13.Kapitola - Ich voľba

15. srpna 2011 v 14:38 | Enaily |  Zberatelia


"Odídeme." Povedal Nail Seinovi potichu, tak aby ich Meir nepočul.
"Kedy?" Už len zopár dní a dorazia do Eklarimu.
"Porozprávam sa s Edgarom, povieme Stefanovi pravdu o Ayre a Meonovi. Potom odídeme." Sein bol ticho. Bolo to nesúhlasné ticho.
"Nemôžeme inak. Mali by sme prestať pred tými pravými utekať. Nechcem večne dohliadať na Stefana, len preto, lebo som im povedala, že na neho dozriem, pokiaľ nebude dostatočne schopný. Nemôžem čakať tak dlho..." frfľal Nail.
"Nemôžeme ho nechať nechráneného."
"Edgar na neho dozrie."
"Nesúhlasím s tým. Vieš si predstaviť, ako by zareagoval na pravdu? Bol by to pre neho šok! Nenávidel by nás." Nail pokrčil ramenami.
"Na tom predsa nezáleží. Aj tak sa s ním viac nestretneme v tejto podobe."
"Neviem... podľa mňa to nie je dobrý nápad."
"Ak sa zbavíme tých skutočných, už viac sa nebudeme musieť ukázať rade. Mina a Kain budú mať tiež pokoj. Mao sa bude môcť venovať zbieraniu hier, možno by niečo napísala, ty by si mohla ísť do Londýna. Vždy si tam predsa chcela ísť, nie?" Nail pozeral na Seina.
"Áno, ale čo ak sa mu niečo stane?" Seinovi sa priveľmi nechcelo odísť.

Pár dní po príchode z Eklarimu, si Edgar zavolal Naila.
"Čo si vyviedol tentoraz?" opýtal sa ho Stefan.
"Omylom som potkol profesora Freina." zaškeril sa škodoradostne a odišiel do riaditeľne.
Stefan nad tým iba pokrútil hlavou, ale priveľmi sa tým nezaoberal. Aj tak sa dohodol s Leom, že budú spolu cvičiť.

"Zavolal si ma v pravý čas, Edgar." Oslovil Nail Edgara, riaditeľa Eklarimu, ako starého známeho.
"Mal by si sa ku mne správať úctivejšie." zafrfľal Edgar, ale potom iba pokrčil plecami. "No, čo už. Zdá sa, že teba dostatočne nevychovali. Prečo robíš profesorom toľko starostí?"
"To nie ja. Vieš predsa, že väčšina z nich je príliš nafúkaná!" bránil sa. Edgar len počudovane povytiahol obočie.
"Vlastne.... práve preto ich zamestnávaš." Nail sa porozhliadol po neútulnej riaditeľni. "Ale to nie je to, čo som chcel." Úplne v rohu sa pýšila čierna sedačka. Samozrejme k nej prešiel a sadol si.
"Pokiaľ viem, zavolal som ťa ja a nedovolil som ti sadnúť."
"Nie je to jedno? Vrátil som sa len pre svoje veci. Ja, Meir a Sein chceme odísť z Eklarimu."
"To nemôžeš. Ja takého študenta ako si ty, nemôžem pustiť." pousmial sa Edgar. Nemôže predsa nechať ísť takého nadaného študenta, i keď je taký problémový.
"Odídeme či chceš alebo nie, ale chcem po tebe jednu vec."
"Akú?" Edgar nechápal čo od neho môže chcieť. Veď je to len decko.
"Dávaj na Stefana pozor, kým budeš môcť. Dobre?"
"Čo?" Edgar nemohol uveriť svojim ušiam. Naozaj dobre počul? Toto decko chce, aby dával pozor na nejaké iné decko? Si z neho robí srandu, alebo čo?
"Jeho rodičia chceli aby bol v bezpečí. Keď sa teraz nad tým zamyslím... dáva to zmysel. Stefan je istým spôsobom výnimočný." Nailov hlas bol tichý a strácal sa v riaditeľni, aj napriek tomu, že bolo ticho.
"Nechápem, čo tým myslíš." zamračil sa. Kto ten Nail vôbec je? Prečo mu ide o Stefana? Premýšľal. Zrazu niekto zaklopal a vstúpil. Bol to Stefan.
Obaja, Nail i riaditeľ na neho stočili svoju pozornosť.
"Čo si želáš, Stefan?" opýtal sa ho. Nail iba pohodlne sedel na sedačke a čakal čo sa bude diať.
"Je to pravda, pán riaditeľ? Skutočne chcete Naila, Seina a Meira vyhodiť?!" vypľul zo seba.
"Čo? Ja ich chcem vyhodiť?!" Edgar na neho vypúlil oči. Nemal ani šajnu o čom ten chlapec hovorí. Veď oni chcú odísť sami a on ich nechce pustiť!
"Fúú. Takže to nie je pravda. Ďakujem!" vydýchol nadšene a rovnako rýchlo ako prišiel aj odišiel. V tej rýchlosti, ako odchádzal, dokonca aj stihol zavrieť dvere.
"Ayra a Meon, chceli svojho syna ochrániť. Sľúbila som im, že na neho dohliadnem, pokiaľ nebude dosť silný. Ale.... nechcem sa stále len ukrývať. Pre Stefana si prídu, to je isté a ja na to nechcem čakať. Rozhodla som sa, že sa ich zbavím. Raz a navždy." odpovedal Nail Edgarovi na to, čo sa ho pýtal ešte predtým než prišiel Stefan.
"Blbosť. Niekto ako ty...." ... nikdy nedokáže zabiť pravých zbertateľov" To chcel povedať. No namiesto Naila na sedačke sedela elfka s krátkymi blond vlasmi, ktoré boli na koncoch čierne. K jednému prameňu mala pripojenú retiazku na ktorej konci bolo čierne pero. Havranie. Oči tmavej sivej farby a čiernymi zorničkami, ho pohlcovali. Mal pocit, akoby sa v temnote snažil nájsť svetlo. Svetlo ktoré pohltila temnota.
"Kto si?" opýtal sa. Vedel, že táto osoba je silná, zlá. Na jeho prekvapenie sa však usmiala.
"Kaira, kto iný by som mala byť?" Jej hlas bol ľadový, prenikol až do kostí a neho striaslo. Nemohol uveriť. Kairu poznal. Toto nemohla byť ona. Ona predsa vyzerala inak.
"Ty nemôžeš byť Kaira. Ona vyzerá inak." povedal potichu, akoby sa bál.
"Budeš Stefana ochraňovať? Nechcem toho priveľa. Už sa nevrátime do služieb rady. Všetci sme sa rozhodli vydať vlastnou cestou." Edgar nevedel, čo má robiť.
"Dajme tomu, že ti verím, že si Kaira. Je toto, odtrhnutie sa od rady, dôvod, prečo ste na tie tri roky zmizli?"
"Myslím, že to už sme vám povedali. Aj my chceme dovolenku." Chápavo prikývol to chápal.
"Prečo vyzeráš takto? Si úplne iná."
"Nemyslím, že to potrebuješ vedieť. Keby som mohla, určite by som radšej v tvojej prítomnosti vyzerala tak ako vždy. Bohužiaľ, nemôžem si vyberať." smutne sa pousmiala.
"Chápem. Takže ty si prekliata. Tá o ktorej sa píše v knihách. Myslel som, že je to iba rozprávka pre deti. To o prekliatych nositeľoch života a smrti. Nikdy ma ani nenapadlo, že by to mohlo byť skutočné."
"Som rada, že to chápeš. Dúfam, že pochopíš aj to, keď ti poviem, že to nikdy nikomu nepovieš, nenaznačíš."
"Neboj sa. Nezradím ťa." Vedel, že by to nedokázal nikomu povedať ani keby chcel.
"Ďakujem." Zdvihla sa zo sedačky. "Som rada, že ti môžem veriť." Náhle na jej mieste znova stál Nail. Odišiel z Edgarovej kancelárie.
Edgar vedel, že tento Nail je akýsi divný už od toho okamihu, kedy ho poprvýkrát uvidel. Nezaoberal sa tým. Zdalo sa mu to nepodstatné. ani vo sne by ho nenapadlo, že ten Nail by mohol byť Kairou, alebo že ona by mohla byť prekliata.
Prekliata.

Prekliaty. Monštrá, horšie ako čokoľvek na svete. Tí, čo nemajú srdce, pretože im ho zjedla ich nová podoba, tí čo nemajú dušu, lebo ju zamrazil ich hlas a rozbil vánok. Obávané bytosti, ktoré neváhajú zničiť srdce i dušu. Vraví sa, že ak ich niekto zaujme, zoberú si jeho srdce a dušu. Čo s nimi však robia, všetci len odhadujú.
V každom prípade, ten kto videl ich skutočnú podobu už nikdy neprehovoril. Tak sa to hovorí.

Nail vyšiel z riaditeľne. Vonku čakal Stefan.
"Ty tu čakáš na mňa?" prekvapene sa opýtal Nail.
"Samozrejme. Som zvedavý, ako si dopadol." veselo sa na neho usmial Stefan a pomaly sa vydali naspäť do izby.
"Nijako. Aj tak mi už nič nemôže." mávol nad tým Nail rukou.
"Nechápem."
"Zajtra asi odídeme."
"Počkať, takže...."
"Nie, nie je pravda, že nás Edgar vyhadzuje. Odchádzame z vlastnej vôle. Nemyslíš, že je zbytočné zostávať tu pre niekoho ako sme my?"
"Nie, nie je! Neviete všetko! Aj vy sa musíte učiť." rožčúlil sa Stefan. "Nie ste taký múdry! Nedokážete všetko!" Nail na neho na chvíľu pozrel, ale hneď sa zasa pozeral pred seba.
"Sme iní, ako nás poznáš. Úplne iný."
"Blbosť! Ste ako ja! Obyčajní študenti Eklarimu." Nail sa musel pousmiať. On, Meir a Sein obyčajní študenti Eklarimu? Krásna myšlienka, že by mohli byť až takí obyčajní.
"Naozaj krásna predstava, že by sme mohli byť obyčajní." Zastavili sa pred internátom. Sein a Meir tam čakali. Na zemi mali pohádzané vaky s vecami. Meir jeden z nich schmatol a hodil po Nailovi. Ten ho chytil.
"Nabudúce si to balíš sám!" skríkol nahnevane.
"Kto po vás vôbec chcel aby ste mi to balili?! Určite ste mi zničili moje drahé poklady!" nariekal pre zmenu Nail.
"Nerob tu cirkus." uzemnil ho Sein.
"Čo?! Ja nerobím cirkus!" čosi vytiahol z vaku. "Pozri ako ste to zničili! To je vaša vina! Kto vám povedal, že odchádzame ešte dnes?!" Nariekal nad čímsi čo sa už nedalo identifikovať.
"Sein povedal, že musíme vypadnúť, tak ideme. Dúfam, že si to vybavil s Edgarom." Meir sa pomaly vydal preč. Evidentne mal zlú náladu.
"Čo sa to deje?" opýtal sa Stefan vykoľajene.
"Čo? Odchádzame predsa." veselo sa zaškeril Nail. "Konečne sa budeme môcť ponaťahovať a splníme si sny. Vlastne... Meeeeeeiiir!!! Čakáááj!" rozbehol sa za Meirom. Stefanovi na rozlúčku iba zamával.
Sein krútil hlavou. Tí dvaja, Nail a Meir, bolo vidno, že sa podobajú. Jeden bol dieťaťom a druhý ním bol tiež, ibaže musel byť oblečený v koži dospeláka. Aké zábavné.
"Kam idete?" otočil sa na neho Stefan.
"Neviem kam pôjdu oni dvaja až skončíme, ale ja budem v Londýne." Tá spomienka, Londýn. Miesto, ktoré chcel vidieť už od mala.
"Londýn? Prečo práve tam? Je tam niečo zaujímavé?" Sein sa zamyslel.
"Neviem. Ktosi mi povedal, že to mesto je pre mňa ako stvorené."
"Aha." Stefan si povzdychol. "Ale prečo odchádzate?"
"Eklarim nie je pre nás. Nail, Meir i ja sme tu boli len kvôli sľubu, ktorý Nail kedysi dal. Ale zdá sa, že ho nesplní tak ako sme všetci predpokladali."
"Aký sľub?" Stefan bol zvedavý.
"Žiadny. Ja len .... nezabudni, že sme nikdy neboli tvojimi nepriateľmi, áno? Nechceme ...." nedopovedal.
"Seeeein! Pohni sííííí! Trvá ti straáááášne dlhoóóóó!" ozýval sa z diaľky Meirov hlas.
"Čo nechcete?" Stefan chcel aby to dopovedal.
"Maj sa, Stefan. Možno sa ešte niekedy uvidíme." Sein si vzal svoj vak s vecami, zamával mu a rozbehol sa za Meirom a Nailom.

Kain a Mina čosi po celom domčeku zhľadúvali.
"Našiel si to už konečne?!" zakričala Mina z podkrovia dole, na Kaina.
"Ja neviem kde to je!" odkričal jej.
"Ty to musíš vedieť! Veď si ty si tie veci naposledy mal v rukách!"
"Kaira to odkladala!"
"Čože?!" Mina zišla z podkrovia za Kainom na prízemie. "Čo si povedal?"
"Kaira to odkladala, nie ja."
"Ty si to mal predsa uložiť!"
"Ale keď my sme vtedy s Alyérom na čomsi pracovali!" obraňoval sa.
"No to určite! Ulievali ste sa!"
"Aj tak sa to dá povedať." do domčeka vošiel Alyér. Ani Mina ani Kain si závan chladu, ktorý prišiel s ním nevšimli.
"Ja som to vedela. A teraz musíme čakať kým dorazia tie tri z Eklarimu." prevrátila očami.
"Čo robia na Eklarime?" nechápal Alyér.
"Problémy. Ako zvyčajne." zaškeril sa Kain.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama