7.Kapitola - Hra

29. července 2011 v 20:27 | Enaily |  Zberatelia


U Kairy v izbe sa nečakane začali hrať "Dostihy a Sázky".
"Hej! Nepovedala si, že hráme Monopoly?!" oborila sa Kaira po Mao.
"Povedala, ale toto je zábavnejšie!" usmiala sa Mao, ktorá teraz namiesto krabice Monopoly držala krabicu Dostihov.
"Nie je to jedno? Makaj a rozdávaj prachy." prevrátila Stela očami a Kaira nadurdene začala rozdávať peniaze. Keď už to bolo hotovo, začali hrať.
"Inak, čo po tebe Kain chcel?" opýtala sa Stela nečakane, keď sa dostala do dištancu.
"Chcel po mne aby som tak ako Mina skončila so Zberateľmi a prestala byť nápomocnou pre radu." povedala a hodila kockou. Päť. Prešla päť políčok a skončila na políčku "Shaga". Bol to kôň a ona ho hneď kúpila.
"Prečo?"
"Vraj je spojenie medzi radou a pravými zberateľmi."
"Ale to by nám povedali keď sme boli u nich, nie? Keď sme boli u Miny tak nikto nespomenul niečo o spolupráci rady a pravých zberateľov. Tak prečo ti o tom teraz niečo hovoril?" nechápala Mao.
"Vraj sa to dozvedeli len pár dní po našom odchode. Ale, aj keď je to pravda, nemôžem sa len tak otočiť rade chrbtom."
"A ak sa oni už k tebe už chrbtom otočili?" opýtala sa Stela, ktorá tomu verila, keďže istý čas v rade pôsobila.
"Ja viem, že sú moji nepriatelia už dlho, Stels." priznala Kaira a zaplatila Mao požadovanú cenu za to, že jej stúpila na koňa.
"Vieme to všetci. Iba tí, čo nemajú česť pod nimi pracovať to nevedia." usmiala sa Mao veselo, keď si uložila peniaze, čo jej Kaira dala dobrovoľne nasilu.
V podobnom duchu hrali ešte asi dve hodiny. Nevedeli presne, keďže zaspali a zobudil ich až Kain ktorý sa vrútil do izby so správou, že ich prišiel navštíviť Edgar s Irinou.
"Čo?! Čo tu chcú?!" vybafla Kaira a okamžite prešla ku svojmu Ibia zrkadlu a to jej ukázalo Edgara a Irinu ako sedia v "uvítacej" miestnosti domčeka.
Onedlho sa všetci dostavili do onej, uvítacej miestnosti.
"Čo si želáte?" opýtala sa ich Stela, keď vstúpila do miestnosti ako prvá.
"Chceme s vami tromi hovoriť. Osamote." Edgar pozrel na Kaina. On, ako člen rady vedel, že Kain už k Zberateľom nepatrí. Iba široká verejnosť bola stále držaná v ilúzii, že je stále medzi členmi.
"Aj keď s nami Kain nie je pred vami, pred radou, stále medzi nás patrí. Takže čo chcete povedať nám, môže počuť aj on." ozvala sa Kaira.
Irina s Edgarom sa ako na povel zamračili, ale napokon prikývli. Aj tak by pravdepodobne nepresadili svoje.
"Máte tu niekde nejaké stoličky? Alebo čokoľvek na sedenie? Chcela by som si sadnúť, keďže to bude dlhé." povedala Irina.
"Nie, nemáme. Bohužial, ako vidíte jediné kreslo zabral Kain." Mao sa naširoko usmiala. Irina ju spražila nenávistným pohľadom ale nič nepovedala.
"Edgar, Irina, prejdime k veci prosím. Prečo ste za nami prišli sem? Nemohli ste sa s nami porozprávať potom?" opýtala s Stela.
"Nemohli. Otázky, ktoré na vás máme my a vlastne aj celá rada, už nemôžu byť dlhšie odkladané." priznal Edgar vážne.
"Tak, čo je to?"
"Chceme vedieť kde ste boli celé tie tri roky, čo ste robili a čo sa stalo s vyslancami." oznámil im Edgar v rýchlosti. Kain zbystril. Doteraz bol usadený v kresle a zaspával, ale zaujímalo ho, aká je neoficiálna verzia.
"Neviem čo si želáte počuť, ale my vám nič povedať nemôžeme. Nevieme kde sú Ayra a Meon, vyslanci, ktorých tak veľmi hľadáte. Skutočne to neviem ani ja, ani Mao či Stela. Ale, nebudeme ich ani hľadať." povedala Kaira odhodlane.
"Tak teda podajte správu o vašej činnosti, za uplynulé tri roky." vyzvala ju Irina nahnevane.
"Chcete od každej z nás počuť čo sme tie tri roky robili? To by sme tu boli ďalšie tri roky." zasmiala sa Mao.
"Prečo?" začudoval s Edgar.
"Urobili sme si dovolenku, keďže rada by nám ju neodsúhlasila. Je snáď porušenie pravidiel, urobiť si oddych? Odkedy sme sa stali Zberateľmi, nikto z nás nemal chvíľu pokoja. Kráčali sme od úlohy k úlohe. Žili sme len kvôli vašim rozkazom a popravde. Chceli sme nachvíľu žiť sami pre seba." povedala Stela a Kaira s Mao jej len prikyvovali.
"VY ste si urobili dovolenku?!" skríkla Irina hystericky. Myslela si, že zle počula.
"Áno, máte s tým nejaký problém?"
"Kvôli svojmu voľnu ste boli ochotné zájsť až tak ďaleko, že ste skrývali svoju prítomnosť a keď vás vypátral náš najlepší človek, poslali ste ho naspäť len s tým, že si pamätal iba svoje meno?" Edgar bol udivený. Niečo sa mu nepáčilo. Celé to bolo akési divné. Niečo musia tajiť. Niečo, niečo ale čo?
"Chcela som mať pokojnú dovolenku. Keby ste okolo mňa pobehovali ako stopovacie psy nič by som si neužila." Kaira sa sladko usmiala.
"Skús mi ti popísať bližšie." nedal sa Edgar.
"Noo čo ti budem hovoriť? Zažila som jeden.. alebo dva? Neviem koľko. Proste som si to užila. Predsa len, ako iste vieš, v práci si nemôžem užívať." Naoko frustrovane si povzdychne. Mao so Stelou jej prikývli.
"Vďaka práci pre radu si nemôžeme ten život vôbec užiť. A čo už je to za život, ak ani nemôžem...." Stela nedokončila len si namiesto toho povzdychla.
"Ako ženy, sme úplne nanič." Popoťahovala Mao potichu.
"Takže to bolo súkromné, z vášho intímneho života." skonštatovala Irina sucho. Výstup tých troch ju vôbec nezaujímal. Všetky tri prikývli a Kain sa iba usmieval. Keby chceli, bez problémov by mohli byť herečky. Ich pretvárka naozaj nemala obdoby. Ani on, či Mina by to nedokázali tak perfektne zahrať.
"To som netušil." zamrmlal Edgar omráčene. Nikdy si nemyslel, že by tie tri mohli myslieť aj na niečo také.
O pár minút, keď už boli obaja preč, si všetci vydýchli.
Mao, Kaira a Stela sa pripojili ku Kainovi a posadali si do kresiel ktoré sa vynorili z koberca.
"Mali ste si vymyslieť niečo lepšie." zamrmlal nespokojne aj napriek ich vynikajúcemu hereckému výkonu.
"Prečo?"
"Rada nebude nadšená tým, že máte aj nejaký osobný život a navyše, toto bol od teba úder pod pás, Kaira." pozeral hlavne na Kairu. Tá pokrčila ramenami. "Edgar bol iba náš učeň. Nič viac a nič menej." Vedela kam tým mieri. Vedela, že Edgar ju kdesi v hĺbke srdca ľúbil. Vedela to a aj napriek tomu sa nikdy nesnažila proti tomu niečo urobiť. Mina jej hovorila, aby mu nedala šancu, aby si držala odstup, ale ona bola až príliš priateľská. Nikdy pre ňu neznamenal viac, ako učeň. Chcela len aby sa cítil v jej a Mininej spoločnosti dobre.
"Vždy si bola strašne naivná." prevrátil očami.
"Ty si zasa vždy veľmi múdry." vyplazila na neho jazyk.
"Stále sa správaš ako decko."
"A ty by si sa mal občas odviazať. Suchár."
"Ja že som suchár? A ty? Ty si krpec." rozohnil sa Kain. Mao so Stelou ich len s úsmevom pozorovali.
"No dovoľ?! Už som staršia ako Irina!"
"To sa máš čím chváliť."
"No a čo! Tebe už zostáva iba pár storočí a bude z teba dedko. Bééé!" znova na neho vyplazila jazyk.
"K starším sa máš správať s úctou!"
"K tebe a s úctou?! To je nemožné! N-e-m-o-ž-n-é!"
Stela a Mao sa nahlas rozosmiali. Už to nevydržali. Kain a Kaira na nich obrátili svoju pozornosť. Už-už sa nadychovali, že im niečo povedia, ale nakoniec sa tiež rozosmiali.
Stefan skončil na izbe s Leonardom.
"Myslíš si, že keď sa vrátime z Lafame, budú tí traja takí ako predtým?" opýtal sa Stefan do ticha, keď už ležal každý vo svojej posteli.
"Neviem." Priznal Leo. "Prečo sa pýtaš?"
"Mám zlý pocit, že až sa vrátime tak budú iní."
"Aha. Ja dúfam, že sa veľmi nezmenia. Okrem teba je spomedzi nich Nail jediný, kto sa so mnou rozpráva."
"To je mi ľúto."
"Nemusí. Som predsa vlkodlak." zasmial sa smutne.
"Ja viem, ale aj tak je to smutné. Len preto, lebo si vlkodlak, sa s tebou nikto nerozpráva. Nemyslím, že by si sa od ostatných nejako odlišoval."
"Ale oni si to myslia. Nechaj to tak Stefan. Dobrú noc." poprial mu, otočil sa na druhý bok a v momente bol tvrdý ako štolverka.
"Vstávajte! Vstávajte!" budila všetkých v domčeku Mao energicky. Energickejšie ako obyčajne.
"Čo sa deje?" Stela vyšla zo svojej izby a skončila v hlavnej miestnosti podzemia. O chvíľu sa tam dostavila aj Kaira a po nej Kain. Všetci boli rozospatí a zívali.
Teda, všetci až na Stelu, ktorá celý zvyšok noci študovala akési spisy, ako mala vo zvyku.
Aj Mao si párkrát zívla.
"Dnes si delíme študentov!" zvýskla nadšene až si museli zakryť uši.
"Ak si nás zobudila len preto, tak ja idem spať." zamrmlala Kaira a otočila sa, že ide späť do izby, ale Mao ju chytila za ľavú ruku a Kain za tú pravú.
"Zostávaš tu s nami. Keď mám trpieť ja, tak aj ty. Je povinnosťou mladších uľahčovať starším prácu." zaškeril sa.
"Ale starší by mali ochraňovať mladších."
"To nie je nikde napísané."
"Ani to čo si povedal ty."
Keby oboch neuzemnila Stela tým, že po každom hodila jednu plyšovú hračku zo zbierky Mao, zasa by sa dohadovali tak ako večer predtým.
"Kedy s tým vy dvaja už prestanete? Bože, ste ako rozhádaní manželia." prevrátila očami.
Kaira a Kain na seba znechutene pozreli. "My a manželia? S ním/ňou nikdy!" prehlásili zborovo a každý odpochodoval do svojej izby sa prezliecť, keďže boli iba v pyžame.
"To sa ti teda podarilo! Teraz odtiaľ nevídu!" oborila sa po Stele Mao.
"Ale vídu. Je to pre nich urážka, ale keby tam zostali, vedia, že by som si na nich našla ešte nejaké perličky." nahodila diabolský úsmev. Mao od nej poodstúpila.
"Ty si hrôzostrašnejšia ako ja." zamrmlala.
Vonku na školskom pozemku sa zišli všetci študenti a študentky spolu so Zberateľmi.
"Rozdeľte sa prosím do skupín!" zakričala Stela a oni tak urobili.
Stefan skončil v skupine s Leonardom a dvojčatami Nairou a Seirou.
Keď boli všetci rozdelení, Stela im začala rozprávať, čo majú robiť, čo sa očakáva, a prečo.
"Keďže je vás všetkých veľmi veľa, rozhodli sme sa, že si spomedzi vás vyberieme skupinu, ktorú budeme učiť, ktorá sa stane takpovediac našimi nástupcami. To je vlastne jedno. Tá daná skupina bude mať vynikajúce zázemie, budúcnosť a istú prácu. Jednoducho samé výhody. Ale, poďme k veci. Vašou úlohou bude, Získať od každého v areáli tejto školy nejaké informácie. Tie informácie budú mať profesori, ktorí vám ich dajú, keď ich nájdete. čím viac ich nájdete, tým lepšie a tým rýchlejšie nájdete aj to, čo je pre Zberateľov najdôležitejšie. Môže to byť prakticky kdekoľvek a čokoľvek. Môžeme to mať aj my. Ktovie. My, ako Zberatelia, sa budeme snažiť vám zabrániť v tom, aby ste to našli. Časový limit nemáte. Ktorá skupina to získa ako prvá vyhráva a tým sa to končí. Rozumiete?"
Všetci súhlasne pokrútili hlavou a začalo sa to.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tifa Tifa | Web | 14. srpna 2011 v 12:04 | Reagovat

Ou, jak dlouho už jsem nehrála dostihy a sázky! :D Jediné, čemu jsem nerozumněla je slovo: Krpec :D To jsem fakt nepochopila, ale ai to bude nějaká nadávka :-D Taky jsem dlouho přemýšlela, co je to chrbtom :D Ale to jsem naštěstí zvládla :) Já musím vyzdvyhnout, jak moc se mi líbí psaní dialogů... To je obdivuhodné :-D Není to jen  nějaká ta suchá konverzace, má to náboj a hlavně to zní jako opravdu! :D Že se do toho člověk může vžít :-D Tak já jdu na tu osmičku :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama