5.Kapitola - Tajomstvá

24. července 2011 v 17:56 | Enaily |  Zberatelia


Už zostáva len desať dní do odchodu na Lafame.
Nail a Meir sa práve balia, aby mohli odísť o niekoľko dní skôr. Sein ich iba znechutene pozoruje.
"Bodaj by vás pečená hus kopla." frfle takmer stále.
Stefan bol tiež dosť znechutený. Chcel Naila prekonať, ale ak ho bude učiť Mina, nemal šancu.

"Prečo odchádzate tak skoro?" vypytoval sa Stevan stále. Nail ho nevnímal. Iba sa aj naďalej zaryto balil. Až keď sa dobalil oslovil Stefana.
"Dávaj na seba pozor." poprial mu a odišiel.
S Meirom sa stretol až vonku.
Stefan si znechutene otvoril knihu. Tak, už je jeho spolubývajúci fuč. Ako strašne mu len závidel. Ako veľmi, by chcel ísť s nimi. Veď, ktovie, aké dobrodružstvá ich čakajú, čo všetko zažijú kým sa dopravia k Mine.
Klop...klop....klop....klop.....klop
Začalo sa ozývať klopanie.
"Ďalej." zamrmlal a dnu vstúpil Sein. Bez akéhokoľvek slova sa usadil na okennú parapetu, ako to mal vo zvyku Nail. Ani jeden z nich nič nepovedal. Až po niekoľkých minútach sa ozval Stefan.
"Chcel by si ísť s nimi, však?"
Sein iba neprítomne prikývol. Áno, myslel si, že pôjde s nimi, ale veci sa akosi zvrtli. Možno bude musieť ísť na Lafame. Možno, bude musieť utiecť skôr ako pôjdu na Lafame. Ale, je tu aj možnosť, že sa pre neho vrátia. Ktovie?

"Hej, Nail, vrátime sa po neho, však?" opýtal sa Meir keď už boli neďaleko od hraníc Eklarimu.
"Áno, ale nie dnes."
"Prečo?!" nechápal Meir. Čím skôr by Seina vzali so sebou, tým rýchlejšie by mohli vybaviť niektoré veci.
"Lebo najprv ideme za Minou." usmial sa Nail veselo.

Prešlo päť dní, odkedy Nail a Meir opustili Eklarim. Na Eklarime bolo teraz rušno. Chystali sa veci na cestu do Lafame. Profesori sa nemohli dočkať nových poznatkov od svojich priateľov a kolegov. Študenti si zasa mysleli, že budú oddychovať.

"Minaaaaa!" Do malého domčeka ukrytého medzi obrovskými závejmi snehu vstúpila Mao. Ryšavá žena s krátkymi vlasmi, mačacími ušami a chvostom zabalená v plášti. Za ňou sa cez dvere tlačila elfka s dlhými blond vlasmi a tyrkysovými očami, taktiež zabalená v plášti.
Vnútri v domčeku Mina s Kainom sedeli na sedačke a pozerali na ten zvláštny výjav ktorý sa im tlačil do domu. Práve pozerali akýsi film.
Po dlhom zápasení sa tie dve dostali do domčeka a zabuchli za sebou dvere, cez ktoré stihlo nafúkať sneh.
"Som tak rada, že ťa vidím!" Mao sa hodila Mine okolo krku. Elfka si dala dole plášť a zavesila ho na vešiak pri dverách. Vyzula si aj topánky a až potom vstúpila.
"Mao, najprv sa obriaď nech im tu nerobíš bordel." oslovila svoju priateľku a ona urobila tak ako jej povedala až po niekoľkých minútach.
Prešlo ešte veľa minút, počas ktorých Mao vyobjímala Kaina a Minu. Keď skončila, Mina sa do nich pustila.
"Prečo ste to urobili?! Prečo ste museli ísť na Eklarim?! Viete čo ste urobili?! Za toto sa mi budete zodpovedať! Už NIKDY ale NIKDY to nesmiete urobiť!!!" Kaira na ňu iba nesústredene pozerala a prikyvovala.
"Počúvaš ma vôbec?!!" oborila sa na ňu Mina.
"Hovorila si niečo?" opýtali sa obe naraz.
"Vy - vy...." chcela sa im začať vyhrážať, ale zastavil ju Kain.
"Oni predsa nikdy nepočúvajú kázne. Tak sa upokoj. Nevolala si ich sem preto, aby si im vynadala."
Chvíľu bolo ticho. Kaira prekvapene pozrela na Kaina.
"Ako sa ti to podarilo?" opýtala sa ho pošepky. Ešte nikdy nevidela, že by sa niekomu bolo podarilo Minu ukľudniť. Kain sa iba veselo pousmial, ale neodpovedal jej.
"Tak, prečo si chcela aby sme prišli? Máme dôležitú prácu, vieš?" zatiahla Mao dôležito, keď si všetci v pokoji posadali. Kain a Mina sedeli v dvojsedačke zatiaľ čo Kaira a Mao v kreslách.
"Prečo ste na Eklarime a kde je Stela? Je tam tiež?" opýtala sa Mina.
"Áno, Stela je s nami, vlastne teraz sama so Stefanom na Eklarime." odpovedala Kaira iba na jednu otázku.
"Čo s tým má spoločné Stefan?" vypadlo z Miny.
"A prvá otázka?" opýtal sa Kain zarovno s Minou.
"Pomalšie, pomalšie. Nebuďte tak hŕŕ." zasmiala sa Kaira.
"Stefan je ten kvôli ktorému tam sme. Snáď si nemyslíš, že by sme sa vzdali dovolenky len preto, aby sme sa mohli vzdelávať." prevrátila Mao očami, akoby to bola samozrejmosť.
"Čo?!!!" Obaja, Mina aj Kain na nich šokovane vypúlili oči. Prečo sa tie tri zaoberajú Stefanom Alair? Čo je na ňom také zaujímavé a prečo ho musia prenasledovať až do školy?
"Dobre ste počuli." uzemnila ich vypúlené oči Mao kamennou tvárou ktorá jej dlho nevydržala, keďže sa na nich začala smiať.
"Ale... nerobíme to len tak, pre zábavu." Prerušila smiech Mao Kaira tichým smutným hlasom.
"To mi došlo. Odkedy sme sa mali naposledy mali pred troma rokmi stretnúť o vás nebolo počuť a ani o Ayre a Meonovi som nepočula nejako veľa. Mnohý vravia, že sa utiahli do ústrania, no nemyslím, že by to bolo tým. Viete o tom niečo? Preto ste pri ich synovi?"
Mao a Kaira na seba smutne pozreli. To čo sa ich Mina pýtala, nemohli jej len tak, po lopate povedať, čo sa stalo. Nemohli jej povedať, že ich príchod sa oneskoril preto, lebo čakali na ňu a Kaina. Ale, skôr či neskôr sa to dozvie. Či už sa to dozvie teraz, alebo až neskôr, nič to nemení fakt, že ich už viac neuvidí.
"Sú mŕtvy." zamumlali obe zborovo pozerajúc do zeme. Ani jedna z nich nechcela vidieť tváre Kaina a Miny, keď sa to dozvedeli.
Kain ani Mina nevedeli nájsť slová, nevedeli čo povedať. Bolo to také náhle a ... nečakané, že ich priatelia, sú mŕtvy.
"Ako?" vypadlo z Miny.
"Všetko čo viem, je, že ich zabili tí praví zberatelia."
Zostalo ticho. Mina a Kain vedeli čo im Kaira povedala a chápali čo to znamená. Ale Kaira a Mao nemali ani potuchy o voľajakých iných zberateľoch. Jediné čo vedeli, bolo, že títo zberatelia zabili Ayru a Meona. Prečo, to povedať nedokázali.
"Prečo ste pri Stefanovi, keď by ste mali prenasledovať ich vrahov? Nebolo by užitočnejšie pomstiť ich smrť, ako sa starať o ich syna?" opýtal sa Kain zamyslene. On by jednoznačne išiel po vrahoch.
"Užitočnejšie by to bolo, ale my sme im to sľúbili. Ayra hovorila niečo o tom, že oni sú len prvé obete, prvé kúsky zbierky a ďalšie len prídu. Neviem čo tým myslela. Ale čo povedala bolo, že Stefan je pre ich úplnú zbierku dôležitý. Našou jedinou úlohou, ktorú po nás chceli, bolo aby sme na neho dohliadli a nedovolili im pridať ho do zbierky." povedala Kaira a unavene si vzdychla. Ona by ich tiež najradšej zniesla zo sveta. Zabiť... to bolo jej.
"Ale nemôžeme s ním ani zostať na veky. Rada už začína po nás ísť. Tie tri roky našej neaktivity zanechalo stopy, tak ako hovorila Stela." povedala Mao skleslo.
"A navyše, sme sa zaviazali na návštevu Lafame, počas ktorej si zoberieme nejakú skupinu študentov. Ale o tom viete, keďže sa zapája aj Kain." dodala Kaira.
"Zaujímalo by ma, ako je možné, že umreli tak ľahko." zamyslela sa Mina.
"Tí praví zberatelia, my asi vieme čo tým mysleli." pripojil sa Kain pomaly a Mao s Kairou na neho pozreli akoby k nim nepatril. Prečo im nič nepovedal hneď keď o nich niečo vedel?
"Ako to myslíš, že o nich niečo viete?" spýtala sa Kaira neveriacky.
"Pred časom sme tu našli čosi podozrivé. Možno to patrí k nim, a možno aj nie. Nevieme." pokrčila Mina ramenami, akoby to nebolo nič podstatné.
"Čo ste našli?"
"Zbierku. Naozaj veľkú zbierku rôznych bytostí ktoré sa kedy na zemi vyskytli. Sú tam aj také ktoré sú nejakým spôsobom výnimočné. Niektoré bytosti tam boli naozaj hrôzostrašné. Vyzeralo to ako voľajaké múzeum. Pri každej bytosti bola ceduľka a na nej čosi napísané. Nedokázali sme to rozlúštiť. Boli to akési podivné kliky - háky." odpovedal Kain na Kairinu otázku.
"Neviete aspoň ako vyzerajú?"
Obaja pokrútili hlavami. Ale Kain ešte dodal.
"Bolo tam aj zopár našich predkov, Kaira. Sola Loreline a Lerdion Loreline. Tiež naši rodičia." Tentokrát zostala prekvapená Mina.
"Skutočne? Nevšimla som si..." Kaira sa zamyslela. Predtým bola Loreline, ale už dlho na verejnosti používa meno Ost. A Kain sa tiež rozhodol používať ho.

"Kde sú toľko? To sa na mňa už úplne vykašľali?" frfľal Sein a chodil po svojej izbe sem a tam, sem a tam, sem a tam, sem a tam..... Zostávali už iba dva dni do odchodu na Lafame. Všetci sa už balili a niektorí už boli zbalení. On, už bol zbalený. Ale nie preto, lebo by sa tak veľmi nevedel dočkať Lafame, ale preto, lebo každú chvíľu čakal svoju záchranu.
"Sein!" do jeho izby sa vrútil Stefan. Za posledné dni sa dosť skamarátili a niektorým pripadali ako nerozlučná dvojka.
"Čo sa deje?" opýtal sa ho a prestal chodiť sem a tam.
"Prečo si mi nepovedal, že ťa Mao Ming poverila prísne tajnou úlohou a odísť máš už dnes večer?!" vyštekol po ňom Stefan sklamane. Sein na neho zostal prekvapene pozerať. Mao ho poverila tajnou úlohou? Ako je možné, že sa o tom dozvedá až teraz?
"Čo?" vypadlo z neho nechápavo.
"Máš úlohu. Chápeš? Nepôjdeš na Lafame tak ako si si želal. To je toto nespravodlivosť." Frfľal Stefan. Nail, Meir a Sein, všetci traja si želali neísť na Lafame a splnilo sa im to. Ako je to možné? Ako je možné, že Naila a Meira oslobodila Mina Rai osobne a Sein má tajnú úlohu priamo od Mao? Ako je možné, že tým trom všetko vychádza presne podľa predstáv?
"Prepáč, ale sú veci ktoré sú nespravodlivé. Je ich až príliš veľa." Zamrmlal Sein.
"Čo tým myslíš?"
"Nič.... je mi ľúto, že ťa nechávam v štychu."
"A nemohol by si ma vziať so sebou? Ako pomocnú ruku. Mao by to iste pochopila a riaditeľ tak isto. Nemôžeš nechať svojho študenta len tak, napospas svetu."
Sein sa zasmial. Stefan ho videl prvýkrát smiať sa.
"Neboj sa. Myslím, že na Lafame budeš mať lepších učiteľov ako som ja, Nail alebo Meir."
"Čo? Lepší učitelia ako vy traja neexistujú. Aj keď ste iba študenti, dal by som ruku do ohňa, že by ste bez problémov tromfli tých najlepších profákov po celom svete."
"Ale áno existujú. Poviem ti tajomstvo." Sein nahodil tajomný výraz.
"Aké? Aké? No tak vrav a nenapínaj ma!"
"Nemal by som, ale keď na tom trváš....." Sein sa zhlboka nadýchol a povedal tajomstvo "Zberatelia, vás budú na Lafame učiť. Povedali, že si vyberú štyroch žiakov ktorých budú učiť ako svojich nástupcov."
Stefan na neho vyvalil oči.
"Čože?"
"Budú vás učiť zberatelia."
"Odkiaľ to vieš?" Sein prevrátil očami. Čakal túto otázku ale nemal na ňu odpoveď ktorá by jeho myslenie uspokojila. Nemohol mu povedať pravdu a tak to iba zaobalil do krásneho, no troška ošumelého obalu.
"Mám svoje zdroje."
Sein si napokon zobral svoj stredne veľký batoh, rozlúčil sa so Stefanom a vyrazil. Vedel, že cesta ktorá ho čaká je dlhá. Až príliš dlhá na to, aby dlhšie otáľal, ale aj tak ešte chvíľu postál pred dverami Stefanovej izby. Bolo mu ľúto, že mu nemôže povedať pravdu.
"Budem ti držať palce." Pošepkal a odišiel. Až príliš veľa času premrhal. Áno, Stefan patrí medzi jeho úlohy, ale práve teraz sa musí spoľahnúť na Edgara, profesorov a ostatných žiakov, že by ho v prípade potreby ochránili. Hoci to neskôr priznával iba ťažko, vtedy si bol istý tým, že by ho všetci nechali napospas.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tifa Tifa | Web | 24. července 2011 v 21:33 | Reagovat

Kéž by Vás pečená husa kopla :D :D To bylo dobrý - tahle povídka se mi líbí :) A jméno Mina je naozaj pekné :) Ta slovenština mě dostává :D Každopádně se těším na další kapitolu :) A máš překrásný design :P

2 Tifa Tifa | Web | 24. července 2011 v 21:35 | Reagovat

Kéž by Vás pečená husa kopla :D :D To bylo dobrý - tahle povídka se mi líbí :) A jméno Mina je naozaj pekné :) Ta slovenština mě dostává :D Každopádně se těším na další kapitolu :) A máš překrásný design :P Jo a k té povídce :D Mám napsané už další tři díly, ale nemůžu to tam dát všecko najednou :D Ale děkuju za tvůj názor, je pěkné vědět, že se ti moje psaní líbí :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama