by sme medzi sebou nemali bojovať? Ak nebudeme bojovať, nikdy nebudeme dôležitý." oponovala jedna hviezda. "Eris čo to vravíš? Ja som nikdy s nikým z Vás nebojovala a mám medzi vami svoje slovo." ozvala sa po dlhom čase Weruna. Eris na ňu zazrela a povedala. "Ty sa do toho nemiešaj, si tu prvý krát. Nekecaj tu do vecí najstarších. Weruna ostala chvíľku ticho akoby rozmýšľala keď zrazu povedala niečo čo ostatným vyrazilo dych. "Je to jeho sen, prečo ho spochybňuješ? Prečo spochybňujete sny týchto dvoch? Prečo? Sú tie vaše hádam o niečo lepšie, že sa opovažujete šliapať po ich snoch? Vy všetci čo ste tu, myslíte iba na svoje vlastné prospechy a úspechy. Nikdo z Vás sa neskúsil zamyslieť nad pravdivosťou slov Cariesani a Alerisa? Naozaj nikto sa tu taký nenašiel?" pýtala sa Weruna, no nikto jej nevedel odpovedať.
Ešte niekoľký vraveli svoje sny, no každý chcel len svoj vlastný prospech a úspech ako povedala Weruna. Všetci mysleli len na seba. Tamten chcel mať svoje vlastné vesmírne auto, ktoré by vydržalo vysoké teploty slnka, tamtá si zasa želala byť kráľovnou svojej sústavy......
"Ries čo je tvojím snom?" opýtala sa Cariesani Riesa, keď sa takmer všetci zasa mlátili. "Mojím snom je aby všetci čo sú tu, pochopili čo to znamená Sen a čo to znamená Chcem. Aby pochopili, že takmer všetko čo povedali sú veci, ktoré sú zanedbateľné, že sú to veci ktoré postupom času získajú. Mojím snom je mier, priateľstvo a láska." povedal Ries potichu. Počula ho iba Cariesani.
Odbila hodina stá (oni mali na hodinách 100 hodín a nie 24). Deň pre nich ubehol, a oni sa všetci museli vrátiť na svoje miesta v galaxii. "Zbohom Ries, Aleris a Weruna." povedala Cariesani na rozlúčku a Riesa na ňu pozrel akoby ju videl posledný krát. "Nie zbohom ale ahoj." Cariesani na neho smutne pozrela a povedala "Ahoj Ries..." a pomaly sa rozplynula na hviezdny prach, ktorý sa po galaxii potuloval dlho, a keď prišla na miesto, kde prežila najviac zo svojho života uvidela tam inú hviezdu. Nemala sa kam vrátiť. Túlala sa po galaxii ako hviezdny prach, niekoľko storočí, až pokiaľ sa nedostala ku hviezde Ries. Hviezdny prach vytvoril jej podobu a ona zdvihla ruku a zamávala mu. Vedela že to je to posledné čo robí.
"A čo sa stalo ďalej?" opýtala sa malá hviezdička menom Ila Weruny. "Cariesani sa tu potom už nikdy neukázala, odvtedy ju nikto nevidel. Keď zmizla ona, zmizol aj Ries. Jedni vravia že umreli no ja si myslím že žijú a spolu sa túlajú po galaxii. Myslím si že nás dokonca aj teraz počujú a usmievajú sa. Možno sa im vyplnili ich sny.

Jigoku Shoujo

18. července 2011 v 19:31 | Enaily |  Anime
Názov: Jigoku Shoujo
Jigoku Shoujo:Futakomori
Jigoku Shoujo: Mitsuganae
Vydané: 2005
2006
2008
Žáner: dráma, horor, tajomno, psychológia, nadprirodzeno
Status: Ukončené, všetky majú po 26 epizód

Chcete sa niekomu pomstiť za všetko zlé, čo Vám vykonal? Už to nemôžete vydržať a chcete aby tá osoba skončila v pekle?
Áno? Skutočne? Ste si tým istý?
Ale tak ako za každú službu aj za túto musíte za platiť. Ste si toho vedomí, však?
Ak ste pevne rozhodnutí, je to celkom jednoduché. Stačí zájsť na webovú stránku Dievčaťa z pekla, ktorá funguje iba o polnoci a zadať tam meno osoby, ktorá má na vaše želanie skončiť v pekle. Ak bude vaša prosba vyslyšená (čo bude), pred vami sa objaví čiernovlasé dievča v uniforme. Ai Emma alebo aj Dievča z pekla. Dá Vám bábiku s červenou šnúrkou. Ak šnúrku nerozviažete, nestane sa nič. A ak áno.....
Celé anime je o tom ako sa ľudia chceli pomstiť. Ten tomu, tá onomu a tak ďalej a ďalej. Ich pomstu vykonáva čiernovlasé dievča s rubínovými očami v školskej uniforme.
Ak sa rozhodnete, ona to za vás vybaví, ale za túto službu jej musíte zaplatiť.
Pohoda, nie?
Ale, je tu novinár ktorému sa to nepáči. Nepáči sa mu, že môže ktokoľvek poslať kohokoľvek do pekla. Chce zabrániť Dievčaťu z pekle aby to robila. A to ešte nie je reč o jeho dcére Tsugumi a jej záhadnom prepojení s Ai Emmou.
Zastaví Ai Emmu, alebo sa budú ľudia aj naďalej pomstievať?
Chcete to vidieť? To neustále naháňanie sa za pomstou?
Nech sa páči. Na odpoveď je tu Jigoku Shoujo, Jigoku Shoujo Futakomori a Jigoku Shoujo Mitsuganae
Amv:

Ikona upozornenia
Môj dojem:
Ja osobne som videla len Jigoku Shojo a z druhej série, čiže Futakomori, som videla iba prvú časť. Ale v každom prípade, to stojí za pozretie. Celé toto anime sa podľa mňa zaoberá zaujímavou myšlienkou. Ale, ja rada filozofujem nad hlúposťami.
Dúfam, že ak si to pozriete, bude sa Vám to páčiť :)

Princess Tutu

18. července 2011 v 19:12 | Enaily |  Anime
Názov: Princess Tutu
Vydané roku: 2002
Žáner: komédia, dráma, záhada, mágia, romantika
Status: Ukončené, 38 epizód
Princezná Tutu je osoba, ktorá navráti princovi kúsky jeho srdca, ale popritom sa do neho zamiluje. Ale, ak mu to prezradí, ak čo i len slovkom mu povie, že ho ľúbi, zmizne v lúči svetla. Smutné, a človek by povedal, že tento príbeh nebude mať šťastný koniec. Pán Drossermayer, pán ktorý rozprávku o princovi a havranovi napísal, sa chcel len zabaviť na utrpení, hlavných postáv. Ale... kniha sa uberá svojou vlastnou cestou a pán spisovateľ, môže robiť len malé úpravy.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krásna, žltá, malá kačička. Kačička to bola milá a veľmi láskavá. A ako to býva, táto kačička mala jedno želanie.
Človek by si pomyslel, že to bude iba nejaké také jednoduché, aké len zvieratko môže mať. Ale táto naša kačička si želala aby sa princ znova usmieval.
Tento princ totiž bojoval s veľmi zlou potvorou, havraním kráľom, na ktorého zapečatenie musel použiť silu svojho srdca a neskôr sa jeho vlastné srdce roztrieštilo a tak, náš milý princ na všetko zabudol. Ale kačička, kačička tá to nevedela. Želala si len, aby sa princ usmieval, ale čo môže pre princa bez srdca urobiť obyčajná kačka?
A tak sa ocitáme v mestečku, kde je všetko hore nohami. Kocúr je učiteľ baletu, krava je zamilovaná do kocúra a tak ďalej a tak ďalej. Ale nás pohľad zaujíma najmä jedno veľmi nešikovné dievča, Ahiru (v preklade kačka). V jej reči sa občas objavuje slovíčko "Kvak!" a i jej správanie nie je úplne normálne, ale ak príde na milého Mytha tak je úplne namäko. A jej jediným želaním, je aby sa Mytho usmieval.
A tak sa objavuje princezná Tutu. Ibaže, je skutočná? Veď je to iba postava z rozprávky, tak ako princ, jeho rytier a zlý havran. Čo myslíte? Zachráni princezná Tutu princa a rozplynie sa v slnečnom lúči? Alebo je to len hlúpy, neukončený príbeh škodoradostného Drossermayera, ktorý je už po smrti?
Postavy:
Ahiru - kačka a hlavná postava. V príbehu ju najprv vidíme ako obyčajné ľudské dievča, hoci, troška popletené.
Rue - najlepšia baletka v triede. Je zaľúbená do Mytha a zároveň je princeznou Kraehe, čiže dcérou havranieho kráľa
Mytho - princ. Krásny, idol všetkých dievčat.
Fakir - rytier, ktorý odmieta umrieť a aj keď prekonal svoju smrť odmieta skončiť svoju úlohu v príbehu, aj napriek tomu, že je dosť mizerný rytier :)
Čo sa celého anime týka, z môjho pohľadu je to niečo na spôsob labutieho jazera. Vlastne, kto je na klasiku a má rád balet, si na tomto zgustne :) Celé anime je baletne motivované.
Amv:
Nemohla som si odpustiť, no:-)
Môj dojem:
Takže, mne osobne sa toto anime páčilo. Občas som si síce na Mytha ponadávala, potom krútila hlavou nad sprostosťou Akiru a nakoniec len slepo dúfala, že to skončí podľa mojich predstáv. Bohužiaľ.. no.. na konci som si dosť poplakala. Na druhej strane, som ale bola rada, že Drossermayer odišiel s dlhým nosom, lebo sa mu nevydarilo to "zmizne v lúči svetla" hehe, takže som bola rada.. ale no.. v konečnom dôsledku to skončilo smutne. Musím priznať, že najlepšia postava je Fakir. Zozačiatku som ho príliš v láske nemala, ale neskôr som si ho obľúbila :)
Takže, ja dúfam, že sa Vám môj popis páčil (nie som príliš dobrá v opise niečoho čo som videla). A ak sa rozhodnete, že si to pozriete, bude sa Vám to páčiť :)