4.Kapitola - Dobrovoľne nasilu

29. srpna 2011 v 11:03 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Tak a je tu ďalšia kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť a jednoducho, prajem príjemné čítanie :)


Prihlásená.
Ja: Yo, prepáč, že som neprišla...
Lotte: Hoj, chápem. Tvoja babka mi to vysvetlila. Vraj si musela narýchlo odísť.
Ja: Hej, hej. Povedala ti aj dôvod?
Lotte: Povedala mi len, že si prestúpila na Okinawu.
Ja: To ti toho veľa povedala.
Lotte: Náhodou, mne to stačí :) Najmä keď tam budem mať robotu.
Ja: Vážne? Kedy?
Lotte: O pár dní. Stretneme sa?
Ja: Že váhaš! Ale....
Lotte: Ale?
Ja: No, nezľakni sa ma, dobre?
Lotte: Nebóój! Viem si živo predstaviť to, čo na teba tí dvaja nachystali.
Ja: To teda nevieš.
Lotte: Viem a to veľmi dobre. Už aj ja sama som sa stala obeťou ich plánov T-T
Ja: Ty?! To je blbosť! O-o
Lotte: Poviem ti o tom až sa stretneme..... Povedz mi ale, aké to tam je. Na tej škole kam chodíš. Som na to zvedavá, keďže to nie je jedna z vAšich škôl.
Ja: Ako vieš.....?
"Čau, nie je tu Allen?" Do izby vletí Gabriel bez akéhokoľvek varovania. Od ľaku nadskočím na stoličke akoby do mňa pichli špendlíkom.
"Nie." odpovedám po chvíľke, keď sa preberiem z prvotného šoku.
"Škoda, ak by prišiel povedz mu, že musí OKAMŽITE ísť k riaditeľovi." Chcem sa opýtať Prečo, ale on už je zasa fuč.
Lotte: Héééj si tuu?
Ja: Jo, jo, sorry. Prišla jedna moja spolužiačka či som nevidela spolubývajúcu.
Nemôžem jej povedať pravdu. Nie, že by ma odsúdila, ale ona by mi to bola schopná pripomínať do konca života.
Lotte: Jáj. A čo tvoja spolubývajúca, aká je? Môžeš ju vziať so sebou a aj nejaké iné kamošky. Čím viac nás bude, tým väčšia sranda. A inak, tiež by sme potrebovali nejaké modely. Nevedela by si nejaké zohnať?
Bože, čo jej len na to napíšem. Aká je moja spolubývajúca? Som v pekných sračkách.
Ja: No, je uzavretá a veľmi ma nemá v láske a ostatní spolužiaci... no, sú celkom fajn.... Nemáme tu nikoho kto by sa vám mohol hodiť, takže ťa sklamem.
Lotte: Ty si na zmiešanej škole? O-O To som netušila, bola som v tom, že je čisto dievčenská.
Ja: Vidíš, prekvapila som ťa :)
Vstúpi Allen.
"Viem a čo ja mám s tým, že prišiel? Je to tvoj brat nie môj." frfle a za ním sa vlečie protestujúci Gabriel.
"Ale on ťa chce vidieť. Allen, no ták! Urob mi láskavosť!"
"Nie. Ja ti robím stále láskavosti."
"Allen, nemôžeš to odignorovať!"
"Môžem! Vypadni."
"Nemôžeš! Si dedic tak ako ja. Ani jeden z nás ho nemôže ignorovať. Najmä po tom, čo podstúpil u nich....."
"Daj mi už konečne pokoj."
"Budem ťa otravovať až pokým nekývneš."
Chvíľu je ticho. Ja ich len sledujem.
"On pôjde miesto mňa." Allen ukáže na mňa.
"ČO?!!!" ja aj Gabriel zhúkneme.
"On... neviem ako sa volá, pôjde s tebou. Je to môj spolubývajúci. Musí stačiť." Chytí ma za golier, Gabriela tiež a doslova nás vyhodí von z izby. Zatvorí za nami s hlasným buchnutím.
"Hej! Počkaj! Ja ... ja musím niečo urobiť!" snažím sa otvoriť, ale on zamkol dvere. Nedostanem sa tam.
"Hej! To nemôžeš! Do prdele to ma chceš totálne odrovnať?! Ja chcem ísť do svojej izby!" revem na celú chodbu. Chalani z vedľajších izieb začínajú so záujmom vykúkať von. Gabriel ma poklepká po ramene.
"Čo je?!" zhúknem na neho.
"Poď. Predstavím ťa môjmu bratovi. Možno mu vážne budeš stačiť ty." nervózne sa usmeje.
"Si sa zbláznil?! Ja tam mám...." Ale to už ma ťahá preč.
"Do prdele, zabijú ma ak sa tam pozrie. Budem v totálnych sračkách ak sa to prevalí a hlavne ak to zistí on.... som v prdeli. Vydedia ma... budem bez strechy nad hlavou...." pomaly sa ťahám za Gabrielom a uvažujem o tom ktorá smrť je najrýchlejšia a najbezbolestnejšia. Pretože keď sa vrátim do svojej izby, Allen už bude určite vedieť, že som dievča. A tiež mu určite dôjde, že som Fiere Tomerei. Tá Tomerei. A vyhodia ma popričom sa to iste dozvedia aj médiá a tie ma roznesú na kopytách a aby toho ešte náhodou nebolo málo, moja vlastná rodina sa na mňa zvysoka vykašle.
"Neboj sa." ozve sa Gabriel keď si sama pre seba dofrflem tie katastrofálne následky.
"Neviem čo si mal otvorené v počítači ale Allen to má určite na háku. Skôr by som sa obával kebyže bývaš s Luciusom alebo niekým iným. Allena nezaujímajú ostatný. Stačí mu, ak on má pokoj. Sme tu..." Otvorí dvere do riaditeľne a obaja vstúpime. Za stolom sedí zelenooký blonďák v dlhom čiernom kabáte. On a Gabriel sa podobajú. Vlastne, keby Gabriel nemal dlhé vlasy, vyzerali by takmer rovnako.
"Allen nemohol prísť tak miesto seba poslal svojho spolubývajúceho Feinara Tomerei." predstaví ma.
"Teší ma." zafrflem nenadšene.
"Aster Eleir." predstaví sa s miernym úsmevom. To meno je mi povedomé....
"Aster...." zamrmlem potichučky. Také známe....
"Ako sa majú babka s dedkom?" opýta sa.
"Čo?" nechápem.
"Si Tomerei, nie? Už je to nejaká doba, čo som videl tvojich starých rodičov. Naposledy... som bol ešte dieťa." zaspomína si a mne sa vybavujú ich historky o chlapcovi od Eleirovcov, ktorí ich chodil navštevovať.
"Prepáčte, ale ja nie som To...."
"On nie je ten Tomerei. Nepozná ich." zachráni ma Gabriel.
"Och, ahá.... zdalo sa mi to divné. Viem, že majú vnučku. Teraz by mala byť tak v tvojom veku, braček." pozrie na Gabriela.
"Tss... ani mi to nespomínaj. Veľmi dobre viem, čo plánujete."
"No, buď sa to dotkne teba alebo Allena." pokrčí ramenami Aster.
"Prečo my? Vieš predsa, že s tým nemáme nič spoločné...."
"A ak nie vás, tak to budem musieť urobiť ja. A tak to určite aj dopadne." povzdychne si Aster unavene. Vôbec nechápem o čom sa to bavia. Totálne ma ignorujú, akoby som tu ani nebola. Pripadám si ako nejaká dekorácia uprostred miestnosti.
"Prepáčte, ale... o čom to hovoríte? Musím tu byť?" Aster obráti svoju pozornosť na mňa chvíľu je ticho.
"Gabriel odíď."
"Čo? Prečo?" nechápe.
"Proste choď." Gabriel odíde aj keď jeho odchod sprevádza frfľanie.
"Čo odo mňa chcete?" Ticho. Len na mňa uprene pozerá.
"No, myslím, že tebe môžem povedať plán mojich a Allenových rodičov." ozve sa.
"Čo?" nechápem o čom to hovorí.
"Oni sa chcú uzmieriť s rodinou Tomerei."
"Čože?!" tentokrát to už neudržím. "To je blbosť! Oni vás len pri zmienke vykopnú s dverí aj so všetkým čoho ste sa dotkli! A.. ups." zakryjem si ústa. Začne sa smiať.
"Takže naozaj poznáš Tomereiovcov. Poznáš aj ich dcéru? Vlastne, asi hej, budeš jej brat, alebo bratranec, nie?" usmieva sa. Musím rozmýšľať rýchlo. Veľmi rýchlo. Moja mama mala ešte sestru... Eleanor, ale ona zmizla. Keby som to zahrala tak, že som jej dieťa, ale nikdy som nevidela svojich starých rodičov, mám len ich meno... nóóó to by mohlo obstáť.
"Poznám ich len z rozprávania mamy." priznávam vážne. Ak mi to uverí som za vodou.
"Oh, chápem. Takže nepoznáš svoju sesternicu." Uveril mi to! Bože, som ja ale dobrá herečka! Za tieto výkony čo tu podávam budem od tých dvoch žiadať odškodnenie!
Pokrútim hlavou.
"Takže.. môžem ti povedať náš plán?" zamyslím sa. Je to vhodné?
"Vidíte ma prvýkrát v živote. Nemôžete mi veriť." hovorím odhodlane. Je to pravda. Nemôže veriť niekomu koho vidí prvý raz v živote. Je to hlúposť.
"Vyzeráš dôveryhodne a tiež potrebujem niekoho kto je blízko pri Allenovi a zároveň aj pri mojom bratovi."
"Nie je niekto vhodnejší?" snažím sa z toho vykrútiť.
"No, pokým si neprišiel ty, mal som len jednu možnosť. Caina, ale ten má neustále pletky s Luciusom takže by to pravdepodobne nezvládol." priznáva s úsmevom.
"Tak to dajte profesorovi."
"Nie! Len to nie! Ty ešte asi nevieš čo tu máme za ľudí." v jeho výraze vidím preľaknutie.
"Ale ja to nechcem."
"Dostaneš čo len budeš chcieť." vhadzuje do pľacu.
"Čo chcem mi nemôžete dať." povzdychnem si unavene. Vážne mi to nemôže dať, lebo ja chcem odtiaľto vypadnúť. Proste ísť domov a žiť v tej každodennej rutine. Želala by som si, aby boli moji starý rodičia normálnejší, chcem odtiaľto odísť. A to tu ešte nie som ani týždeň. Len dva dni. Vlastne v podstatne len jeden.
"Všetko je pre mňa možné." Usmieva sa od ucha k uchu.
"Toto je ale nemožné aj pre vás. Keby to bolo možné, tak to urobím sám." odvrknem mu nahnevane. "Ale ja nemám na výber, čo?"
"No.... ber to ako prácu. Zaplatím ti za to, ak nebudeš nič chcieť."
"Super. Hovor, o čo ide?" zasa idem namočiť do problémov. Od týchto problémov budem riadne zasratá, ako to tak vidím.
"Starí Tomereiovci majú vnučku, ako iste vieš." prikývnem.
"Ak by si vzala Allena alebo Gabriela, mohli by sme sa spojiť a tým by mohla padnúť aj nenávisť medzi nami."
"To je blbosť." odmávnem mu to okamžite.
"A ak by odmietla nich, poslednou možnosťou som ja." dodáva potichu. To je šialené. Zapredať sa len kvôli niečomu takému.
"To je šialené, nemyslíš?" Je ticho. Iste so mnou súhlasí.
"Čo keby povedala nie, všetkým trom?"
"Taká varianta neexistuje."
"Ak niekoho má?"
"Nemožné. Viem o nej takmer všetko."
"Dal si ju sledovať?" šokovane prejdem k tikaniu.
"No, pokiaľ ju starý nevzali preč, tak áno. Sledovali ju moji ľudia." Do prdele. To je snáď zlý sen. "A mal by si vedieť, že sa na ňu podobáš ako vajce vajcu." dodáva so širokým úsmevom.
"No, ale čo čakáš odo mňa?" snažím sa odviesť tému.
"Že ich na ňu navnadíš. Ja som za Allena, keďže s jeho rodinou majú Tomereiovci horší vzťah, bolo by to výhodnejšie."
"A to mám ako urobiť?"
"Čo ja viem? To nechávam na tvojej fantázii. Hlavne ich musíš oboch dostať na ples ktorý sa bude konať v ich sídle o pár týždňov. A tam, sa musí jeden z nich do nej zamilovať."
"A ak nie?"
"Čo ja viem? Mne to dali na starosť! Nemám to premyslené do detailov!" oborí sa na mňa ako malé dieťa, ktoré chce svoju hračku. "Ani si nevieš predstaviť aké je to pre mňa otravné." dodáva otrávene.
"To sme dvaja, ibaže ty to máš jednoduchšie. Idem." prejdem ku dverám.
"Počkaj, prídem ťa skontrolovať o týždeň."ˇ
"Čo?!"
"Musím predsa skontrolovať priebeh tvojho vymývania mozgu v rámci plánu a tiež mi budeš musieť podať hlásenie čo tí dvaja robia. Nemám ich ako skontrolovať."
"Najmi si na to Ivana, ten bude mať aspoň čo robiť."
"Čo?"
"Nič. Zbohom." odídem.
Keby mi niekto niekedy povedal, že ma toto bude čakať, vysmejem ho. Musím priznať, že donedávna som sa ešte veľmi zabávala vždy keď som si spomenula na Ivana. Teraz, už to tak nebude. Pretože som v jeho koži. A to takmer doslova.
"Hej! Otvor mi!" trieskam na dvere svojej vlastnej izby a pri tom revem. Nič. Ten pako mi nechce otvoriť. Čo teraz? Vylomiť ich nevylomím. Možno by som mala za niekým zájsť....
"Hej! Nehovoril som ti to už?! 32 je moje číslo!" ozýva sa chodbou Luciusov hlas. V hlave sa mi rozsvieti žiarovka.
"Luciúúús! Luciúúús!" utekám po chodbe smerom odkiaľ počujem jeho hlas. Keď už som pri ňom, schmatnem ho a ťahám za sebou.
"Potrebujem tvoju pomoc, môj spolubývajúci mi nechce otvoriť. Takže, otvoríš mi?"
"Tak tie dvere vypáč, nie?!" vytrhne sa mi.
"Ale ako si povedal, som zženštilý a sám to nedokážem, takže žiadam o pomoc silnejšieho."
"Ani náhodou." otáča sa na odchod.
"Nu, keď nechceš. V tom prípade asi môžem ísť za Ivanom a povedať mu kde ťa s najväčšou pravdepodobnosťou nájde." aj keď som tu krátko stihla som si uvedomiť, čo je Lucius zač. A tiež mi to potvrdil Aster. Takto zachránim na pár minút Caina to neviniatko.
"Ako keby si to mohol vedieť."
"Nu, typnem si, žeeee...žeee... budeš zasa okupovať toho z 32-ky."
"Fajn, fajn ale potom sa nesťažuj, že máš dvere v prdeli." Namosúrene prejde okolo mňa.
"Neboj Lu...." vyrazí nám dvere. ".....veď ty to zaplatíš, keďže sa to berie ako zničenie školského majetku." dodávam potom, čo sú dvere v prdeli.
"ČOOO?! To si predtým nehovoril!"
"Hej! Čo si to dovoľuješ?" Allen sa zdvihol z postele.
"To on!" ukáže na mňa.
"To nie! Ja som tu tá obeť. Len som sa uhýbal pred jeho útokom." štebocem nevinne.
"Jeden z vás to zaplatí." vráti sa späť do postele.
"No, nechávam to na tebe Lu. Musíš pykať za svoje skutky." priateľsky ho potlapkám po ramene a vrátim sa do izby.
"Veď počkaj, to si vypiješ."
Notebook mám zaklapnutý.
"Uhm, čítal..."
"Vadilo mi, že ti tam furt niečo blikalo, tak som to vypol." oznámi mi skôr ako sa stíham niečo opýtať.
"Aha, vďaka."
Ešte v ten večer prišli ľudia s náhradnými dverami. Bolo to rýchle. Mala by som zájsť za Luciusom a poďakovať mu.... alebo možno radšej aj nie.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natsuko Natsuko | Web | 30. srpna 2011 v 9:01 | Reagovat

Máš u mňa diplom za Poznávačku ;)

2 Saii Saii | Web | 5. září 2011 v 11:16 | Reagovat

Ty kks, nejako zvláštne sa to vyvíja. No som zvedavá na ten ples :D

3 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 18:29 | Reagovat

Ochh.. to je teda drsný :33 Někdo by podle toho měl natočit anime :33 Připomíná mi to Ouran :33 Děsně se těším, jak to provede :33 tek kterej to bude?? Lucius jí zabije :333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama