3.Kapitola - Ivan

27. srpna 2011 v 15:20 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Je tu ďalšia kapitola :)
Zoznámite sa tu s novou postavou - Ivanom ktorého skúsenosti sa od Fierininých veľmi nelíšia :)
Viem, že je to krátke, ale snažím sa dávať názvy jednotlivých kapitol čo najvýstižnejšie a keby som pripísala ešte kúsok, už by som nevedela aký názov dáť.
Takže prajem príjemné čítanie :)




Nič lepšie ma nemohlo stretnúť. Musel to byť zrovna šialený vedec Ivan. A on, nie aby použil normálny pozdrav, ale povie mi: Ty si teda niečo.
"Ty mi máš čo hovoriť." vrátim mu to ironicky. On sa zachechce.
"To máš pravdu, ale ja som si užil viac zábavy. Dievčatá nie sú v šikanovaní až také strašné ako chlapci." Sakra. To má teda pravdu a tiež, on išiel dobrovoľne. Vlastne by mu na to ani nikto neprišiel, keby sa nezamiloval.
"Musím ísť do triedy." Dozapínam si košeľu a dám na seba sako. Vezmem kabelu. "Takže, ak dovolíte, pán... profesor?"
"No, bohužiaľ som skončil ako profesor chémie." zatvári sa otrávene a vyjde z izby. Počká kým zamkne a ide so mnou.
"Ale to nie je podstatné keďže máš so mnou prvú hodinu."
"Čo?!" To je snáď zlý sen.
"A občas tu robím doktora. Ale to je zriedka. Teda, iba vtedy keď hľadáme doktora. Čo je skoro stále." Jeho tón hlasu mi napovedá, že je tým nadšený asi tak ako ja tým, že ho vidím.
"Ozaj ako si sa dostala... teda dostal k tomu, že si tu?" opýta sa s preklepom ktorý hneď obraví.
"Nemyslím, že to musím vysvetľovať práve tebe."
"Rád si to vypočujem. Pôsobím tu aj ako psychológ, takže keď budeš chcieť môžeš sa u mňa kedykoľvek staviť, uhm...F...F..."
"Feinar." dokončím za neho.
"Oh! Vedel som, že je to na F, ale toto nie je tvoje meno, alebo...?"
"Ty si fakt na hlavu? Keď si bol na mojom mieste, tiež si si nenechal meno Ivan."
"Nechal! Bol som vtedy Ivana, Ivanka, Ivča...." Preboha. On je totálny blázon. Úplný a nezmeniteľný.
"Bože, oni museli byť všetci totálne na prášky keď si nič nevšimli." zastavíme pred dverami učabne.
"No, ja som to mal podstatne jednoduchšie ako ty." zaškerí sa škodoradostne a vstúpi do učebne. Ja idem za ním. Všetci v triede už sedia na svojich miestach. Nie je voľné ani jedno jediné.
"Dobré ráno, včera k vám dorazil váš nový spolužiak. Teraz sa vám predstaví." Pokynie mi. Mám slovo.
"Feinar Tomerei, teší ma." zamrmlem neveselo. Nikto mi však nevenuje pozornosť. Akoby som tam ani len nebola.
"No, takže... choď si po stoličku a lavicu. Pomôže ti.... kto sa hlási?" Ivan je vážne naivný ak si myslí, že by mi niekto mohol pomôcť.
"Netreba zvládnem to sám." A už sa trepem von.
"Nevieš kde to je." zastaví ma Ivan a má pravdu.
"Keďže sa všetci idete potrhať, tak pôjde....Lucius. Šup, makaj a nie, že zasa niečo rozbiješ." Aj teraz žvácha žuvačku.
"Prečo zrovna ja?" frfľajúc sa postaví z miesta a ide ku mne.
"Aby si sa prebral. Pohni si, nech vám to netrvá celý deň." vysánkuje nás von.

"Za toto mi zaplatíš." pomaly sa šuchceme po chodbe.
"Ak chceš vezmem si to sám." odpovedám nadurdene.
"Zbláznil si sa? Ty nevieš čo je Ivan za monštrum? Žil medzi samími ženami, takže to nie je prekvapujúce, ale aj tak...." Nič čo by som nevedela. Ivan žil so svojimi piatimi sestrami a matkou. Otca nikdy nepoznal, lebo jeho matka mala každé dieťa s niekým iným. Sestry ho radostne obskakovali, lebo bol jediný chlap v rodine a on sa stal troška zženštilým. Možno aj to je dôvod prečo tak dobre potom zapadol v dievčenskej škole. Tá škola bola z našej siete.
"Tu je to. Makaj a vezmi si lavicu. Ja beriem stoličku." Sviňa. Ako pekne to podelil. Pritom Ivan ho poslal so mnou preto aby on vzal tú lavicu a ja stoličku.
"Makaj. Trvá ti to." popoháňa ma nespokojne.
"A ty sa divíš?! Nie som stroj!" prasknú mi nervy po desiatom napomenutí.
"Čo si to dovoľuješ?!" pustí stoličku. "Na! Odnes si to sám!" odkráča preč. Debil. Stoličku vyložím na lavicu a celé to ťahám za sebou. Vydáva to odporný zvuk.
Konečne pri dverách triedy. Párkrát do nich mierne kopnem namiesto zaklopania, keďže ober ruky mám zamestnané. Otvorí mi Ivan.
"To nevieš, že sa do dverí nekope?!" oborí sa na mňa nahnevane.
"Sklapni, uhni a podrž dvere." zahlásim drzo. Prečo by som sa mala správať ako neviniatko? Aj keby som hneď mala zostať po škole a dal mi ešte nejaký iný trest, nezaujíma ma to.
"Čo si to ...."
"Uhneš alebo nie? Ako vidíte pán profesor vaša pomoc sa na mňa zvysoka vykašľala a nechala ma uprostred školy s touto nechutne ťažkou lavicou a stoličkou na to. Takže ak mi chcete niečo povedať, povedzte mi to, až keď to dám na miesto." Som drzá. Ivan na mňa chvíľu prekvapene pozerá. Potom pátravým pohľadom pozerá na chodbu.
"Fajn, poďte mu niekto pomôcť." Všetci sa priam hrnú na pomoc.
"Netreba. Zvládnem to sám. Stačí ak mi podržíte tie dvere a uhnete." Napodiv, robí tak ako hovorím. Vstúpim teda do triedy ťahajúc za sebou lavicu a stoličku. Vydáva to zvuk pri ktorom si moji spolužiaci zapchávajú uši. Dávam si lavicu k oknu a stoličku z nej skladám. Posadím sa.
"Kam išiel Lucius?" pýta sa ma Ivan od katedry.
"Nemám šajn, profesor."
Vyberiem učebnicu z batohu, ktorí som až doteraz mala na chrbte bez toho, že by som si to nejako uvedomila. Chémia. Fuj, jeden z najhorších predmetov.
Vyučovanie pokračuje. Ivan nám čosi vysvetľuje a my ho počúvame popričom si robíme poznámky.
Zvyšok dňa pokračuje v podobnom duchu. Lucius sa vracia až na konci druhej hodiny, spolužiaci o mňa nejavia veľký záujiem. Akoby som tam ani nebola. Totálna ignorácia.

Konečne doma. Môj spolubývajúci Allen tu ešte nie je. Posadím sa teda k môjmu písaciemu stolu a pustím notebook ktorý som si vzala so sebou. Alebo skôr, ktorý mi starý rodičia kúpili a tajne zabalili do kufra. Pustím skype a už to ide. Nemôžem sa dočkať až napíšem Lotte. Mali sme sa stretnúť, ale keďže moji starý rodičia zmenili plány, nestihla som jej dať ani vedieť.
Prihlásená.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saii Saii | Web | 5. září 2011 v 11:04 | Reagovat

"Sklapni, uhni a podrž dvere."
Najviac som z toho nemohla :D:D:D:D

2 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 18:05 | Reagovat

Achh.. je to božský :33 Hlavně Ivánek a ta jeho: Ivana, Ivanka a Ivča *záchvat smíchu* A to "Sklapni, uhni a podrž dvere." !! Já z tede nemůžu :33 Dokonalý ty :33 Mastím na další dílek..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama