2.Kapitola - Spolubývajúci

25. srpna 2011 v 19:24 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Tak a tu máte 2.Kapitolu :)
Úprimne dúfam, že bude aj nejaká reakcia. Kladná, záporná, ale chcela by som vedieť či sa mi to oplatí vôbec písať....
Vlastne aj keby ste napísali, že to písať nemám, asi by som na to nedbala, ale aspoň by som vedela na čom som :-D
Takže, prajem príjemné čítanie :)
Oh, a ešte od teraz budem dávať všetky príbehy takto. Myslím, že je to prehľadnejšie ak je to pod perexom a je vidieť iba obrázok s názvom príbehu (keďže na to nemám z praktických dôvodov rubriky) :D


"259, 259..." opakujem si a hľadám pri tom číslo svojej izby. Je to tu akési šialené. Vedľa čísla 1 je číslo 346 a tak ďalej a tak ďalej. Nechápem to. Veď toľko izieb tu ani nemôže byť.
"Hej! To je moje číslo!" pri jedných dverách sa hádajú dvaja chlapci. Jeden vyzerá ako totálne neviniatko, ryšavé vlasy, tmavomodré oči a nevinný výraz, zatiaľčo druhý bude iste voľajaký výrastok. V ústach prežvachuje živačku a frfle.
"Ale ja som si ho vybral keď som sem prišiel." obraňuje sa neviniatko.
"Mne je to jedno. Ja chcem mať číslo 32 a ty si musíš vybrať iné. Vieš čo sa stane ak...."
"Prepáčte, ale kde nájdem izbu 259?" preruším ich debatu ktorá sa začína obracať na nie len slušnú debatu ale vyhrážky.
"Vypadni." odpálkuje ma ten žvachtloš.
"Také číslo som tu ešte ani nevidel...myslím." odpovie neviniatko.
"Super." odchádzam sa ďalej túlať po internáte. Snáď nájdem izbu 259 predtým ako vypustím dušu. Potácam sa po tých uličkách a hľadám 259.
"Ááá! Mám to!" vpadnem dnu. Prekvapený blonďák so zelenými očami na mňa zdvihne pohľad. Na jednom uchu sa mu potáca náušnica.
"Kto si?" vybafne na mňa.
"S-Som Feinar Tomerei." predtavím sa.
"Nováčik?" prikývnem.
"A čo tu chceš?"
"Som ubytovaný na 259-ke." odpovedám.
"Toto je 256-ka." postaví sa z kresielka v ktorom sa rozvaľoval a vytlačí ma von. Za nami zavrie.
"Vidíš to je .... 259. K...a. Musím si znova požičať sekunďák od Allena." zahreší a pozrie na mňa.
"V každom prípade, toto nie je izba ktorú hľadáš. Je to 256 a ja vždy bývam sám." Unavene zvesím ramená. Môžem hľadať ďalej.
"Ale neboj sa. Allen ku ktorému idem po sekunďák je na 259-ke. Odvediem ťa tam." usmieva sa od ucha k uchu. Troška mi zlepšil náladu, ale aj tak. Prečo mi pomáha? Predpokladala som, že sa na mňa vykašle ako tí dvaja predtým.
"Jé! Ahá! Gabriel! Že mám na číslo 32 väčší nárok ako tá trasoritka Cain!"
"Sklapni Lucius. Práve mám robotu." bez akýchkoľvek ďalších slov ho obišiel akoby tam nebol.
"Prečo ....?" začnem svoju otázku, ale on, mi hneď odpovedá.
"Každému sa páči iné číslo a také ktoré sa mu páči má jeho izba. Zväčša ten kto príde na izbu ako prvý si vyberie aj číslo izby. Inak som Gabriel Eleir." zastaví pri posledných dverách na chodbe. 259. Zaklope a vstúpi.
"Nedovolil som ti vstúpiť." unudený hlas. Vstúpim aj ja a zavriem za sebou dvere.
"Dievčatá tu nemajú čo robiť. Padaj." chce ma vysánkovať preč a to ma ešte ani poriadne nevidel.
"Ja nie som dievča!" ohradím sa nadurdene. Nemyslím, že som až taká strašná herečka! On ma nevidel ani päť sekúnd a už....
"Jasné, jasné, ale vyzeráš tak." prevráti očami ale svoju pozornosť venuje Gabrielovi, tomu čo prišiel so mnou. Alebo teda, tomu s ktorým som prišla.
"Toto je tvoj spolubývajúci Feinar Tomerei a ja som si pišiel po sekunďák. Zas sa mi odlepila vrchná časť šestky a vyzerá to ako 259-ka a nie 256-ka." frfle nespokojne, akoby nebolo na svete väčšej nespravodlivosti.
"Jasné, jasné, je na stole." Gabriel ho má takmer hneď a bez akéhokoľvek pozdravu sa vyparí preč.

Môj spolubývajúci sa len s nezáujmom vyvaľuje v posteli a číta knihu. Otvorím teda najbližšiu skriňu. Prázdna. Tá druhá je v rohu a pred ňou je otvorený kufor. Ako mi povedali starý rodičia, nedávno tu mali prázdniny, alebo niečo podobné, takže som prišla vo vhodnú dobu. Ževraj. Začnem aspoň ako-tak vybaľovať svoje veci. sú to iba tie, ktoré sú skutočne chlapčenské a nemusia byť ukryté. Môj spolubývajúci leží na tej, ktorá je bližšie k jeho skrini a druhá je priamo oproti dverám a pod oknom. To je tá moja a pod ňu strčím kufor. Posadím sa.
"Ja som Feinar a ty?" opýtam sa a snažím sa znieť veselo a sebaisto.
"Allen a daj mi pokoj." otočí sa mi chrbtom. Všetko čo vidím sú jeho modré vlasy a oblečenie čo má na sebe. Jeho výraz nevidím.

"Večera." Allen mi doslova kopne do postele, čím ma prebudí.
"Kde je jedáleň."
"Poď za mnou." ten jeho otrávený hlas ma irituje. Blbeček. Myslí si, že je tu jediný otrávený!
"Áááháá naše nové dievčatko!" Hneď v jedálni sa odo mňa Allen oddelí a už je pri mne ten čo žváchal žuvačku. Vlastne nejakú žvácha aj teraz. Myslím, že ho oslovili ako Luciusa. Ale pre moju smolu, prídu ku mne ďalší chalani a začnú si ma obzerať. Samozrejme si neodpúšťajú reči typu.
"Fakt vyzerá ako baba."
Akýmsi záhadným spôsobom sa medzi nimi pretlačím a vezmem si večeru. Jediné voľné miesta sú pri Allenovi.
"Vypadni." okamžitá reakcia, ani som sa nestihla posadiť.
"Nikde inde nie je miesto." ohradím sa.
"Toto je môj stôl."
"Nemáš na ňom nálepku s tvojim menom tak čuš." mračím sa.
"Táto škola mi patrí, čiže aj tento stôl mi patrí. Takže ak poviem, Vypadni, ty vypadneš." Vyorane na neho pozerám.
"Hééj, All, nebuď na neho taký. Je tu nový. Kľudne sa posaď." povzbudivo do mňa šťuchne Gabriel ktorý sa tu odrazu vynoril z davu. Sadnem si.
"Povedal som...." začne Allen.
"A ja som povedal tiež. A? Nie je to len tvoje." povzbudivo sa na mňa Gabriel pozrie.
"Allen Weik a Gabriel Eleir." zamrmlem zamyslene a obaja na mňa obrátia všetku svoju pozornosť.
"Problém?" Allen je podráždenejší ako predtým.
"Oh, nie, nie, len som si to musel povedať. Vaše rodiny vlastnia túto sieť škôl, však?" nervózne sa usmejem.
"Áno a tvoja rodina je naším najväčším rivalom." podpichne Gabriel.
"Čo? On je od TÝCH Tomereiovcov?" Allenov pohľad je ešte viac podozrievavejší.
"Nie, nie! Ja s nimi nemám nič spoločné." snažím sa to nejako urovnať. "Nepoznám ich, len mám rovnaké meno."
"Zdalo sa mi to nejaké divné. Oni majú dievča v našom veku, nie chlapca." smeje sa Gabriel aj keď ja na tom nevidím nič smiešne.
"Hmm, keby bol od nich asi by chodil na ich školu." prizná pomaly Allen, ale z jehu výrazu nemám pocit, že by ho to upokojilo.
"Vidíš! To ma nenapadlo." zamyslí sa Gabriel. "Ale vieš čo by ma zaujímalo, All?"
"Nemám šajnu a ani ma to netrápi."
"Ako vyzerá to dievča. Počul som, že vraj chodí do obyčajnej štátnej školy." Kedy sa to stihlo otočiť na mňa?
"Nechápem. Veď je Tomerei. Na nich nie je nič zaujímavé."
"Ale aj tak! Netušil som, že bude chodiť na štátnu školu, keď vlastnia vlastné. Tam by mohla mať protekciu tak, ako my tu."
"Máš pocit, že máme protekciu?" Allen neveriacky zdvihne pohľad od jedla.
"Áno!"
"Nie! Kebyže áno, tak táto zženštilá osoba so mnou nebýva a bývam sám ako ty!" oborí sa na neho Allen.
"Nefrfli. Keby si si mákol a stal sa vedúcim ubytovne, tiež by si mohol bývať sám." odvrkne mu Gabriel. Ja už ich iba počúvam. Som hladná a toto jedlo je vážne dobré. Radšej sa budem teraz napchávať ako sa potom stať žrútom a zjesť všetko na izbe. To by som sem už vôbec nemohla zapadnúť. Vlastne, ja, sem nemôžem zapadnúť. Pretože som dievča. Pretože, sem nepatrím.

"Vstávaj!" okríkne ma môj spolubývajúci obliekajúc sa do uniformy.
"Ešte nie...." zamrmlem a otočím sa na druhý bok.
"Tss..." odfrkne si znechutene a viac sa mnou nezaoberá. Posledný zvuk ktorý potom vydá, je hlasné tresnutie dverami. Na to vstanem.
"A sakra..." zamrmlem a začnem sa obliekať. Už takmer som, stačí len zapnúť gombíky na košeli, keď sa otvoria dvere a vstúpi chlapík v bielom plášti. Pod tým má ružovú košelu a bordovú kravatu. Na očiach okuliare a v ústach
"Ty si teda niečo."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alice-chan ^^ Alice-chan ^^ | Web | 26. srpna 2011 v 10:21 | Reagovat

ahooj. sorry nemôžem hneš teraz prečítať, ale neskôr to určite urobím. Ja len že či chceš byť stále SB, lebo ja by som určite chcela byť :)

2 Alice-chan ^^ Alice-chan ^^ | Web | 26. srpna 2011 v 18:31 | Reagovat

neee! len ja som tu nebola a tak som si ťa nemohla pridať, lebo som mala pozastavené xD. sorry

3 Alice-chan ^^ Alice-chan ^^ | Web | 26. srpna 2011 v 20:13 | Reagovat

vieš čo? nerieš xDDD ANO!
trochu zrozumiteľnejšie:  napísala si mi to na blog už veľmi dávno, tak ja som len chcela vedieť či to platí, že chceš byť SB. no ako som hovorila NERIEŠME TO xDDDDD ANO

4 Alice-chan ^^ Alice-chan ^^ | Web | 26. srpna 2011 v 20:48 | Reagovat

mala by som začať pozerať datumi pri komentoch =____=" nooo. ja diplomi nerobim, čiže by to nebolo fer xDD som totiž na tatinovom PC kde neni ani len program malování =____="

5 Alice-chan ^^ Alice-chan ^^ | Web | 26. srpna 2011 v 20:55 | Reagovat

kks pri tejto poviedke budu iba moje komenty? xDDDDD nevadii. mno každopádne ak sa ti chce, tak budem rada. ja nwm tak.... Gosick? xDDDDD

6 Saii Saii | Web | 5. září 2011 v 10:59 | Reagovat

Prekazila si moje očakávania! :D Neviem čo viac mám k tomu povedať Karle :D

7 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 17:54 | Reagovat

Yešiši :33 Je to dokonalý :33 Gabe se mi líbííí :33 Ten je můj jasný :33 Doufám, že ho Fei nešlohne :33 Mastím na další díl :333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama