2.Kapitola - Problémy ukryté v noci

18. srpna 2011 v 21:06 | Enaily |  Klamári stratení v klamstvách


Listovú už zahalil plášť tmy, na ktorom za objavili vzdialené svetelné body - hviezdy. Niektoré žiarili menej, iné viac. Mesiac bol v splne a do rozsiahleho sídla vstúpila postava zahalená v zelenom plášti.
Nevyzula sa v predsieni, ako bolo zvykom. Bez povšimnutia ňou prešla a vstúpila do obývačky, ktorá bola tmavá a na nábytku sa trblietala sáčková pokrývka. Všetok nábytok poodkrývala. Prešla do kuchyne a tam urobila to isté. Postupne takto prešla všetky miestnosti.
Keď sa znova vrátila do obývačky, zložila si zelený plášť.
Na chrbte mala pripevnený hnedý tulec so šípmi a luk. Aj tieto veci zložila a oprela o stenu, tak opatrne akoby to bolo z porcelánu. Všade rozsvietila sviečky, aby tu bolo trocha svetla.
Prešla do kúpeľne, kde sa zavrela. O pár minút sa začal ozývať zvuk sprchy.
Osoba v čiernom plášti vošla do rozsiahlej budovy, ktorú kedysi nazývala domovom. Vošiel do chodby domu vyzul si topánky a dal dole plášť. Mal čierne vlasy a pri páse pripevnenú polodlhú katanu. Prešiel do obývačky a tam na stolčeku stála horiaca sviečka. Všetok nábytok bol poodkrývaný, akoby tu niekto býval.
Zaostril všetky zmysli a až teraz si uvedomil, že tu šumí voda. Prešiel ku dverám kúpeľne a načúval. Vojdem. Nevojdem. Vojdem. Nevojdem. Rozmýšľal a nakoniec sa rozhodol, že až osoba vyjde, zaútočí zo zálohy.
Šum vody skončil po dobrej pol hodine a o niečo neskôr sa konečne otvorili dvere. Z kúpeľne vyšlo dievča. Mala dlhé blond vlasy, modré oči a dlhé, zašpicatené uši. Na sebe mala iba uterák. Prešla do obývačky a sadla si na sedačku. Čiernovlasá osoba ju sledovala. Nohy vyložila na stôl a privrela oči. "Tomuto vravím relax." vzdychla si nahlas.
Čiernovlasý mladík sa postavil do rohu miestnosti, tak aby mal na blondýnku dobrý výhľad a zároveň, aby mohol kedykoľvek zaútočiť.
"Chŕŕŕ, Chŕŕŕ...." ozývalo sa po niekoľkých minútach miestnosťou.
Mladík pristúpil o čosi bližšie aby jej lepšie videl do tváre. Spala a tak si sadol do kresla Čo bolo oproti sedačke na ktorej sedela.
"Dúfam, že čo najskôr odíde." zamrmlal si a ďalej ju sledoval bdelým pohľadom.
--------------------------------
"Poprosím ďalšiu!" skríkol Naruto, keď dojedol 45 misku rámenu.
"Prepáč, ale už zatváram." Prišla mu unavená odpoveď.
"Ale ja dnes musím prekonať svoj rekord!!!" skríkol
"Bohužiaľ, Naruto... už nevládzem... som rád, že ešte chodím..." povedal predavač a Naruta tým presvedčíl. Odišiel domov.
---------------------------------
"Sakuraaa! Je čas ísť spať!" kričala mama na ružovovlasé dievča, ktoré si ešte dobaľovalo veci na svoju zajtrajšiu misiu.
"Ano mamíí!" odkričala jej Sakura. Zhasla veľké svetlo a už jej iba na stolčeku svietila malá lampička. Ľahla si do postele a pozrela na fotku, ktorá bola vedľa lampičky. Bol na nej jej bývalý tím, ktorý sa už v podstate rozpadol. "Dúfam, že sa čoskoro vrátiš. Sasuke..." zašepkala a zhasla lampičku.
-----------------------------------
Všetci okolo neveľkého ohňa pospávali. Veď, bodajby nie. Už bolo neskoro a všetci chceli byť na ďalší deň čerstvý. Teda, skoro všetci. Anjel s jedným krídlom bielym a jedným čiernym sedel opodiaľ a pozeral na hviezdy. "Zero? Si v poriadku?" krehká šamanka Ryuna podišla k anjelovi.
"Samozrejme." odpovedal jej zasnívane. "Prečo sa tu Elwing ešte neukázala?" opýtala sa znova. Pravdepodobne chcela nadvizať rozhovor, ale Zero nemal záujem. "Asi ju niečo ..... zdržalo." odpovedal jej zdráhavo. "Že ju niečo zdržalo. Pochybujem. Tá sa nám bude vyhýbať na sto honov." Blancyn jazyk bol ostrý, ale hovorila pravdu. "Ty si ešte hore?"
"Samozrejme Ryu, chcem sa čo najskôr vypariť tak ako Elwyn. Tak aby ste ma nenašli. Preto sa s vami rozlúčim dnes ráno." odpovedala jej Blanc a ľahla si na zem. Takmer okamžite zaspala. "Čo za spor máte medzi sebou?" opýtala sa Ryuna Zera po dobrých desiatich minútach. "Idem sa prejsť." zavrčal, postavil sa a už ho nebolo. Ryuna sa za ním smutne pozrela a tak, ako Blanc aj ona sa uložila na spánok.
Keď bol Zero kúsok ďalej od hlavného tábora vzlietol. Letel a letel a letel do výšky. Chcel sa dotknúť hviezd. Chcel si jednu vziať. Ale.... načo by mu bola? Pre neho žiadna hviezda nežiarila tak jasne ako tá.... jediná. A tak, len bezmocne znova pristál a zviezol sa k zemi. Bol bezmocný, nedokázal nič. Anjel, s jedným krídlom bielym a jedným čiernym... čo je on vlastne za anjela?
---------------------------------------

"Zechti, na kedy mám dohodnuté stretnutie s akatsuki?" opýtal sa Killrain svojej čiernovlasej spoločníčky.
"Dnes.... vraj si vás nájdu." odpovedala mu.
"Fajn." vyložil si nohy na stolček.
"Nemáš nejakú správu o Celestii?" spýtal sa po chvíľke.
"Uhm... nie." odpovedala mu potichu.
-----------------------------------------
"Kureha, si tu?!" ozývalo sa po sále v ktorej Kureha trénovala. Zložila luk a pozrela ku dverám. Stála v nich červenovlasá Seena s kordom v ruke. "Čo sa deje?"
"Išla som na koľaj, ale spomenula som si, že ty si vravela, že ideš trénovať. Už je skoro noc. Mala by si si odpočinúť."
Kureha sa zamyslela. Seena mala pravdu. Veď už sa takmer netrafila ani do jedného z terčov.
"Asi máš pravdu."
Pozbierala šípi, čo vystrieľala, luk si prehodila cez rameno a aj so Seenou odišli na ubytovňu.
------------------------------------------
"Čo to tu vy dvaja stvárate? Toto je miestnosť vedúcich ubytovní." vysoký blonďavý mladík vošiel do prieasrannej miestnosti, ktorá služila ako zasadačka. Kiryia a Souma sedeli na stoličkách a popíjali pivo.
"Hej, Traihart nechceš sa pridať? Máme tu ešte celé balenie." usmiali sa na neho akoby sa nič nedialo.
"Uhm... Traihart, Kiryia, Souma.... prepáčte, že vyrušujem....ale.... pozrite sa von z okna....." tichá čiernovlasá dievčina s guľatými okuliarmi vošla do miestnosti. Dlhé čierne vlasy mala spletené do dvoch vrkočov.
Chlapci okamźite priskočili k oknám. "Čo je to za krajinu?" opýtal sa Traihart.
"Kde je Kureha?" vypadlo zo Soumu.
"Nie,...kde je Seena?" vypadlo zasa z Kiryiu.
Skôr ako sa ich Traihart stihol niečo opýtať, boli preč.
"Nevieš ako sa to zmenilo, Hildaria?" opýtal sa teda čiernovlasej dievčiny.
"Neviem...." odvetila potichučky.
--------------------------------------------
"Tsunade-sama, Tsunade-sama! Problééém!" kričala čiernovlasá pomocníčka, ktorá budila svoju nadriadenú.
"Shizunee..... saké!" skríkla blonďavá žena so znakom v tvare dimanta na čele a zdvihla hlavu zo stola.
"Tsunade-sama! Prolééém!!!" skríkla Shizune a prasiatko čo držala na rukách to priklincovalo "Qiq-qiq-qiqi!!!"
Tsunade pozrela raz na jedného potom na druhého. "To si ma nemohla nechať ešte spať? Prines mi saké!"
Shizune na niekoľko minút zmizla a keď sa znova objavila pri Tsunade v ruke držala fľašku saké. Položila ju na stôl pred Tsunade, ktorá si naliala, uchlipla si a až potom sa opýtala. "Tak, Shizune. Čo sa deje?"
"Izumo a Kotetsu. Práve sa zistilo, že ich niekto omráčil a dostal sa do Listovej. Ešte sa neprebrali, ale žijú."
Tsunade na ňu vypúlila oči. "A to si mi nemohla oznámiť skôr!?!"

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama