3.Kapitola - Otravné osoby

21. srpna 2011 v 19:54 | Enaily |  Klamári stratení v klamstvách


Nadišiel nový deň a lenčo vyšlo slnko na oblohu, blonďavá elfka sa zobudila a vstala z gauča na ktorom zaspala. Keď však otvorila oči oproti sebe uvidela čiernovlasého mladíka v bielej košeli nedbalo zastrčenej v nohaviciach. V rukách držal katanu a spokojne odfukoval. Alespoň, tak sa jej to zdalo.
Zdvihla sa a prešla ku nemu. Prstom mu štuchla do hlavy, ktorá sa pohla o pár milimetrov a on voľačo zamrmlal zo spánku. Ako to spravil, okamžite skočila za gauč na ktorom sedela a skryla sa, ale.... nič sa nestalo. Opatrne vykukla spoza gauča a videla, že čiernovlasý mladík sa nepohol ani o milimeter. Odvážila sa teda vyjsť spoza gauča a znova sa ku nemu prikradla.
Kľakla si ku kreslu v ktorom sedel, podoprela si rukami hlavu o operadlo a pozerala na neho.
Z jej pohľadu, bol akýsi......podivný. Vyzeral inak ako ľudia ktorých doteraz videla, hoci ich bolo veľa. Tento, bol ešte zvláštnejší ako tí dvaja, ktorých stretla pri bráne.
Potichu sa zasa zdvihla a odcupitala do kúpeľne kde sa obliekla do svojho oblečenia.
Keď vyšla mladík stále spal v kresle. Neobula si čižmičky na podpätkoch, nechcela ho zobudiť. tie iba položila vedľa dverí do kúpelne a odcupitala do kuchyne, kde pripravila niečo na jedenie. Samozrejme, zo surovín, čo si sama priniesla. Urobila svoj obľúbený šalát a priniesla ho do obývačky. Misu položila na stolček a sadla si na gauč.
Čiernovlasý madík otvoril oči a prvé čo videl... bolo dievča čo sa u neho ubytovalo, aj keď on o tom vôbec nevie, ako na neho hľadí svojimi prenikavo modrými očami. Okamžite schmatol katanu. Ruku s katanou vystrel pred seba smerom ku dievčaťu.
"Kto si?" zasyčal nepriateľsky, ale ona akoby ho vôbec nepočula sa naširoko usmiala, chytila misu šalátu ktorá bola na stole a priskočila ku nemu.
"Daj si! Ten šalát som urobila, lebo sa mi zdáš byť akýsi chorľavý. Daj si z neho a určite ti bude lepšie." pchala mu pod noc šalátovú misu aj napriek tomu, že on sa snažil medzi sebou a dievčaťom udržať nejaký ten odstup opmocou katany.
"Prestaň!" skríkol "Som zdravý!"
"Nie, nie
si!" odporovala mu.
"Som!"
"Nie
si!"
"Vypadni, lebo neručím za tvoje zdravie!" skríkol a rozohnal sa kanatou. Dievča ju zastavilo šalátovou misou, akoby to bolo len steblo trávy.
"Ale ja ti nechcem ublížiť." zamrnčala nespokojne.
"Tak kto teda si a čo robíš v mojom dome?"
"Toto je tvoj dom? Vyzeral byť opustený,... a navyše som počula, že sa sem nikto neodváži... tak som sa rozhodla sa tu na nejaký čas ukryť." odpovedala poslušne.
Zaškúlil na ňu. "Pred čím sa chceš ukryť?"
Rýchlosťou blesku tresla misu so šalátom na stôl a uvelebila sa na gauči oproti nemu. Ani nestihol zareagovať.
"Ničím." povedala s úsmevom.
"Pred čím sa skrývaš?" opýtal sa znova.
"Mohol by si mi to tu ukázať? Iba včera som prišla a kvôli miernym opletačkám pri bráne som nemala možnosť si to tu poriadne prezrieť. Ukážeš mi to tu?" zaševelila, akoby jeho otázku ani nepočula. Prosebne sa na neho zahľadela.
"Nie, neukážem." zavrčal mladík a hneď dodal. "To ty si tých dvoch pri bráne dostala do bezvedomia?"
"Bezvedomie? Čo to je? Ja som iba nechcela aby niekomu o mne povedali a chceli aby som im ukázala tvár a to som nemohla, bolo by to strašne nebezpečné...a....a.a....a." vysvetľovala a vysvetľovala, až mladík nakoniec usúdil, že vôbec nieje nebezpečná a tak zložil katanu.
"Ako sa voláš?" opýtala sa ho nakoniec.
"Uchiha Sasuke." odpovedal jej mladík.
"Sóseke?"
"SA-SU-KE." zavrčal, keď mu dokomolila meno
"Sasan!" skríkla nakoniec nadšene.
"Nie, Sasan! Ale SASUKE!" skríkol po nej nahnevane.
"Ale no táák, nehnevaj sa hneď... Sasan je predsa pekné meno... zvádza to ku Sasanke." zasmiala sa a Sasuke to vzdal.
"Inak ja som Elwing." povedala mu len tak mimochodom.
"Je mi ukradnuté, kto si." odvrkol jej nahnevane.
"Vidno to na tebe..... si nafučaný ako Killrain..." neodpustila si s naoko nadutými ústami a on zbystril.
"Čo vieš o Killrainovi?"
"Nič..." zaklamala, postavila sa a prešla do chodby. Po pár minútach buchli dvere a ona bola preč. Jej veci tam však zostali.
Sasuke si ešte chvíľu posedel a potom sa aj on postavil a odišiel.
-----------------------------------
Naruto a Sakura už čakali pri bráne Listovej na svojho senseia, ktorý ako obyčajne, meškal.
"Dobré ráno." oznámil im šedo-vlasý "starec" keď sa pred nimi zrazu objavil. "Jedna babička potrebovala moju pomoc." Ospravedlnil svoje meškanie.
"Hej, jasné!" skríkol Naruto a Sakura si len vzdychla.
"Kakashi-sensei, ideme už?" opýtala sa napokon.
"Hneď, len oznámim, že ideme." Prešiel k prístrešku, kde mala byť stráž. Ale nikto tam nebol. Obzrel sa okolo seba a stráž uvidel natiahnutú na zemi. V bezvedomí.
"Sakura, Naruto poďte sem!" skríkol a obaja ku nemu pribehli.
"Vidíte ich?" opýtal sa.
"Izumo a Kotetsu.... čo sa im stalo?" vypadlo zo Sakury prekvapene.
"Mali by sme Tsunade oznámiť, že tu máme votrelca." zamumlal Kakashi. Jediný Naruto bol potichu.
"Naruto, choď sa Tsunade a povedz jej o tom." rozkázal Kakashi a Naruto sa už-už nadychoval, že bude protestovať, ale Sakura na neho výstražne pozrela. Neodvážil sa odporovať. Rozbehol sa k sídlu hokageho.
Sakura sa pustila do zisťovania stavu Izuma a Kotetsua. Netrvalo to dlho. Stačilo len troška liečivej techniky a boli znova pri vedomí.
"Ste v poriadku?" opýtal sa ich Kakashi takmer okamžite.
"Kde je to dievča?" vypadlo z Izuma.
"Aké dievča?"
"Prišlo sem voľajaké dievča, alespoň hlas mala dievčenský. Bola zahalená v zelenom plášti, tak, že nebolo vôbec nič vidieť." odpovedal Kotetsu, šúchajúc si zátylok, kde ho udrela.
"Neviete čo bola zač?" opýtala sa Sakura.
"Nie..."
Naruto dobehol ku kancelárii Tsunade a rozčapil dvere. Čiernovlasý mladík sa s nezáujmom otočil a prezrel si ho. Ónyxovo čierne oči ho prezreli od hlavy po päty.
"Naruto, dobre, že ideš!" skríkla Tsunade zvesela a upila si zo saké.
"Sasuke?" prekvapene prehovoril Naruto a už aj zabudol kvôli čomu vlastne prišiel.
"Hn..." znela Sasukeho odpoveď a otočil sa zasa ku Tsunade.
"Sasuke ty si sa vrátil?! To ako fakt?!" Naruto nadšením poskakoval po kancelárii.
"Hn.." odpovedal Sasuke.
"Prečo si prišiel Naruto? Nemáte náhodou misiu?" nadhodila Tsunade unavene, lebo sa chcela so Sasukem porozprávať osamote.
"Och, áno! Takmer by som zabudol. Našli sme Izuma a Kotetsa pri bráne v bezvedomí alebo tak nejak. Ležali na zemi a máme podozrenie, že tu máme votrelca." konečne z Naruta vypadlo to, kvôli čomu prišiel.
"Hlupaňa.." Pomyslel si Sasuke na adresu Elwing.
"Nevieš o tom niečo, Sasuke?" opýtala sa Tsunade, lebo podľa toho, čo jej povedal prišiel včera večer.
"Nie, už keď som tadiaľ prechádzal nikto tam nebol." povedal.
"Fajn. Naruto choď a odkáž Kakashimu a Sakure, aby ste okamžite vyrazili na misiu. My sa o to postaráme." rozkázala Narutovi a on, chtiac nechtiac odišiel. (Musel, lebo Tsunade v ruke zvierala pohárik od saké a ak by čo najskôr neodišiel skončil by s rozbitou hlavou.)
"Nevieš náhodou kto to urobil?" opýtala sa Tsunade, keď Naruto odišiel.
Sasuke len nesúhlasne pokrútil hlavou.
"Čoskoro dostaneš misiu... tak sa priprav." povedala po chvíli ticha a on bez slova odišiel.
----------------------------------------
Ohnisko už bolo vyhasnuté a tí čo okolo neho pospávali, sa pomaly prebúdzali. Keď sa konečne prebudili všetci, Blanc vyhlásila.
"Odchádzam od
vás."
Mao s Volgom na ňu len smutne pozreli, ale nič nepovedali. Takú istú reakciu mala aj Ryuna s Lazarusom. Jediný Zero sa opýtal. "Prečo?"
"Lebo zastávam názor Elwing." zamrmlala chladne a pomalými krokmi sa vybrala preč.
Ostatný za ňou len smutne pozerali.
Blanc kráčala a kráčala a kráčala, pričom rozmýšľala. Nevedela kam pôjde, čo bude robiť a už vôbec nevedela ako sa dostať naspäť domov. Mala tri možnosti.
Prvou bolo vrátiť sa.
Druhou nájsť Elwing.
A to treťou, najpravdepodobnejšou vyhľadať Keinera a s ním sa poradiť čo ďalej. Keď sa do tohto divného sveta dostala ona, Keiner tu musím byť určite.
"Čo budeme robiť?" opýtala sa potichu Ryuna.
"Musíme sa čo najskôr dostať do najbližšieho tunajšieho mesta. Už by sme mali aj tak vyraziť." Zero nebol príliš zhovorčivý.
Vyrazili teda, ale kam sa dostanú, aká cesta ich čaká a či tam kam majú dôjsť dôjdu všetci, je už teraz otázne.
----------------------------------------
"Nesúhlasím" zatiahol Killrain tichým hlasom.
"Prečo zasa?!" skríkol Orochimaru nervózne. Cítil, že jeho čas čoskoro nadíde a preto chcel Sasukeho mať čoskoro pri sebe a prevteliť sa. Kabutove lieky už nestačili.
"Nenadišiel ten správny čas." zatiahol blonďáčik s okuliarmi. Vyzeral naozaj inteligentne. Po jeho boku cupitala útla čiernovlasá dievčina s vrkočmi a okuliarmi.
"Traihart, Hildaria... som rád, že ste dorazili... konečne." vyhlásil Killrain nadšene.
"To vy ste po nás poslal ju?" Traihart s nezáujmom ukázal na čiernovlasú elfku - Zechti.
"Áno....takže kde sme to skončili, Orochimaru?"
"Kedy ich zničíme?" Orochimaru mal čo robiť, aby Killraina okamžite nezniesol zo sveta, ale vedel, že v momentálnom stave by to nedokázal.
"Až nadíde čas."
-------------------------------------------
Souma ťahal Kurehu a Kiriya zasa Seenu. Obe sa cítili, akoby nespali dva týždne, nejedli mesiac a nepili rok. Preháňam, ale naozaj boli akési oťapené.
"Seena, pozri na tú krajinu?"
"Kde to asi sme?"
Kiriya a Souma boli však narozdiel od nich akýsi živý.
Neprešlo veľa času a Souma s Kurehou sa nechtiac od Kiriyu so Seenou odpojili.
"Kde je Seena a Kiriya?" opýtal sa Souma po veľmi dlhej chvíli.
"Nemám šajn." odvrkla Kureha. Neznášala takéto potulky a už vôbec nemala príliš v láske Soumu. Bol taký ukecaný.
"A vy ste kto?!" skríkol voľakto na Kurehu a Soumu. Obaja sa šokovane otočili. To, čo však videli ich šokovalo ešte viac. Za nimi sa valil veľký vlk, ktorý stál akoby bol človek. Vlastne iba výzorom bol vlk, inak sa úplne správal ako človek, alebo dvojnohá bytosť.
"A toto je čo?!" skríkla Kureha.
"Nemám ani poňatia." odpovedal Souma.
"Čo ste?" opýtala sa vlčia ozruta.
"Ľudia." odpovedal Souma a vlčia ozruta sa nahlas rozosmiala.
"čo je?" Kureha sa divila.
"Ževraj ľudia! HAHAHAHA!" smial sa na celé kolo.
"Kde je Souma s Kurehou?" Kiriya si po dlhom čase všimol ich neprítomnosť.
"Neviem!" Seene sa vrátila energia a teraz bola energická až-až.
"Princ Caris, je to tu nebezpečné. Nesmiete mi utekať! Ak sa Vám niečo stane..." počuli dievčenský krik a po chvíli pred nimi zastalo dievča. Dlhé blond vlasy mala takmer po zem. Kdesi pár centimetrov pred koncom vlasov ich mala zviazané modrou mašlou. Zelené oči ich priam prebodávali.
Nemuseli dlho čakať a objavil sa aj chlapec na ktorého dievča kričalo. "Schovaj sa za mňa,..." začalo dievča potichu ale chlapec ku nim pristúpil a začal si ich obzerať.
"Vy nie ste odtiaľto, však?" opýtal sa.
"Nie." odpovedala Seena a energicky ku nemu pristúpila. Dievča ju okamžite odsotilo a postavilo sa pred chlapca do obranného postoja.
"Clalaclan!" skríkol Caris.
"Au... to bolelo..." zafrfľala Seena nespokojne.
----------------------------------------------
"Tsunade-sama....niekto prišiel." oznámila Shizune svojej nadriadenej.
"Priveď ho a dones mi fľašku saké." zamrmlala.
"Áno!" Shizune už bola preč a namiesto nej pomalými krokmi do miestnosti vstúpil Sasuke.
Tsunade na neho vypúlila oči, akoby bola žaba.
"A ty tu čo robíš?!" vypadlo z nej.
"Chcem sa vrátiť." zamumlal, akoby to ani nebolo jeho prianím.
"Vážne?" zatiahla Tsunade a už spriadala plány....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama