9. Kapitola - Srdcia v temnote

14. srpna 2011 v 13:41 | Enaily |  Zberatelia


"Škoda, že tu Ayra a Meon teraz nie sú s nami. Som si istá, že by boli šťastní, keby videli, že budúcnosť ich syna bude dobrá." vzdychla si Stela zamyslene. Nemala rada radu, to áno, ale v istom zmysle bola rada vcelku dobrá. Keby neexistovala, bol by tu chaos.
"Nemyslím si. Práve kvôli nim od nás odišli." Kain vstúpil do Stelinej izby.
"To nie je pravda." zamrmlala Mao.
"Rada je pre ich syna najlepšia. Nech sa na to pozrieš akokoľvek, len oni ho môžu ochrániť dostatočne. Ak sa stane silným, ak bude pracovať pre nich nič by sa mu nemalo stať." vložila sa do toho Kaira unavene.
"Rada ho bude len využívať a viete predsa, že pred tými pravými ho neochráni ani rada. Aj Ayra a Meon to vedeli. Odišli preto, lebo ho chceli chrániť, to je jasné." prevrátil Kain očami. Nemal radu vôbec rád.
"Nikdy nám nepovedali prečo odišli. Takže všetko sú len dohady." skonštatovala Kaira sucho.
"Len zrazu zmizli. Bez jediného slova." Stela si smutne vzdychla. Hoci odišli bez jediného slova, po istom čase sa s nimi znova skontaktovali. Ale, už to nebolo také ako predtým. Ayra aj Meon boli akýsi iný.
"Nezmizli bez jediného slova." pošepkala Mao ktorá bola neobvykle tichá. Všetci na ňu prekvapene pozreli.
"Vtedy mi povedali, kam idú, kedy sa ozvú a prečo." dodala
"ČOŽE?!" skríkli všetci naraz.
"Prečo to povedali tebe?" vybafol Kain a Kaira do neho štuchla, aby držal jazyk za zubami. Všetci čakali, že im Mao túto záhadu objasní.
"Nechceli vám to hovoriť pretože vedeli, že by ste to nepochopili a nenechali ich odísť. Keby vám o všetko povedali, nepochopili by ste to, ale...."
"....ty áno." dokončila Stela namiesto nej. Prikývla.
"Rozhodli sa, že nás opustia, lebo ich ktosi prenasledoval a chcel sa ich zbaviť. Rada ich nedokázala ochrániť a oni nevedeli, či v tom náhodou nemajú prsty."
"Prečo nám o tom nikdy nepovedali?" opýtala sa Kaira.
"Čo by ste urobili keby ste sa to dozvedeli?" odpovedala otázkou na ktorú jej dal Kain okamžitú odpoveď.
"Kaira by sa bez rozmyslu pustila do rady, Stela by jej vymysela útočný plán a Mina by ich zvozila za nedostatok rozumu. Ale nakoniec by ich aj tak vyhladili tak, že by o nich nikto nemal ani šajn."
Kaira chcela niečo namietať, ale uvedomila si, že má pravdu.
"A to oni nechceli." ukončila to Mao.

Všetci sa učili normálne. Skupiny ktoré vznikli pri hre sa teraz učili spolu. Každých päť skupín po štyroch dostal jeden profesor.
Iba Zberatelia učili len jednu skupinu. Skupinu v ktorej boli dvojčatá Naira a Seira, Stefan a Leonard.
Stretli sa v skleníkoch pri škole. Bolo to jediné voľné miesto. Kaira a Kain sa rozplývali nad všemožnými rastlinami, Mao znudene sedela na jedinej stoličke v skleníku a Stela stála vedľa nej.
Naira, Seira, Stefan a Leonard tam stáli ako prikovaní.
"Čo budeme robiť?!" vybafla Naira netrpezlivo. Z dvojičiek bola ona tá netrpezlivejšia a bláznivejšia.
Nič. Kaira s Kainom aj naďalej obdivovali kvety, Mao sa znudene obzerala a Stela preskakovala pohľadom medzi Kainom a Kairou.
"Počujete ma!?" Naira nebola zvyknutá, že ju niekto ignoruje. Už chcela prísť k Stele a aspoň ju trocha drcnúť, aby ju uvedomila o svojej prítomnosti, keď ju jej sestra chytila za rameno a pokrútila hlavou. Naire bolo teraz úplne jedno, že sú to Zberatelia. Ona chcela svoju odpoveď. Zazrela na svoju sestru a ona jej vrátila ešte horší pohľad.
Ticho. Hádzali na seba vražedné pohľady a Leonard so Stefanom ich potichu pozorovali.

"No! Myslím, že môžeme začať." Mao sa postavila zo stoličky a prešla sa medzi nimi. Všetci štyria na ňu upreli pohľad. Zastavila sa pri Leonardovi.
"Beriem si teba." naširoko sa usmiala a skôr ako stihla Stela alebo Kaira niečo namietať ho schmatla za rameno a už jej nebolo.
"Drzaňa..." zafrfľal Kain. "Ani sa nás neopýtala, či môže."
"Sklapni." uzemnila ho Kaira a štuchla ho lakťom pod rebrá.
"Aj tak mal asi najväčší potenciál na jej obor." vzdychla si Stela. Ukázala na Seiru.
"Ja si beriem ňu."
"Tú som chcel ja." zafrfľal Kain.
"Máš smolu, na teba ostáva Stef." pleskla ho Kaira po chrbte, až mu zabehlo a prešla k stále nadurdenej Naire.
"Dúfam, že budeme kamarátky." usmiala sa na ňu a trocha pripomínala Mao. Stela preglgla a Kain radšej prešiel k Stefanovi. "Poď, pôjdeme..." pokynul mu.
"To pochybujem." odvrkla jej Naira. Kain so Stefanom už stáli pri dverách, keď sa Kain šokovane obzrel. Naira bola drzá a on vedel, že Kaira je prudká povaha. Jej nálada sa mení ako aprílové počasie.
Videl žiarivý úsmev a skôr ako stihla čokoľvek urobiť ku nej doklusala Stela a čosi jej pošepkala. Kairin úsmev ochabol. Maska úsmevu zmizla. Zamračila sa a keby mohol pohľad mučiť, Naira by tam už teraz vrieskala od bolesti.
Kaira ku nej prešla, schmatla ju za ruku a ťahala ju za sebou ako handru. Naira zastala a ona ju už nemohla ďalej ťahať.
"Nikam nejdem. Doteraz ste ma ignorovali a teraz..." začala, ale Kaira ňou surovo trhla.
"Mne je jedno či chceš alebo nie. Máš na výber buď pôjdeš po vlastných a z vlastnej vôle, alebo ťa budem pred sebou postrkovať ako väzňa." zavrčala na ňu Kaira nevrlo. S Nairou to ani nehlo.
"Ja nikam nejdem." stála si za svojimi slovami.
Kain sa otočil k odchodu a spolu so Stefanom opustil skleník.
Stela so Seirou taktiež opustili skleník.
"Veľa šťastia." popriala Seira svojmu prudšiemu dvojčaťu so škodoradostným úsmevom.

V skleníku zostali len ony dve.
"Takže... počula som o tebe, že si..." nenechala Kairu dokončiť a vybafla po nej.
"Čo si to dovoľujete, že nám nič nepoviete a potom nás len tak rozdelíte?! Máte nás učiť spolupráci a nie, nás ignorovať a potom rozdeliť!" rozčuľovala sa Naira.
"Vieš pred kým stojíš?" opýtala sa Kaira tlmeným hlasom. Keby stál na Nairinom mieste ktokoľvek iný, asi by sa nad svojim konaním zamyslel. Ale ona nie.
"Áno, ale čo mi môžeš? Ty ma máš naučiť ako byť najlepšia!" odvrkla jej namyslene. Kaira sa zhlboka nadýchla. Stela jej predsa vravela, aby sa tým deckom nenechala vytočiť. Ale, keď je také ťažké, ovládnuť sa. Samovoľne mykla rukou. Bolo by také jednoduché, to decko aspoň trocha uzemniť...
"Nezdá sa ti, že si až príliš sebavedomá? Máš zo mňa pocit, že len budem skákať ako pískaš?" opýtala sa jej.
"Samozrejme! Každý skáče, tak ako so Seirou pískame. To nevieš, že sme v podsvetí obávané? Dokonca aj riaditeľka nám dala extra izbu, lebo sme to chceli...." Namyslene bľabotala Naira.
"Si úplne vymletá?"
"Čo?" Naira na ňu vypúlila oči. Ako si dovolila jej povedať niečo také?
"Zdá sa, že áno. Myslíš si, že krádež listín ktoré písal prvý démon, ti zaručia bezpečie? Si naozaj taká naivná? Démoni sa toho možno zľaknú, keďže ich chránia také obludy, z ktorých porazením by sa iste aj tí najsilnejší z vás zapotili, ti zaručuje, že ťa aj mimo podsvetia budú všetci uctievať? Nebuď smiešna! Tie listiny sú síce nebezpečné, ale v rukách niekoho ako ste vy dve sú úplne neškodné. Ten jazyk sa už dávno medzi démonmi nepoužíva a aj keby ste ho vedeli, je nemožné, aby ste to dokázali použiť. To, čo ukrývajú tie listiny, je omnoho temnejšie a strašnejšie ako dokážu vaše malé démonské dušičky uniesť. Takže, tu prestaň, trepať hlúposti a ukáž mi, čo dokážeš." Kaira si sadla na stoličku, ktorú si sem predtým priniesla Mao.
"Prečo by som mala? Stavím sa, že fámy o sile Zberateľov sú iba klamstvá." Naira bola až príliš namyslená.
"Skutočne?" počudovala sa Kaira a skôr ako jej stihla Naira odpovedať, sa vznášala pár stôp nad zemou s rukami a nohami roztiahnutými od seba. Bola roztiahnutá do veľkého X.
Kaira na ňu s nezáujmom pozerala. Ruku mala zaťatú do päste.
"Vieš čo by sa stalo, keby som začala ruku pomaly otvárať?" opýtala sa s nezáujmom.
"To si nedovolíš. Som..."
Kaira začala ruku pomaly otvárať. Zdalo sa akoby bola Naira pripútaná na škripci a teraz ho začali rozťahovať. Ruky, nohy, krk.. všetko sa po troškách naťahovalo. Kaira bola ako aprílové počasie. Chvíľu krotká, ako mačiatko, ale vzápätí sa mohla zmeniť na rozzúreného draka.
Prestalo ju to baviť asi po piatich sekundách a tak kúzlo zrušila a Naira s hlasným buchnutím dopadla na zem. Všetko ju bolelo.
"Nebaví ma to, vieš? Zdalo sa mi, že máš talent na čary, ale keď si sa nedokázala oslobodiť ani z takéhoto niečoho... neviem, neviem ... Lea si vziať nemôžem, Seiru tiež nie a Stefan, ten je v mágii úplne na nič. Ale zasa ťa nemôžem ani ostatným hodiť na krk.. Nuž... asi mi zostáva len jediná možnosť..." vzdychla si smutne. Naira na ňu pozrela. Vždy keď Kairu videla alebo počula, bola pokoná a rozvážna. Občas sa u nej objavil náznak detskosti, ktorý každý videl u Mao, ale nikdy, nikdy si nepredstavovala, že by Kaira mohla byť aj takáto. To, čo cítila, keď ju chytila... Ešte nikdy nepocítila toľko temnoty a nenávisti. Raz, jej a Seire jedna šamanka predpovedala, že stretnú niekoho kto v sebe má viac temnoty ako si dokážu predstaviť a skrotí temnotu v ich srdciach. Temnotu ktorú ani ony samy nechceli skrotiť. Ibaže, táto temnota bola horšia ako čokoľvek.
"Uč ma." zamrmlala potichu, nevnímajúc jej hlasné uvažovanie. Kaira na ňu udivene pozrela.
"To mi rozkazuješ alebo ma žiadaš?" opýtala sa a v jej hlase bolo počuť, že ak odpovie nesprávne, končí.
"Ja ťa...." chvíľa ticha. "...prosím." vydýchla. Nikdy nikoho o nič nežiadala ani neprosila. Démoni predsa neprosia.

"Táákže.... dáme si preteky!" zazubila sa Mao na Leonarda.
"Preteky?" počudoval sa, ale to už Mao odštartovala a obaja utekali. Kde bol koniec a kde začiatok ani jeden z nich nevedel. Jednoducho utekali. Nespútane a slobodne.

Stela a Seira sa rozvalili neďaleko skleníka, odkiaľ Stela počula všetko čo sa tam udialo. Schválne nechcela ísť ďaleko. Vedela, že Naira je problémová a že Kaira nemá veľa trpezlivosti.
"Dnes budeš ticho sedieť, počúvať a pozorovať. Všetko čo si za tento čas všimneš mi porozprávaš." povedala Seire.
"A to má aký význam? Nemala by som sa učiť bojovať, alebo niečo viac užitočné, ako pozorovanie?" opýtala sa. Nebola taká ako jej sestra, ale tiež nemala rada takéto nudné práce.
"Pozorovanie je len začiatok toho čo ťa budem učiť. V tom, na čo máš z môjho pohľadu talent, je to dôležité. Ak chceš nájsť nepriateľovu slabinu, musíš aj z tých najmenších vecí vedieť vyčítať, čo znamenajú. A tak ďalej a tak ďalej..." Ďalej sa už nepýtala.

"Čo ma naučíš?" opýtal sa Stefan Kaina keď sa len tak prechádzali medzi stromami.
"Zatiaľ nič." prišla mu jednoduchá odpoveď.
"Prečo?"
"Tvoja démonská a anjelska časť sa v tebe bijú. Raz prevláda anjel a raz démon. V konečnom dôsledku sa nehodíš na nič. Kaira ťa môže naučiť iba tie najzákladnejšie veci, Mao ťa môže naučiť o niečo menej ako Lea a Stela, tá ťa môže naučiť asi najviac, ale pre jej zameranie nemáš vlohy. Takže som zostal ja a ja ťa nemôžem naučiť nič. Zatiaľ." vysvetlil mu stručne.
"Vôbec nič?"
"Dobre, tak niečo áno, ale nie je toho veľa. Pri mne sa oddychuje, vieš? Po nejakej dobe sa vymeníš s Nairou a až keď sa vrátiš budem ťa môcť niečo učiť. Takže, teraz ešte nič."
"Ale nepovedal si, že ma Kaira nemá čo naučiť?"
"Nepovedal som, že ťa nemá čo naučiť, ale že ťa môže naučiť len tie najzákladnejšie veci, ktoré by si už mal vedieť. Ona ťa naučí ako vedieť ovládať svoju démonskú a anjelsku časť. Na to je ona macher." Kain si unavene vzdychol a posadil sa na zem. Chrbtom sa oprel o kmeň stromu.

"To bolo úžasné! Len tak utekať!" rozplýval sa Leo. Stefan so Seirou ho iba znudene počúvali a čakali na Nairu.
"Kde tá Naira toľko trčí?" opýtala sa Seira a pozrela smerom ku skleníku. Povedali im, aby na ňu počkali vonku, vraj budú čakať s nimi. Ale keď už čakali desať minút, kamsi zmizli. Nikto sa nešiel pozrieť do skleníka, čo sa tam deje, prečo ešte nekončia a nim to výslovne zakázali.
Naira vyšla zo skleníka s Kairou za pätami. Vyzerala akoby práve prežívala tú najhoršiu nočnú moru, zatiaľ čo Kaira sa usmievala od ucha k uchu.
"Vy už ste skončili?" počudovala sa. Všetci traja jej prikývli.
"Aha, prepáčte, že som Nairu toľko zdržala. Teraz si môžete robiť čo len chcete." zamávala im, obišla ich a pomaly kráčala ďalej.
"Aké to bolo?" opýtala sa Seira svojej sestry. Tá jej neodpovedala.
"A ozaj, Naira, nezabudni čo som ti predviedla! Zajtra chcem dokonalé predvedenie! Stefan! O hodinu sa tu stretneme!" zakričala na nich. Stefan prikývol a Naira tiež.
Keď odišla, Naira si vydýchla.
"Tak, ako bolo?" opýtala sa jej Seira.
"Nikdy som si nemyslela, že niekto by mohol byť taký hrôzostrašný." zamrmlala potichu. Seira na ňu pozrela akoby mala o koliesko menej. "Kaira a hrôzostrašná? To je hlúposť." zasmiala sa.
"Hovor si čo chceš. Ja viem svoje."

Stela a Mao sa stretli u Mao a o trošku neskôr sa ku nim pridal aj Kain.
"Naira mala z pekla šťastie. Neviem čo by sme robili keby sa Kaira neudržala. Myslím, že je na čase vymyslieť si niečo keby vyšla pravda na povrch." povedala im Stela.
"Skutočne? Čo jej urobila? Pokiaľ žije tak je všetko v poriadku." Mao sa hrala s plyšákmi. Vôbec ju to nezaujímalo.
"Kaira sa udrží. Vie, že si musí dávať pozor." oboznámil ju Kain.
"Nebol si tak blízko skleníkov ako ja. Jej temnota....."
"....cítil som ju. Neboj sa, Stels, ona ju vie ovládať. Myslím si, že to Naira potrebovala, takú lekciu."
"Počkaj, počkaj, ty vieš čo jej urobila?" Stela na neho prekvapene pozerala. Kain sa potichu zasmial.
"Samozrejme, veď je to moja malá sestrička." s úsmevom od ucha k uchu odišiel. Ale Stela nechápala. Čo to s tým má spoločné? Bol príliš ďaleko, alebo nie?

Stefan a Kaira sa o hodinu stretli pred skleníkom.
"Tákže... čo som to len tebe chcela..." zamyslela sa a oči vyvrátila do oblohy, akoby to z nej mohla vyčítať. Stefanovi naozaj pripomínala malé dieťa.
"Ayra bola anjel a Meon démon, ako iste vieš. Patrili k nám, ale to už tiež určite vieš. Ale, čo asi nevieš, je to, že nie je nikto kto by bol napoly anjel a napoly démon. V podstate, teraz sú tvoje schopnosti... nulové. Dokonca by som povedala, že ak by si sa zaradil medzi ľudí, nikto, možno ani ja, či Mina, by sme ťa nevedeli odlíšiť. A ak, tak by nám to chvíľu trvalo." Stefan ju len mlčky počúval.
"Takže som úplne nanič." skonštatoval potichu. "Ani Nail, Sein a Meir mi nepomohli."
Kaira sa na neho pozrela a veselo sa usmiala. "Zatiaľ áno. Tvoja svetlá a temná stránka sa v tebe bije. Ostatne, ako v každom z nás, ibaže ty ich máš aj v krvi. Dva protiklady. Ale nič sa neboj. Ak sa naučíš poriadne ich ovládať, staneš sa naozaj silným." zmienku o Nailovi, Seirovi a Meirovi si nevšímala.
"To... je nemožné. Nemôžeš ovládnuť svoju temnotu, či svoju svetlú stránku." zamrmlal potichučky.
"Je to možné! A ja som živý dôkaz. Keby nie, tak Naira z toho skleníka nevyjde po vlastných. Minimálne by bola bez jednej z končatín. Maximálne, by ste ju už nikdy nevideli živú." zaškerila sa. Stefan by nepovedal, že Kaira by bola niečoho takého schopná. Ale keď si spomenul na Nairu spred hodiny, uvedomil si, že v tom skleníku sa čosi muselo stať.
"Čo si urobila Naire? Bola... myslím, že z teba bola vystrašená."
"No a? To nie je moja vec." Pokrčila ramenami. Ak je niekto vystrašený, ona s tým nič nemá. Keď je niekto slabý, hlúpy, má strach, všetko to záleží od tej osoby. Od nikoho iného.

Mina stála vo svojom domčeku na antarktíde a pozerala von oknom. Vlastne to bolo iba okienko. Čakala. Na niekoho čakala. Kain to ale nebol.
Ozvalo sa hlasné búchanie na dvere. Znudene prešla ku dverám a otvorila. Chlad ktorý si vpustila dnu, jej prenikol až do špiku kostí. Osoba vstúpila. Bol to pomerne vysoký elf s dlhými striebristými vlasmi a zelenými očami. Dal si dole plášť a zavesil ho na vešiak. Mina za ním zatvorila.
"Ahoj Mina, dlho sme sa nevideli. Ako sa máš? A kde je Kain?" začal sa vypytovať milo. Ale ona sa zamračila.
"Čo tu chceš? Myslela som, že chceš vidieť Kairu." Pozerali si priamo do očí. Uhol jej pohľadom.
"Vieš, že ju chcem vidieť, ale je tu niečo, na čo sa chcem opýtať...."
"Pýtaj sa a potom vypadni."
"Prečo si na mňa nahnevaná?" opýtal sa jej. Zdalo sa, akoby sa ešte nechcel dostať ku svojej otázke. Stáli oproti sebe. Mina ruky v bok a on sa uvoľnene rozhliadal.
"Ty vieš prečo."
"Nemohol som sa vám ozvať. Ani tebe ani Kaire ani nikomu inému."
"Tak prečo tu teraz si? Mal si ísť najprv za ňou. Nebude ťa už chcieť ani vidieť, dúfam, že si si toho vedomý. Najmä po tom liste. Už je neskoro žehliť to. A ty to vieš. Mal by si sa radšej vrátiť tam, kam naozaj patríš."
"Vysvetlím jej to, ona to pochopí, ale... povedz mi, viež niečo o zberateľoch?" opýtal sa jej.
"O ktorých?"
"O tých skutočných." Sklopila pohľad. "Len veľmi málo. Ale... myslím, že idú po Stefanovi, synovi Ayry a Meona. Ale... sú to skutoční zberatelia. S Kainom sme našli ich zbierku. Zbierajú bytosti, ktoré sú čímkoľvek výnimočné. Bytosti, ktoré sa vymykajú spod noriem."
"Nestalo sa ti v poslednej dobe niečo divné?" opýtal sa.
"Ani nie. Alebo vlastne... keď Kain odišiel, objavili sa tu akési podivné osoby a s nimi prišla aj tá fujavica. Takéto počasie tu v tomto období nebýva." povedala zamyslene.
"Prečo sa pýtaš?"
"Len tak. Dávaj si pozor. Kaira by bola smutná keby sa ti niečo stalo." zasmial sa. Pôvodne sa chcel zdržať dlhšie, ale keď sa tu objavili, chcel už byť pri Kaire. Chcel by jej všetko vysvetliť, ale nemôže a preto ju chce aspoň vidieť, sa mohol ospravedlniť. Možno potom odíde naozaj domov. Zobral si plášť z vešiaka a už mal ruku na kľučke.
"Idú po nás, však? Po mne a Kaire." Otočil sa na ňu a smutne prikývol.
"Kde si bol celý ten čas? Kaira... ťa nevedela nájsť a potajme ťa hľadala aj keď sme jej to zakazovali. Ale keď jej prišiel ten list. Zmenila sa.. nemyslím si, že je dobrý nápad vrátiť sa."
Pri spomienke na ten čas strávený na takom hroznom mieste, sa musel zhboka nadýchnuť a povedať, si, že už je to za ním, že už je preč.
"Ver mi. To nechceš vedieť."
"Ona sa ťa na to opýta." Zamyslel sa.
"Tak ... jej budem musieť odpovedať. Hoci.. nechcem aby to vedela."
Podľa jeho výrazu usúdila, že to muselo byť zlé miesto a on, jej to nepovie ani keby sa ho pýtala. Nepovie to ani Kaire, lebo potom by sa bála, že sa to stane znova.
"Za ten čas si zostarol. Na elfa." skonštatovala škodoradostne aby uvoľnila napätie. "Choď už. Maj sa." otočila sa mu chrbtom a znova prešla k okienku. Znova sa zahľadela von.
Keď elf otvoril dvere, znova ju ofúkol studený vietor. Zavrel a bol preč.
"Zachvíľu, odložíme masky a necháme sa plne ovládnuť temnotou sŕdc. Dúfam, že sa znova v tých svojich nestratíme tak ako kedysi...."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama