10. Kapitola - Popol

14. srpna 2011 v 17:52 | Enaily |  Zberatelia


Prešlo niekoľko dní od prvého tréningu. Stela učila Seiru, Mao Lea a u Kairy sa Stefan so Seirou každý deň striedali. Kain, ten ich iba skúšal, ale inak, pri ňom mohli len oddychovať.

"Ja sa nudííím!" zajačala Mao na celý domček, alebo skôr na celé jeho podzemie. Všetci sa tvárili, že ju nepočujú.
"Hej, Kain, zahráš si so mnou karty?" opýtala sa ho, ale on sa zaoberal svojimi kvetmi.
"Prepáč, Mao, ale mám prácu ako iste vidíš."
Tak išla za Stelou. Ešte sa jej ani neopýtala, už jej Stela hovorila: "Mám prácu! Vieš predsa, že musím vymyslieť nejakú výhovorku pre radu a pripraviť podklady na naše odtrhnutie!" vykopla ju zo svojej izby a hlasno za ňou zabuchla dvere.
Za Kairou sa jej príliš nechcelo, ale nikto iný jej už nezostal.
"Kaira?" potichučky vošla obývačky v časti domčeka ktorá bola nad zemou. Vlastne, obývačka bola jediná miestnosť, ktorú mohli prípadný návštevníci vidieť.
"Nikto sa s tebou nechce hrať, že? Ani so mnou." vzdychla si Kaira a pozrela na ňu.
"Takže si niečo zahráš?" opýtala sa s nádejou v hlase.
"Samozrejme!" vykríkla Kaira nadšene. Až príliš nadšene. Ale, Mao sa tešila, takže jej to bolo jedno.
Začali teda hrať.

"HA! Prehrala si!" vykríkla Kaira a vyplazila jej jazyk.
"Ty podvádzaš!" durdila sa Mao. Hrali už asi desiatu hru žolíka a Mao ešte ani raz nevyhrala.
"Nemáš mi to ako dokázať."
"Vyhrň si rukávy!"
"Nevyhrniem!"
"Tak ti odtrhnem!"
"To by si neurobila!"
Mao sa už-už načahovala za Kairou a chcela jej nejakým spôsobom utrhnúť dlhé rukávy na tričku čo mala na sebe, keď vtom ktosi zaklopal.
"Čakáš niekoho?" opýtala sa Kaira. Mao sa zastavila.
"Nie." pokrútila hlavou.
"Stela a Kain tiež nie." zamračila sa Kaira.
"Určite to bude Irina alebo Edgar." pokrčila ramenami Mao a išla otvoriť.
Kaira zhrnula karty a miešala.
"Jéé! Kaira pozri kto prišiel!" zapišťala Mao veselo a vpustila osobu dnu. Plášť mal prehodený cez ruku. Bol to pomerne vysoký elf s dlhými striebristými vlasmi a zelenými očami. Zatvoril za sebou dvere. Kaira zdvihla zrak a nemo na neho zostala pozerať.
"Idem to povedať Kainovi a Stele, tiež sa určite potešia, že si sa vrátil." skôr ako stiholi elf, alebo Kaira čokoľvek povedať, Mao už bola preč.
Elf sa nadychoval, že povie niečo na svoju obranu, ale Kaira zdvihla ruku na znak, aby bol ticho.
"Odíď." povedala mu jednoducho a znova upriamila svoj pohľad na karty. Miešala.
"Kaira...."
"Odíď." nenechala ho dokončiť.
"Nechaj ma vysvetliť....."
"Je mi jedno kde si bol, čo si robil. Vôbec nechápem prečo si vôbec prišiel. Vlastne ma to ani nezaujíma. Som len obluda, monštrum ktoré ťa zožerie aj s topánkami, takže uteč. Proste vypadni." znova ho nenechala dokončiť.
Sadol si na miesto Mao oproti nej.
"Tak si so mnou zahraj jednu partičku." pousmial sa.
"Zabudni."
"Si strašne tvrdohlavá, vieš?"
"Mohol by si už odísť? Ako vidíš nie si tu vítaný." Kaira sa chcela elfa čo najskôr zbaviť.
"Nemohla by si ma aspoň vypočuť?" opýtal sa potichu. "Chcem len aby si vedela pravdu." dodal.
"Pravdu? Veď už ju dávno poznám. Bola v tom liste, ale to ty vieš. Písal si ho." zamračene na neho pozrela.
"Kaira...."
"Pozrite! To je Alyér!" Mao sa vrátila so Stelou a Kainom za pätami. Mao veselo ukazovala na elfa.
"Krásne, že si sa po tak dlhom čase zastavil." usmiala sa Stela ale o jej úprimnosti všetci pochybovali.
"Kde si bol tak dlho? Nechal si ma s nimi v štichu." zazubil sa Kain. V skutočnosti ho to ale nezaujíma kde bol. Zdvorilostná fráza.
Kaira sa potichu postavila a odišla z domčeka.
"Čo jej je?" opýtala sa Mao udivene akoby nevedela. Alyér len sklopil pohľad.

"Prečo sa vrátil? čo môže chcieť? Tsss... má ešte drzosť prísť a chcieť niečo vysvetľovať alebo dokonca hrať karty! Toľká drzosť!" frfľala Kaira namosúrene ako tak kráčala. Ani poriadne nevedela kam ide. Jednoducho chcela byť od domčeka čo najďalej. Spomínala si, aké to bolo keď ho hľadali a nemohli nájsť. A potom, jej napísal, že už sa nevráti, že už ju nechce vidieť, že už nikdy nechce mať nič spoločné s takou obludou ako je ona. Našiel si dievča ktoré je normálne. Alebo aspoň na elfské pomery. Nie je obludou ako ona. Ranilo ju to.
Už viac nemohla urobiť krok a tak sa len bezmocne oprela o strom a zviezla sa po jeho kmeni až na zem. Keby mala ešte nejaké slzy, iste by jej teraz po lícach stekali tenké potôčiky, ale ona už neplače. Už nie. Vtedy plakať prestala, vtedy sa rozhodla, že nočné mory, ktoré odchádzali len keď je s ním sú v porovnaní s týmto nič. Prestala sa báť zaspávať, ale teraz? Teraz sa možno znova bude báť zaspať. Znova bude chcieť byť pri ňom, aby tie nočné mory zmizli aspoň na chvíľku. "Prečo? Prečo? Keď už som si zvykla. Keď už dokážem zaspať aj s vedomím, že budem znova v tej tme, že budem utekať, utekať aby som sa odtiaľ dostala, aj keď viem, že to nie je možné. Prečo sa musel vrátiť?"

Stela vedela, že Kain a Alyér sa budú chcieť spolu porozprávať. Mao okolo nich veselo poskakovala a stále sa Alyéra niečo vypytovala. Niekedy mala z Mao pocit, že vôbec nevie čo sa okolo nej deje. Naozaj bola ako malé dieťa.
"Ideš si zahrať Monopoly?" opýtala sa jej a ona prikývla. Záujem o Alyéra zmizol a nahradil ho nový. Mao odišla ako prvá. Chcela všetko pripraviť. Milovala spoločenské hry. Najmä ak mohla rozdávať peniaze.
"Vyriešte si čo medzi sebou máte." usmiala sa na nich. "Ale nezabudnite na Kairine city." dodala s chladným pohľadom upretým na Alyéra. Hoci sa stále usmievala, jej pohľad bol chladný. Vedela aké to vtedy pre Kairu bolo. Cítila ako jej srdce zmrzlo a stalo sa chladným. Aj keď sa usmievala a občas bola ako Mao, už viac nebola ako predtým. Odišla za Mao.

"Nemyslel som, že to bude až také ťažké." priznal Alyér potichu. Prešiel k dverám a otvoril ich vyšiel von a Kain mu bol za pätami.
"Snáď si si nemyslel, že ťa privítame s otvorenou náručou." zamrmlal Kain ironicky. Mao ho vítala s veľkou radosťou, ale bol si istý, že to nerobila kvôli nadšeniu z jeho návratu.
"Nie. Len som myslel, že bude viac zhovorčivá."
"Zdá sa, že aj napriek tomu dlhému času ju nepoznáš. Nepamätáš si aké to bolo, keď som sa objavil ja?"
"Pamätám, ale vy, váš spor nie je urovnaný dodnes." zaškeril sa Alyér škodoradostne, hoci na to nemal žiadny dôvod..
"Na tvojom mieste by som nebol škodoradostný. Si vo väčších sračkách ako som kedy bol ja a tiež, ja a Kaira sme na tom už lepšie. Nezabúdaj, že odvtedy som už neurobil žiadnu chybu a aj keď viem, čo sa stane nesnažím sa jej to dávať za vinu. Už sme.. no, dajme tomu priatelia." nebolo to to pravé, ale podľa Kaina, už to nebolo také ako predtým. Obaja potrebovali čas a čas to zmenil. Aj keď pravdou zostáva, že keby sa mu naskytla taká príležitosť ako kedysi, urobil by to znova. Kaira to vedela a Mina tiež. Obe vedeli prečo robil to, čo robil. Aj keď oni by boli škodné, ak by sa to dalo, s úsmevom by sa mu ešte poďakovali, pretože pre nich obe, by to bolo vyslobodením.
"Mal by som jej to vysvetliť." vzdychol si Alyér. Chcel aby to bolo také, ako predtým.
"Neviem čo jej chceš vysvetľovať. Napíšeš jej list, že ju takú obludu ako je ona, nechceš už viac vidieť. Že si našiel niekoho menej hrôzostrašného, niekoho koho naozaj miluješ. Keď jej napíšeš, že je len otravná existencia, ktorá by mala zmiznúť, myslíš, že to bude v poriadku, keď to vysvetlíš?" Kain sa na neho mračil. Aj keď v tej dobe nemal s Kairou zrovna najlepší vzťah, aj napriek tomu, že boli súrodenci, ktorý sa stretli po tak dlhom čase, stále to bola jeho malá sestrička, ktorú aj napriek všetkému mal vcelku rád. Alyér na neho nechápavo pozeral.
"Neviem o čom hovoríš. Nikdy som jej nič nenapísal. Aj Mina hovorila niečo o liste, ale ja neviem o čo ide. V tej dobe som nemohol nič robiť. Všetko čo som mal bolo nenávratne stratené, preč. Zostal z toho len popol, plný spomienok. Musím priznať, že som rád, že sa mi podarilo vrátiť sa."
"Neviem, čo s tebou bolo a presne ako povedala Kaira, je mi to vlastne jedno. Nezaujíma ma to, ale ak na tom bude tak ako vtedy, neodpustím ti to." Alyér na neho unavene pozeral. V jeho hlase počul hrozbu. Kain nebol taký nevinný za akého ho ostatný pokladali. V skutočnosti bolo možno jeho srdce ešte skazenejšie a plnšie temnoty ako to Kairine. Ale to Alyér nemohol vedieť určite. Len Mina mohla povedať niečo také.
"Bolo to vtedy zlé?" opýtal sa potichu. Kain už nič viac nepovedal, zvrtol sa na päte a vstúpil naspäť do domčeka. Alyér ešte chvíľu postával pred dverami. Kain za sebou zatvoril a zamkol. Vedel, že naspäť sa už nedostane. Dokonca ani Mao by mu už neotvorila.
"Mal by som ju nájsť." Pomalými krokmi sa vydal smerom ktorý sa mu najviac páčil. Ten smer bol najviac zarastený rastlinami, najhoršie sa tadiaľ kráčalo, ale on akosi vedel, že Kaira išla práve tadiaľto.

"Nechcem aby sa tu zdržal Alyér dlhšie." Mao vstúpila do hlavnej izby, v ktorej teraz bol iba Kain. Ten sa musel z chuti zasmiať.
"Tak prečo si nás za ním priviedla? Nebolo by lepšie nechať na Kaire aby ho vykopla?"
"Kaira by nemala silu vykopnúť ho ručne za dvere a zabuchnúť za ním." Mao bola vážna.
"Ale namiesto toho si ju vyštvala." poznamenala Stela, ktorá stála opretá o stenu.
"To som tiež mala v pláne." Mao múdro zdvihla ukazovák.
"Nemali by sme na nich dať pozor?" opýtala sa Stela a Kain pokrútil hlavou.
"Kaira mu hlavu určite neutrhne a navyše, keby nás našla ako špehujeme, nám by ju určite utrhla." zachechtal sa ironicky. Nemu by hlavu určite utrhla s radosťou. Na revanš za pokus o vraždu by jej to nerobilo problém. Stela s Mao by z toho vyšli bez zranenia, keďže by sa už vybúrila na ňom.
"Nemyslím. Niekedy naozaj nevie udržať svoju prudkú povahu, ale inak..."
"...je úplne neškodná." Mao a Stela sa iba naširoko usmievali. Kain s nimi musel v duchu nesúhlasiť. Jeho sestra určite nie je neškodná.

Kaira stále sedela na zemi, opierajúc sa o strom. Jej srdce plakalo, lebo sa jej vynorili všetky krásne spomienky. Chcela zabudnúť. Ale, zabudnúť na jedinú osobu ktorú ľúbite nie je vôbec ľahké. Môžete kričať, dupať, plakať, no aj tak nezabudnete.
Oči mala privreté.
Ktosi si vedľa nej sadol. Ani sa nepohla. Nepotrebovala vedieť kto to je. Bolo jej to jedno.
"Kde bolo tam bolo, bol raz jeden pár. Obaja sa veľmi ľúbili. Nič ich nemohlo rozdeliť, nič nemohlo rozdeliť ich srdcia. To si mysleli. Ale, boli tak veľmi odlišní. Ona bola smrť, on bol úplne obyčajný. Ona často bojovala, zabíjala, vyžívala sa v tom, ale nemu to neprekážalo, pretože on, ju i naďalej miloval. Vedel, že jeho láska k nej nevyhasne. Ale raz, zmizol. Ona ho nevedela nájsť, nemohla ho vidieť. On nemohol vidieť ju. Všetko čo miloval zhorelo a premenilo sa na popol. Popol plný spomienok. Jeho srdce i dušu zatvorili do kocky ľadu a nemu zostali iba spomienky na ňu. Nemohol nič urobiť aby jej dal vedieť čo s ním je. Bol úplne obyčajný, nevedel nič prevratné, ale i tak si ho vzali. A kým jeho srdce i duša boli v ľade, ona žila ďalej. Znenávidela ho, znenávideli ho i všetci čo ich oboch poznali a videli jej smútok nad stratou osoby ktorú milovala viac ako čokoľvek. Osoby, kvôli ktorej sa rozhodla vzdať svojho sna. Sna, ktorý sa jej už viac nemohol vrátiť. A tak, keď sa vrátil, ona ho odháňala. Chcela aby odišiel a nikdy viac sa nevrátil. Tie roky, čo prežil bez nej boli utrpením. Chcel jej povedať pravdu ak by ho nechala hovoriť ale ona ju počuť nechcela. Utiekla od neho. Našiel ju a ona plakala. Nevedel čo robiť, pretože ona vždy svoje slzy starostlivo skrývala. Nenechávala ostatných, aby videli jej slzy, hoci všetci vedeli, že plakala....."
Kaira otvorila oči a pozrela na elfa ktorého tak veľmi milovala, ktorý jej spôsobil toľkú bolesť, keď jej napísal, že sa viac nevráti, nechce ju už viac vidieť. Pozeral na ňu a v jeho očiach videla veľký smútok. Celá jeho tvár vyžarovala smútok.
Natiahla ruky a ukazovákmi mu rozšírila ústa do širokého úsmevu.
"Mal by si sa viac usmievať." slabo sa po usmiala. Po líci sa jej skotúľala slza. Prvá, ktorú vyronila po tak dlhom čase, prvá ktorú po tak dlhom čase mal niekto možnosť vidieť. Alyér ju nikdy nevidel plakať. Po prvej sa skotúľala druhá, po nej tretia, až sa nakoniec nedali rátať. Spustila ruky. Už nevydržala ďalej držať Alyérov prehnaný úsmev. Začala si slzy zotierať, ale už čím viac ich zotierala tým, viac mokrú tvár mala. Pritiahol ju ku sebe a silno si ju privinul. Už nikdy ju nechcel pustiť. Nikdy nechcel aby sa niečo také zopakovalo.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama