4.Kapitola - Odhalení?

23. července 2011 v 15:46 | Enaily |  Zberatelia


Prešiel mesiac odkedy sa na Eklarime začalo vyučovanie. Všetkým sa darí. Niektorým viac, iným zasa menej. Stefan Alair patrí medzi tých, ktorým sa darí podstatne menej. Prečo? To nikto nevie. Všetci od neho veľa očakávajú, chcú od neho aby bol najlepší, pretože jeho rodičia sú Ayra Stor a Meon Alair. Áno, musí snažiť, ibaže.... ako? Práve mal Stefan hodinu transfigurácie. Profesor Frein im zadal aby sa premenili na hocijakú osobu. Vraj to musí byť perfektné, inak zostanú po škole. Kto by to nezvládol, musel by počúvať profesorovo dirigovanie a frfľanie celý mesiac každý deň. Od rána do večera. Od súmraku do úsvitu. Naozaj strašná myšlienka. Stefan sa nedokázal premeniť na nič. Ani na malého chrobáka čo sa už učili pred týždňom. Profesor bol ku nim krutý. Chcel od študentov aby všetko vedeli. Aby vedeli aj to, čo nikdy v živote nepočuli ani nevideli. Prišiel k Stefanovi. "Ako to, že sa si sa ešte nepremenil?! Okamžite sa premeň!!!" začal po ňom vrieskať. Stefan sa naozaj snažil, ale nešlo mu to. "Ty... ako je možné, že to nevieš?!" skríkol po ňom profesor. "Pán profesor," ozval sa Nail sediaci vedľa Stefana. "Je zbytočné kričať po ňom, keď to nevie. A navyše, obzrite sa poriadne, nie je tu nikto taký kto by sa vedel premeniť na voľajakú inú osobu. Nikdy to nevideli a ani ste nám to neukázal. Takže...." hovoril Nail pokojne, ale profesor ho nenechal dokončiť. "Ako si dovoľuješ, povedať mi niečo také?! Tu, na Eklarime ste preto, aby ste sa to naučili, ale niekto ako on..." fľochol znechutený pohľad na Stefana. "... si myslí, že len preto, lebo jeho rodičia sú..." Pre zmenu ho nenechal dokončiť Nail. "Chcete dokonalú premenu na osobu? V poriadku." Mierne sa zablyslo a na stoličke vedľa Stefana sedel druhý profesor Frein. Postavil sa a prešiel sa okolo skutočného profesora. "Tak, pán profesor, čo myslíte, naučil som sa už niečo? Nie je to dokonalé?" opýtal sa provokačne. Bol to presne ten istý hlas, a aj jeho intonácia, ktorú používal skutočný profesor pri ponižovaní žiakov. "T-T-T-Ty čo si to dovoľuješ?!" začal profesor. Ozvalo sa klopanie a falošný profesor Frein zakričal "Ďaleeej!" Vstúpil Edgar. Obzrel sa po triede a uvidel dvoch profesorov. Jeden práve išiel ku nemu a ten druhý na neho vyorane pozeral. Jeden ku nemu práve dorazil. "Čo si želáte, pán riaditeľ?" opýtal sa ho sladko, tak ako vždy, keď jedná s riaditeľom. "Potreboval by som Stefana Alair a Naila Stour, pán profesor. Dúfam, že vám to nebude prekážať." Profesor sa sladko usmial. "Samozrejme, samozrejme pán riaditeľ. Stefan, prosím, choďte s riaditeľom. Nail si odskočil. Hneď ako sa vráti, mu poviem aby za vami zašiel." Riaditeľ prikývol. Stefan prišiel ku nemu a otočili sa na odchod. Stefan už bol vonku, keď sa riaditeľ zastavil a povedal. "Máte talentovaných žiakov zdá sa. Ten čo stojí tam pri Stefanovej lavici urobil takmer perfektnú transformáciu." "Naozaj? Čo mu chýba?" zapriadol profesor. "Váš výraz." pousmial sa a odišiel. "Ty-Ty.. za toto mi zaplatíš ty chuligán! Okamžite sa premeň naspäť a poď so mnou k riaditeľovi! Toto si odskáčeš!" začal vrieskať skutočný profesor stojaci pri Stefanovej lavici. "Pán profesor, veď ja idem k riaditeľovi. Aj tak ma iste volá preto, lebo má pre mňa trest. Prosím, ak chcete, nechajte ma po škole za všetkých čo to neurobia." usmial sa profesor Frein a zrazu, tam stál Nail. "Dovidenia." povedal a odišiel z triedy do riaditeľne. Keby sa všetci v triede nebáli profesora Freina, iste by sa tu ozýval hlasný smiech. Mnohý, museli smiech zadržiavať. V riaditeľni. Edgar si sadol za svoj masívny kamenný stôl a pokynul Stefanovi aby si sadol na chabú stoličku oproti nemu, ktorá vyzerala, že sa čoskoro rozpadne. Stefan prikývol a posadil sa. "Počul som, že si najhorší z ročníka." začal Edgar a Stefan smutne prikývol. Bol si istý, že mu Edgar povie, aby sa išiel zbaliť a okamžite odišiel. Áno, nemôže na Eklarime študovať. Urobil by tým škole hanbu. "Prepáčte pán riaditeľ. Ihneď si idem zbaliť veci a..." "Neblázni!" zasmial sa Edgar. " Ja nechcem aby si odišiel. Len som ti chcel navrhnúť, aby si požiadal niektorého zo spolužiakov o doučovanie. Stavím sa, že taký Nail by ti iste rád pomohol. Je predsa tvoj spolubývajúci a navyše som počul, že je vo všetkom vynikajúci." Stefan sklonil hlavu. "Prepáčte pán riaditeľ, ale ja to po ňom nemôžem žiadať. Aj on tvrdo drie a iba by som mu zavadzal a..." "Neprijímam žiadne protesty." zahriakol ho Edgar a pozrel na hodiny ktoré viseli nad vstupnými dverami. "Čo mu tak dlho trvá?" "Pán riaditeľ, čo ste po mne chceli? Prepáčte, že idem tak neskoro, ale zdržal ma pán profesor Frein." Nail vstúpil bez akéhokoĺvek varovania a pri myšlienke na profesora Freina sa musel pousmiať. Stefan tak isto. "Dúfam, že si zas niečo nevyviedol. Za ten mesiac tu mám na teba sťažnosti snáď od každého profesora." povedal mu Edgar pokojne. Nail sa pousmial. "Nedúfajte, pán riaditel. Počítam, že len čo skončí táto hodina, okamžite za vami pribehne profesor Frein s tým, aby ste ma okamžite vyrazili." uchechtol sa Nail. "Takže, čo ste po mne chceli?" Edgar sa naširoko usmial. "Myslím, že najhorší trest aký ti môžem udeliť je, že budeš musieť doučovať Stefana Alair. Na to, čo si vyviedol sa ťa opýtam neskôr." "Asi nemôžem povedať nie, však?" povzdychol si Nail. Edgar sa usmial ešte viac. "Samozrejme, že nemôžeš. Stefan je tvoj spolubývajúci a iste aj blízky priateľ. Musíš mu pomôcť." "Nie nemusím, nie, nie je môj blízky priateľ. Jediné čo musím, je umrieť. Ale, asi nemám na výber, však?" "Máš. Ešte môžeš každý večer, deň čo deň chodiť so mnou na obhliadku areálu. Ver mi, je to dlhá a namáhavá práca, keďže občas sa sem dostane aj čosi, čo treba zabiť. Niekedy je to aj dosť slizké. Naozaj rád by som prijal pomoc dobrovoľníka." Edgar sa pri znechutenom výraze pousmial. Bol si istý, že sa rozhodne pre Stefana. Veď, kto by chcel dobrovoľne obiehať areál noc čo noc a nemôcť sa vyspať? "Beriem to. Radšej budem obiehať areál." povedal nakoniec Nail pomaly. "Nemôžeš!" skríkol po ňom Edgar nahnevane. "Buď budeš učiť Stefana, alebo ťa vylejem! Aj tak neviem prečo tu vlastne si, keď ťa učila Mina!" vybuchol Edgar a Nail si vzdychol. "Fajn, fajn. Beriem to. Môžeme už ísť?" "Stefan, môžeš ísť. Ak by ti potom robil problémy, pokojne môžeš za mnou zájsť a povedať mi to." Stefan neisto odišiel. Myslel si, že pôjde aj Nail, ale ten tam zostal. "Tak a teraz mi povedz, čo si zasa vyviedol na hodine profesora Freina." vyzval ho Edgar keď sa za Stefanom zatvorili dvere. "Ja som len urobil dokonalú premenu na profesora Freina. Zvyšok ste urobili vy." zasmial sa Nail a Edgar sa zamyslel. "O čom to hovoríš? Ty si vtedy bol v triede?" "Áno. Pravý profesor stál pri mojej a Stefanovej lavici." Edgar sa zamračil. Nie len, že ponížil profesora ale aj seba, lebo nevedel rozoznať študenta od profesora. Ale, ako mohol urobiť takú dokonalú premenu? "Odíď. Týždeň budeš upratovať celú školu a ak sa udeje niečo podobné..." "Viem, viem, zavoláte Mine nech mi dá trest, však?" prevrátil očami a odišiel. Pre dnešný deň sa skončilo vyučovanie a Nail zobral Stefana von. "Skús ma poraziť. Je jedno ako. Nebudem útočiť, iba odrážať tvoje útoky. Môžeš použiť aj akékoľvek kúzla, triky.. všetko." povedal Nail Stefanovi a tak začali. Nail najprv musel vedieť, čo všetko Stefan vie. Neskôr ale zistil, že Stefan nevie nič. "Prečo? Prečo na toto nemohol vybrať niekoho iného? Viem, trávim v riaditeľni veľa času, veľa vecí vyvediem, ale toto je to najhoršie, čo sa mi mohlo stať. Prečo zrovna ja?" frfľal si Nail, keď na neho Stefan chabo útočil. Stefan prestal. "Ak nechceš, nemusíš ma učiť, ja sa to naučím sám a..." začal, ale Nail na neho prekvapene vypúlil oči a potom sa na neho oboril. "Si sa zbláznil?! Vieš čo by mi Edgar urobil, kebyže to nedodržím?! To nech ťa ani len nenapadne! Už nikdy to nesmieš povedať! Tu majú oči a uši aj stromy, vzduch, všetko!" Stefan si smutne vzdychol. "Fajn, si úplne ľavý. Ani raz ma netrafíš. Hrôza! Naučím ťa najprv ako sa musíš postaviť." Nail mu začal ukazovať rôzne postoje, ktoré potom Stefan musel zopakovať. Meir a Sein neďaleko nich bojovali. Občas na nich pozreli očkom, ale inak sa sústredili na svoj boj. Raz mal navrch Meir a raz zasa Sein. "Nail sa ešte stále nenaučil tie postoje správne." odfrkol si Meir znechutene, keď videl, ako Nail ukazuje postoje Stefanovi. Aj Sein sa tam pozrel a zasmial sa. Meir mu vrazil do brady a potom do brucha. V jeho dvoch úderoch bola taká sila, že ho zastavil až najbližší strom. Sein sa s dychčaním postavil. "Myslel som, že upíri nie sú zadýchaní nikdy." pousmial sa Meir. "Nie! Zle! Pozeraj sa poriadne!" začuli Nailov rozčúlený hlas a obaja tam pozreli. "Naaaail! Aj ty to máš zle!" zakričali na neho zborovo Meir a Sein. Otočil hlavu ich smerom a oni mohli vidieť a aj počuť ako zaškrípal zubami a už-už sa pripravoval vrhnúť sa po nich a urobiť z nich kocky. Prišli ku nim bližšie. "Ak ste taký múdry, tak ho to učte vy!" vyzval ich Nail nadurdene a Meir sa začal váľať po zemi od smiechu. Sein nahodil hrôzostrašný úškrn, pri ktorom sa Stefan zmenšil na mravca a Nail sa radšej skryl za strom. "Nail,..." začal Sein sladko. "...vieš predsa, že ho to môže naučiť iba Meir. Ty si v tomto ľavý a ja nemám božskú trpezlivosť. Jedine Meir ho to môže naučiť. Však?" S hrôzostrašnými iskričkami v očiach pozrel na Meira ktorý sa prestal smiať a iba začal prikyvovať. "Naozaj to pre mňa urobíš, Me?" opýtal sa Nail spoza stromu. "Keď musím..." vzdychol si Meir, schmatol Stefana za rameno a začal ho ťahať preč. "Ale ostatné ho učíš ty! Je to tvoj učeň!" zakričal cez plece. "A teraz, prečo si schytal to drevo?" opýtal sa Sein Naila stojaceho za stromom. "Pýtaš sa akoby si to nevedel." Nail sa svižne ako mačka vyšvihol na najnižší konár stromu a sadol si naň. Nohami znudene mával sem a tam, sem a tam. "Edgar bol naša práca." "To je pravda, ale nemyslím, že ty, alebo Meir by ste ho dokázali tak dobre dostať. A navyše je to zábava robiť si z neho srandu." "Ako napríklad dnes?" "Kedy?" "Nerob sa, že o ničom nevieš. Profesor Frein ti nič nehovorí?" "Koledoval si o to." "Nehovoril si nám, aby sme sa držali na uzde?!" "Nerobil som to pre svoje vlastné potešenie. Ponižoval Stefana a chcel od neho niečo čo ešte nebral ani druhý ročník. Chcel aby sa na niekoho premenil, pričom nikdy nikde nevidel ani napísané ako na to." "A ty si to musel zbabrať." "Aspoň si na mňa dá Frein pozor." "Keby sme tu nemuseli byť na čierno, myslím, že by bolo všetko jednoduchšie." "Možno, ale to nemôžeme." "Veď práve. Už toto je príliš..." "Inak, príde sem braček." povedal znenazdajky Nail. "Kain?" "Áno. Chce upozorniť Edgara, že bude na Lafame." "Nemyslím, že je to dobrý nápad. S Meirom som sa rozprával. Chceli sme aby nás z tohto vysekal Kain, ale.. Edgar by ho mohol znova niekde zavrieť. Tu je to pre neho, ako jama levová." priznal Sein. "Aj mňa to teraz napadlo a bolo by to realizovateľné, keby s ním neprišla aj Mina." "Mina ide sem s ním? Edgar ju sem pustí? Pôjde aj na Lafame?" "Áno. Ale neviem, či pôjde aj na Lafame. Dúfam, že nie, ale aj tak to skomplikuje až-až." "Mali by sme sa jej vyhnúť. Spoznala by nás." "Ja viem. Skúsim u Edgara vybaviť Stefanov tréning v astronomickej veži kentaura Shiina." "Čo má astronómia spoločné s jeho tréningom?" "Neviem. Zájdeme za Shiinom a opýtame sa ho, čo sa dá vymyslieť." "Cesta tam trvá dva dni." "Neboj sa. Mne to nebude trvať ani deň." zasmial sa Nail a zoskočil zo stromu. "Mal by som hneď ísť." "Áno. Čo mám učiť Stefana ja?" "Čoskoro mu narastú aj krídla, tak myslím, že lietať. Ja ho naučím čarovať a všetko s tým spojené." "Vieš, že to neznášam..." "Mám ho to snáď učiť ja? Videl si snáď niekedy elfa s krídlami?" "Nie a ty si ma videl niekedy lietať?" "Áno, raz." "To bola nevyhnutnosť." "Maj sa. Keby ma hľadal Edgar, niečo si vymysli." "Samozrejme." Nail sa mierne uklonil. Sein urobil to isté a potom sa každý z nich vydal inou cestou. Kain a Mina dorazili na Eklarim. Prišli oveľa skôr, ako ktokoľvek predpokladal. "Edgar, som rada, že ťa vidím." pozdravila Mina Edgara, keď vstúpil do svojej kancelárie. Vôbec ich tam nečakal. "Ako ste sa sem dostali?" opýtal sa a jeho pohľad spočinul na Kainovi. "Kairiným Ibia zrkadlom." *Ibia zrkadlo - človek v ňom vidí veci a miesta ktoré vidieť chce. Ak do neho človek vstúpi, môže ním prejsť na dané miesto, ktoré práve toto zrkadlo ukazuje.* "Skutočne? Myslel som, že ste ho nechali na Lafame." povedal Edgar znudene a sadol si za stôl. "Máme dve. Jedno nám prepožičala a to druhé je na Lafame." "Myslel som, že existuje iba jedno." "Na svete sú len dve, ale požiadal som trpaslíkov v Aviate aby vyrobili ešte jedno či dve." priznal Kain a Edgar sa na neho zamračil. Mina drgla to Kaina. "Prečo ste teda tu? Prišli ste mi povedať iba toto?" opýtal sa Edgar podráždene. Nenávidel Kaina a robilo mu problém vystáť ho tu, v jeho škole, v jeho kancelárii. "Prišli sme ti povedať, že Kain bude na Lafame spolu s Kairou, Mao a Stelou. Tak nechcem aby si sa ho pokúsil znova uväzniť, alebo zabiť." Mina na neho pozerala iskrivým pohľadom. "On nevie hovoriť sám?!" vyštekol Edgar nahnevane po Mine. "Viem. " odpovedal Kain pokojne, čo Edgara rozhnevalo ešte viac. Chvíľu bolo ticho. "Počula som, že je tu syn Ayry Stor a Meona Alair. Chcela by som sa s ním stretnúť." povedala Mina po chvíli. "To žiaľ nie je možné. Učí ho tvoj učeň, Nail." povedal Edgar s nezáujmom. "Ale ak chceš, môžeš ich ísť hľadať. Ani ja sám neviem, kde sú." "Môj učeň?" opýtala sa Mina prekvapene a pozrela na Kaina. Potom vrátil pohľad Edgarovi. "Ja nikoho s menom Nail...." odmlčala sa. "...nepoznám." Dokončila nakoniec. Edgar na ňu zostal prekvapene pozerať. "Ale on vravel, že si ho učila." "Idem ich hneď nájsť a s tým Nailom či ako sa volá si to vybavím." zavrčala Mina. Nikto nebude hovoriť, že ho učí, keď to nie je pravda a tak sa tešiť úcte! To nedovolí. Za to jej to chlapčisko zaplatí! Ešte uvidí, čo to znamená, ak ho učí Mina! Ako fúria vybehla z Edgarovej kancelárie. Kain tam zostal. "Nepôjdeš s ňou ako verný psíček?" opýtal sa ho Edgar provokačne. "Nie. Chcem, aby si vedel, že sa ťa nebojím a už nabudúce, sa nebudem držať na uzde. Ak sa ma ešte raz pokúsiš uväzniť, tak...." "Tak? Čo proti mne zmôžeš? Nemôžem uveriť, že taký slaboch ako si ty, sa pridal ku Zberateľom. Nechápem ako ťa mohli Kaira a Mina vziať medzi seba." "Au! Dávaj pozor!" skríkla Mina po pomerne nízkom blonďavom elfovi, ktorý do nej narazil. "Prepá..." začal elf, ale keď sa im pohľady stretli zasekol sa. Okamžite sklonil hlavu a rozbehol sa späť tam odkiaľ prišiel. Mina za ním zostala prekvapene pozerať. Prisahala by, že... ale to je jedno. Chce vidieť Stefana, syna Ayry a Meona. Na svoj hnev zabudla. Aspoň tak sa zdalo. Nail dobehol Seina. Na chvíľku sa pri ňom zastavil. "Zdrhaj. Mina je neďaleko." zamumlal a utekal ďalej. Dúfal, že sa mu podarí nájsť Meira čo najskôr. Sein zostal stáť na mieste ako prikovaný. "Mina je tu?" opýtal sa omámene do vetra. "Prepáč, nevieš kde je Stefan Alair?" opýtala sa ho Mina, ktorá ku nemu znenazdajky pristúpila. Sein na ňu zhrozene pozrel. Vyhol sa očnému kontaktu a povedal. "Neviem kde je." "Škoda, chcela by som ho vidieť. Nevieš aspoň kde je voľajaký Nail? Ten by mal byť s ním." "Nail okolo mňa prešiel pred chvíľou. Teraz ho učí Meir, pretože Nail nevie poriadne postoje." Mina sa zamračila. "Takže to je ten malý elf, však?" Sein iba prikývol. "Prepáčte, ale už musím ísť." zamrmlal a chcel odísť smerom, ktorým prišla. Mina ho však schmatla za golier. "Nie, ukážeš mi cestu a pôjdeš so mnou. Nepoznám to tu." Sein zhrozene preglgol. Dúfam, že Nail už ich našiel a aj s Meirom sú za horami, za dolami. Pomyslel si ustarostene. "Meeeeiiir!!!" už z diaľky kričal, ba priam vrieskal Nail po Meirovi, ktorý sa snažil naučiť Stefana nejaký bojový postoj. Pribehol ku nim. "Meir, pohni, je tu Mina..." pošepkal Nail Meirovi. "Stefan, za Nailom ide jedna žena, mohol by si ju zdržať prosím?" opýtal sa Meir sladko a ani len nečakali na odpoveď a už zdrhali. "Prečo je tu?" opýtal sa Meir Naila. "Je tu s Kainom. Mali prísť až o tri dni. Dnes som chcel ísť za Shiinom, aby nás skryl v astronomickej veži. Je to ďaleko a Mine by sa nechcelo ísť tam." "A prečo by vlastne mala ísť za nami?" "Stavím sa, že ju Edgar uvedomil o tom, že som jej učeň a ona, si to so mnou teraz chce vybaviť. Chápeš?" "Prečo si to povedal?" "Ako inak by som predal správu?" "Keby si povedal, že ťa učila Kaira, nebolo by to jednoduchšie?" Meir trafil do čierneho. "Áno bolo, ale vtedy ma napadla iba Mina. Ty by si snáď povedal, že ťa učila Mao?" "Nie, veď to by ... vlastne máš pravdu." Obaja utekali ďalej ako len vládali. Ak ich Mina chytí, všetko je stratené. "Prosím pusti ma, pusť ma!!!" kričal Sein ktorého Mina ťahala za sebou ako vrece zemiakov. "Pomohol si tomu elfovi a teraz ma iste vedieš zlým smerom, tak trp." odvrkla mu. "Akoby mi to mohlo pomôcť, že ťa pošlem iným smerom. Keď už ma tu takto týraš, mohla by si mi vybaviť, aby som nemusel ísť na Lafame." zamrmlal Sein. "No to iste. Prečo by som to mala robiť?" "Lebo potom ti poviem, kde je Nail." Sein sa usmial sám pre seba. "To je vydieranie, vieš o tom krpec?" "Nenazývaj ma krpec." "Si krpec. Koľko máš? 100? 110?" "500." "Hlúposť." "Prepáč. To je zaokrúhlene. 498 je presnejšie." Mina mu chcela na to niečo odpovedať, ale oproti nim išiel chlapec. "Prepáč, ale nevidel si náhodou Stefana Alair alebo akého si Naila?" opýtala sa ho Mina sladko. "Stefan som ja a Nail spolu s Meirom pred chvíľou utiekli. Vy ste tá, pred ktorou utekali?" opýtal sa jej Stefan. Pustila Seina a ten na Stefana zagánil. Hlupák, mal byť ohľadne Naila a Meira ticho. "Takže ty si Stefan." začala ho obchádzať a obzerať si ho. "Oči máš po mame. Aj ona ich mala takej krásnej karamelovej farby, ale inak si celý po Meonovi." zasmiala sa Mina. Bola rada, že vidí ich syna, keď je väčší. "Kto ste? Vy ste poznala mojich rodičov?" opýtal sa jej Stefan prekvapene. Sein sa pomaly odplížil preč. "Samozrejme, že som ich poznala!" zasmiala sa Mina. "Som Mina Rai. Nepredpokladám, že by si sa na mňa pamätal. Keď som ťa videla prvýkrát bol si ešte bábätko." Stefan na ňu neveriacky vypúlil oči. Jeho rodičia poznali Minu Rai? Prečo mu o tom nikdy nepovedali. "Moji rodičia vás nikdy nespomínali." priznal. "Ani sa nečudujem. Nemyslím, že je dobré, ak dieťa vie, že jeho rodičia sú zapletení s nami, so Zberateľmi." Smutne sa pousmiala. "Ale som rada, že ťa vidím. Bola som zvedavá, ako vyzeráš po tak dlhom čase." "Ako ste sa spoznali s mojimi rodičmi?" vybafol na ňu Stefan. "Kedysi tiež patrili ku Zberateľom. Pri našom založení. Sme boli iba ja, Kaira a Stela. Potom sa pridala Ayra, Mao, Kain a nakoniec aj Meon. Ayra veľmi chcela mier medzi svetlom a tmou. Preto sa jej podarilo Meona presvedčiť. Zachránila mu život, raz." pri tej spomienke sa Mina znova zasmiala. "Moji rodičia boli tiež zberatelia?" "Áno, veď ti to teraz hovorím." "Prečo nimi nie sú aj dnes?" "Nechceli už ďalej nimi byť. Bolo to príliš nebezpečné, najmä preto, lebo si tu bol ty a tak sa uspokojili s prácou vyslancov." "A ja som si vždy myslel, že to robia len preto, aby nemuseli bojovať." "Áno, aj preto to robili. Ako vyslanci, nebojovali a všetko, čo sa udialo sa vždy ututlalo, takže sa nikdy nič nedostalo na povrch. Nič, čo by ťa mohlo ohroziť. Vlastne, keď si sa narodil, nie každý vedel, že si na svete. Až neskôr sa to dozvedeli ostatný." hovorila Mina a Stefan ju počúval. Už teraz rozumel, prečo sa o neho rodičia tak veľmi báli, prečo nikam nemohol ísť bez ochrancu. "Dobre som sa s tebou porozprávala. Povieš mi kde je Nail?" Stefan pokrčil ramenami "Neviem. Meir hovoril niečo o tom, že vás mám zdržať. On a Nail utiekli." Mina sa zamračila. "Nail je elf, Meir je asi mačkolak, však?" Prikývol. "Dobre... až ich uvidíš, odkáž im, že nepôjdu na Lafame. U Edgara im to vybavím. Povedz im tiež, že ich chcem vidieť predtým ako odídu niekam preč na ten čas, čo vy budete na Lafame. Nech za mnou prídu do Antarktídy." "Áno, poviem im to, ale prečo nemusia ísť na Lafame?" "Pretože budú trénovať u mňa." "Nemohla by si učiť aj mňa?" Mina sa usmiala. "Prepáč, ale ty musíš ísť s ostatnými na Lafame. Ver mi. Stretneš tam mnoho úžasných dievčat a mnohému sa podučíš. Iste čoskoro všetkých prekonáš." "Naila, Meira a Seina asi neprekonám nikdy." zafrfľal Stefan nespokojne. "Prečo si to myslíš?" "Vždy odhalia niečo, čo by nemali vedieť. Dnes sa napríklad Nail premenil na profesora Freina, tak dokonale, že sa i Edgar pomýlil. Alebo Meir vždy porazí profesora Aka na telesnej. No a Sein, ten vie vždy všetko na čo sa ho kto opýta. Niekedy mám naozaj pochybnosti, že sú to moji spolužiaci a nie profesori." frfľal Stefan nespokojne a Mina ho počúvala, pričom chápavo pokyvkávala hlavou. "Musím už ísť. Nezabudni im to povedať, ahoj." A odišla.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama