1. Kapitola - Prichádzame

17. července 2011 v 21:09 | Enaily |  Zberatelia




"Vítame vás na škole Eklarim," prečítal si nahlas chlapec, ktorý chvíľu postál pred bránou do areálu školy.
Bol štíhly s krátkymi blond vlasmi, šedo-modrými očami a zašpicatenými elfími ušami.
Toto je jeho prvý rok na chlapčenskej škole Eklarim. V ruke drží mapku areálu a pomaly kráča cestičkou ktorá vedie k ubytovniam. Má izbu s akýmsi Stefanom Alair. Aspoň, tak mu napísali. Po ceste nikoho nestretol. Zdá sa, že je tu medzi prvými. Zaštrkotal kľúčom v zámku a odomkol si dvere do izby číslo 7.
"Škola Eklarim je prestížna chlapčenská škola, na ktorú chodia len tí najlepší z najlepších. Má obrovskú rozlohu v inom časopriestore zeme. Nachádza sa v oblasti amazónie a vyučujú tu tí najlepší profesori. Riaditeľom je Edgar Soul, ktorý je v súčasnosti najsilnejšou bytosťou sveta." Čítal pomaly napoly démon a napoly anjel. Vyzeral ako človek, až na svoju auru, ktorú vyžaroval do okolia. Predieral sa pralesom, ale niektoré rastliny, akoby sa mu vyhýbali. "Hlúposť," zafrfľal po chvíli. "Prečo sa musím terigať na Eklarim? Veď budem totálny vydedenec."
"A poznáš túto? Raz ubúdam a raz zasa pribúdam. Niekedy nie je...."
"Mesiac." odpovedal unudene bledý upír so šedivými vlasmi a červenými očami veselému blonďavému mačkolakovi, s hnedkastými ušami, ktoré vyčnievali spod šatky, ktorú mal na hlave a pohadzoval si nôž. Mal nádherné veselé orieškové oči.
"To nie je fér!" skríkol na celý prales a hodil po spoločníkovi nôž. Upír sa mu ladne vyhol a nôž za zapichol do kmeňa stromu. "Ty vieš o všetkom." zavrčal nespokojne.
Upír zazrel na mačkolaka. "Ukľudni sa. Pretŕčame sa tu ako vo vytrínke a ty sa opovažuješ správať takto. Vieš čo by sa stalo, keby ťa teraz niekto videl?"
"Boože, snáď sa toľko nestalo. Tak by sme..." začal mačkolak vymýšľať. Prešiel ku stromu v ktorom skončil jeho nôž a snažil sa ho vytiahnuť z kôry. Lomcoval tým nožom päť minút.
"Sein?" zavolal na upíra potichučky a ten prevracajúc očami prešiel ku stromu a ladným pohybom nôž vytiahol.
"Hlupák." zamrmlal a dal mačkolakovi nôž.
Pralesom sa preháňa obrovské monštrum. Je to skôr vlk, ako nejaká bytosť schopná čarovania, či logického myslenia. Vidno ho iba na chvíľku pretože sa okamžite stratí z dohľadu. Uteká, uteká... ale kam?
"Wow, nemyslela som si, že toto miesto bude také....."
"....veľké?"
Dve dievčatá vstupujú do veľkého hradu, na území Bavorska, ktoré sa nachádza v Nemecku. Bol to úžasný hrad, ktorý sa týčil nad lesným porastom. Dievčatá len očká vyvaľovali. Len veľmi pomaly sa pohli dopredu. Našli si svoju izbu, ktorá bola v najvyššej veži hradu na najvyššom poschodí.
"Dostali sme tú najlepšiu izbu." tešili sa nadšene, keď behali po celom poschodí, ktoré zaberala len ich izba.
Nakoniec si blažene sadli na stoličky.
"Tu sa budú robiť úžasné výbuchy. Máme tu materiálu a materiálu na bomby..." začala sa usmievať tá s fialovými očami a krátkymi blond vlasmi ostrihanými do mikáda. Milovala výbuchy alebo ak občas niečo len tak zhorelo.
"Seira! To nemôžeš! Vieš predsa čo by ti na to povedal otec." upozornila ju šedovláska s vlasmi upravenými do dvoch copov a rubínovými očami.
"Otec tu nie je, sestrička." prevrátila očami Seira

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Adrin Adrin | Web | 4. listopadu 2012 v 17:13 | Reagovat

začátek jsem moc nechápala....... ale pak se mi to nějak vystihlo.... :D ten elfík a upír jsou podle mého gusta! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama