11.Kapitola - Späť do starých koľají?

14. srpna 2011 v 20:18 | Enaily |  Zberatelia


Prešlo už zopár mesiacov odkedy sa Leonard, Stefan, Seira a Naira začali učiť. Všetci robili výborné pokroky. Zberatelia aj ich štyria študenti sa stali priateľmi. Mohlo by to tak zostať, prebleslo im občas mysľou, ale nič netrvá večne. A ako to tak býva, nadišiel posledný večer, ktorý mohli všetci stráviť spolu.
Zberatelia ich pozvali do svojho malého, útulného domčeka.
Seira zaklopala. Dvere sa prudko otvorili a Kaira ich pozvala dnu. Za nimi zavrela.
"Sadnite si, ponúknite sa...." usmievala sa Mao tak ako obyčajne a núkala im čosi, čo vyzeralo ako koláče. Všetci štyria iba krútili hlavou. Už sa stihli poučiť, že nič čo Mao navarí, obyčajne nie je jedlé.
"Prečo ste nás zavolali?" opýtala sa Seira. Bola asi najpokojnejšia a najrozumnejšia zo skupiny.
"Chceme sa s vami rozlúčiť." odpovedala jej Stela a všetci prikývli.
Štvorica si až teraz všimla neznámeho elfa, sediaceho vedľa Kairy.
"A ty si?" opýtala sa Naira drzo.
"Alyér." odpovedal jej elf zdvorilo.
Seira sa na svoju sestru zamračila. Nechápala, prečo sa vždy musela pýtať takým neuctivým spôsobom.
"Kam odchádzate?" Seira nenechala nikoho, aby sa opýtal namiesto nej.
"Niektorý domov a iní sa zasa vyberú svojimi tajomnými cestičkami." záhadne sa pousmial Kain.
"Ale predtým ako odídeme, by sme vám niečo chceli dať." Stela im podala hrubú knihu. Mohla to byť kniha zaklínadiel. Seira ju nezaujato podala svojej sestre. Naira ju dychtivo otvorila, ale nebolo v nej nič napísané. Bola prázdna. Ukázala to aj Leonardovi a Stefanovi.
"Prečo je prázdna?" opýtal sa Stefan.
"Nie je prázdna, hoci sa to tak teraz môže zdať. Keď nadíde čas, každý z vás tam nájde to, čo zrovna bude potrebovať." povedal Kain s miernym úsmevom.

Prišiel druhý deň a všetci sa stretli pri raňajkách. Edgar a Irina, mali príhovor, Zberatelia sa rozlúčili a zmizli skôr ako ich stihli zastaviť. Zostal len Alyér, keďže on jediný sa nikam neponáhľal a musel Edgarovi, ako hlave rady povedať zopár vecí.
Stretol sa s ním a Irinou v riaditeľni.
"Kde si toľko bol?!" vyštekol po ňom Edgar a Irina sa na neho mračila.
"To radšej ani nechcite vedieť, ale mám tie informácie, ktoré ste odo mňa chceli." Usadil sa do kresla pred Irininým stolom. Edgar a Irina stáli oproti nemu, za stolom.
"Tak? Na čo čakáš? Hovor!" Edgar aj Irina boli čoraz nervóznejší.
"Mina a Kain niečo o tých skutočných zistili. Neviem čo, ale očividne idú po Mine a Kaire. Ty, Edgar, tak ako aj ja, tušíš prečo zrovna ony dve." Edgar mu vážne prikývol. Irina medzi nimi nechápavo preskakovala pohľadom, ale zostávala ticho.
"Sú v nebezpečí."
"Oni nechcú tie dve." zamumlal Edgar. Vedel, niečo čo Alyér nie.
"Tak čo teda?"
"Iste si sa stretol so Stefanom Alair. Synom Meona a Ayry."
"Áno, ale nechápem kam tým mieriš.... Ledažeby...." Alyérovi to začalo zapalovať.
"Zdá sa, že si pochopil."
"Ale prečo?"
Edgar pokrčil ramenami. Ani on nevedel prečo. Nevedel, po čom pasú títo zberatelia.
"To je všetko? Všetko čo si za ten čas zistil? Mysleli sme, že si na rovnakej úrovni ako ....." Irina vybuchla. Nechápala, ako je možné, že Alyér vie tak málo. Možno niečo tají, možno....
"To čo si myslíš, je nepodstatné. Fakty sú dôležitejšie." uzemnil ju Edgar.
"Radšej už pôjdem. Viac nechcem mať s vami nič spoločné." postavil sa a chystal sa odísť.
"Ešte nie, Alyér. Mám ešte jednu otázku."
"Akú, Edgar?"
"Kam išli? Povedali, že keď toto skončí, porozprávame sa, ale zmizli skôr ako to bolo možné."
"Už ste sa predsa rozprávali. Keď prišli."
"Ale ja chcem vedieť kam odišli teraz."
Alyér sa pousmial a pokrčil ramenami. "Kto vie?" Odišiel. Už viac pre nich nechcel nič robiť. Donútili ho ku tomu, lebo nechcel aby sa jeho ľud dozvedel, že ich kráľ pomáha Zberateľom. Bolo by to zlé a on sa musel vrátiť, aby im to všetko vysvetlil a tiež, ich chcel pripraviť na niečo nečakané o čom ešte nikto nevedel.

Rada, Edgar, Irina a tí ostatní, si myslia, že Zberateľom môžu rozkazovať. Myslia si, že sú ich pánmi a oni ich bábky. Áno... oni sú páni, páni ktorí bábky riadia. Ibaže.... Zberatelia nie sú bábky ako ostatní. Ale rada, ako všetko, čo sa skladá z živých bytostí, zabúda. Áno, znie to neuveriteľne, ale aj oni sú len živé bytosti.

Študenti Eklarimu sa vrátili na Eklarim, študentky Lafame sa vrátili do starých koľají. Niekto, by povedal, že to nič nezanechalo, táto cesta, vytvorenie tímov. Pravdou ale je, že sa medzi nimi vytvorili putá, ktorých sila sa ešte len preukáže.

Stefan sa práve vybaľoval, keď do izby vošiel Nail.
"Čau." povedal mu len, pustil batoh na zem a hodil sa do svojej milovanej postele. Nebola to tá ktorú mal doma, to nie, ale aj táto stačila.
"Čo sa deje, zdáš sa byť akýsi zničený." Zaškeril sa Stefan. Zdalo sa, že je akýsi veselší, uvoľnenejší, ako bol doteraz. Nail na neho zmorene pozrel.
"Konečne sa budem môcť vyspať." vydýchol tak potichu, aby to náhodou nezakríkol. Ale, jeho chvíľka pokoja pominula.
"Stefááán!" Meir sa vrútil do izby ako hurikán a vrhol sa po Stefanovi.
"Som tááááák rád, že si v poriadku!" naširoko sa na neho usmial. Sein potichu vstúpil a usadil sa na okennú parapetu, ako to robieval Nail. Ten si iba hlavu prikryl vankúšom.
"Zlez zo mňa...." frfľal Stefan na ktorom bol prilepený Meir.
"Prepáč." zachechtal sa a Sein pokrútil hlavou. Hlupák. Pomyslel si.
Meir sa veselo usadil na zemi a chrbtom sa oprel o Nailovu posteľ.
"Prečo ste tu?" opýtal sa Stefan po chvíli. Nail ich ignoroval a zdalo sa, že zaspal.
"On sa tešil až ti bude môcť povedať naše zážitky." Sein ukázal na Meira, ktorý už bol celý nedočkavý.
Stefana to prekvapilo, ale nechcel počúvať ich zážitky. "Prepáč Meir, ale som dohodnutý s Leom, že sa stretneme." ospravedlňujúco sa pousmial.
"Hovoril som, že je to zbytočné." zamumlal Nail spod vankúša uštipačne.
"A ja som sa tááák tešil." Meir nahodil mačacie očká a Nailovu poznámku si nevšímal. Doteraz vždy na každého fungovali, ale zdalo sa, že Stefan je imúnny.
"Prepáč..."
"Poď, ideme." Sein podišiel k Meirovi, chytil ho za ruku a ťahal von.
"Stefááán, prosííííííím!" kričal akoby ho ktosi zradil. Áno, jeho krik pripomínal hlas zradeného. Až keď ho už nebolo počuť, si Stefan vydýchol a Nail dal vankúš pod hlavu.
"Konečne." vydýchol Nail uvoľnene.
"Prečo sa k obom tak správaš?" Nail pozeral do steny. Kým bol Stefan na Lafame, pochopil, že na Nailovi je čosi podivné. Aj keď to vždy vedel, už odkedy ho stretol, až teraz si to uvedomoval naplno. V jeho správaní bola akási rezervovanosť, niečo čo zabraňovalo aby ktokoľvek nahliadol do jeho vnútra. Naira bola podobná, ale počas času ktorý spolu všetci štyria strávili, sa zmenila. Každý z nich sa zmenil.
Nedostal žiadnu odpoveď.
"Keby ma niekto hľadal som s Leom." zafrfľal, keď mu došlo, že Nail nič nepovie. Už bol medzi dverami, keď sa Nail ozval.
"Myslím, že by si mal Meira vypočuť. Celú cestu sa tešil ako ti porozpráva tie fantasmagórie." sarkazmus v jeho hlase bol neprehliadnuteľný. Stefan prikývol a zatvoril za sebou.

"Čo by sa stalo, keby si aspoň raz bol normálny?" frfľal Sein nespokojne a pochodoval okolo Meira.
"Keď ja som sa tak tešil....."
"Aj tak je to hlúposť! Prečo chceš rozmazávať niečo také?" nechápal Sein.
Meir smutne sklonil hlavu. "Myslím, že by ho to potešilo... veď, každý potrebuje počuť niečo veselé..."
Sein nad ním len pokrútil hlavu. "Možno... ale ak sa budeme príliš dlho pozerať do svetla, temnota nás úplne pohltí."
"Blbosť!" Meir sa prudko postavil a priamo sa zahľadel na Seira.
"Vieš, že je to blbosť! Nail sa môže aj na hlavu postaviť a ty tiež! Obaja len čakáte kým vás temnota pohltí. Čakáte na smrť!" Sein nikdy nevidel Meira takto. Bol to pre neho šok. Meir sa otočil na päte a rýchlo odkráčal preč. Sein sa ani nestihol spamätať z toho šoku.

Naira a Seira obdivovali knihu ktorú dostali.
"Daj mi ju na chvíľu." dožadovala sa knihy Naira, keďže jej sestra si ju troška privlastnila. Stále ju držala v rukách a snažila sa z nej čosi vyčítať.
"Zachvíľu..." zamrmlala Seira neprítomne. Stále do tej knihy čumela. Naira mala občas pocit, že ju tá kniha pohltila, ale hneď to zamietla. To by nedovolila. Myslela si.
"Na..." Seira jej podala knihu a pretrela si oči.
"Videla si tam niečo?"
"Len prázdne listy." vyhla sa svojej sestre pohľadom. Nechcela jej povedať, čo tam videla. Keď im Stela dala knihu, všetci si mysleli, že je to kniha kúziel. Stále jej tá kniha nedala spávať. Vždy keď sa do nej pozrela videla tam niečo iné. Obrázky sa menili zakaždým keď ju zaklapla a znova otvorila na tom istom mieste.

Stefan našiel Lea sedieť pod jedným veľkým stromom neďaleko ubytovne.
"Čo budeme robiť?" oytal sa Leo.
"No, neviem..." Stefan si sadol vedľa neho a zamyslene hľadel pred seba.
"Čo myslíš, že s nami bude o tri roky?"
"Neviem. Možno tu budeme sedieť tak isto ako teraz."
"To je blbosť. Už budeme asi odtiaľto preč."
"Pravda." prikývol Stefan.
"Nail je už tu?" Prikývol.
"Takže Meir a Sein tiež." Znova prikývol.
"Nezájdeme za nimi? Nail vie vždy niečo zaujímavé vymyslieť."
"Nail? Nemýliš si ho s Meirom?" počudoval sa Stefan. Nail bol vždy ten vážny.
"Nie." pokrútil Leo hlavou. "Nemýlim. Tak, ideme?" postavil sa.
"Nail je unavený. Radšej nájdime Meira a Seina."
"Dobre." Aj Stefan sa postavil a išli hľadať Meira a Seina.
Po chvíli našli Meira. Vlastne do neho doslova narazili.
"Meir. Teba sme hľadali!" naširoko sa na neho usmial Leo. Meir na neho s nedôverou pozrel, ale keď videl, že je to Leo a kúsok za ním stál Stefan, tiež sa naširoko usmial.
"Prečo?" opýtal sa.
"Porozprávaj nám čo všetko ste zažili." Meir prikývol a sadol si na zem. Leo a Stefan si sadli oproti nemu.
Meir začal rozprávať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tifa Tifa | Web | 15. srpna 2011 v 9:51 | Reagovat

Páni! Psát tak krásně (a rychle xD) jako ty... To by byla paráda :D Ale musím přiznat, že už se zase ztrácím v těch postavách :D Meira, Seira, Naira, Stefan.... Uz my z toho šla hlava kolem, musela jsem si (obvzlášť) tuto kapitolu přelouskat ještě jednou :D Abych vše pochopila :-) Už se těším až napíšeš další díl :-D

Chci ti jen říct něco k té mé povídce: Opravdu ti děkuju! Jsi jediná, kdo to zatím udělal všecko poctivě :) Nic ti tam nechybělo a ten obrázek jsi taky vyhotovila :-D Jo akorát, kvůli té slovenštině (spíš mé neznalosti), jsem nepochopila: takže používáš elfskou magii a je to léčení a živel země? a není to to samé jako jutsu... Chápu to dobře?? Prosím tohle mi osvětli :-D Díky, jsem to ale nevdělanec :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama