1.Kapitola

29. září 2011 v 18:35 | Enaily |  U démona
Takže, tu máte 1.Kapitolu príbehu U démona
Bude pribúdať len zriedka a z času na čas to bude skôr masaker, ako niečo iné. Takže.. prajem príjemné čítanie :)



"Ľudia sú zábavní."
To bolo prvé, čo som si pomyslela, keď som medzi nimi začala žiť. Vždy som si totiž myslela, že my, démoni, sme najzábavnejší a najobávanejší. Keď nie kvôli ničomu inému, tak už len kvôli našej aure, ktorú ak nekontrolovateľne vypúšťame, strašíme ostatných. Nás to baví a najväčšou zábavou je trhanie končatín, vnútorností a podobne. Bohužiaľ, sme veľmi nepochopená rasa tohto krásneho sveta.
Zistila som, že u ľudí je mnoho vecí celkom inak. Niektoré sú menej zábavné, zatiaľ čo iné zasa viac. Je úplne jedno, či je jedinec slabý alebo silný, múdry alebo hlúpy. Ak majú to, čo nazývajú "šťastím" tak si žijú celkom dobre a ak nie.... majú jednoducho smolu.
V každom prípade je to podivné delenie. Pre mňa, bolo zozačiatku úplne nepochopiteľné. Vážne som si pripadala ako z celkom inej planéty.
Ale, aj napriek tomu, že ich svet a jeho chápanie je úplne z cesty, spriatelila som sa tu s anjelom. Bola milá aj napriek tomu, že naše ciele, alebo skôr naše cesty sa vôbec nezhodovali. Zostali sme kamarátkami a po istej dobre sa z nás stali "partnerky". Musím sa priznať... občas mi naháňa hrôzu. A vraj anjeli sú mierumilovní! HA!

"Sanako, pôjdeš s nami dnes do kina? Dávajú čosi nové." Moje spolužiačky idú ako každý piatok do kina. Z času na čas idem s nimi, ale dnes, mám iné plány.
"Prepáčte dievčatá, ale na dnes už mám iné plány." Pousmejem sa.
"V tom bude určite nejaký fešák." Zatiahne hnedovláska s dvoma copmi.
"Možno. Majte sa." oddelím sa od nich. Idú cez centrum, zatiaľ čo ja nie. Prichádza víkend, takže mi malá prechádzka nezaškodí. Domov to nemám zas až tak ďaleko. Možno by som sa mohla zastaviť za Anes v nemocnici. Anes je moja hrôzostrašná kamarátka pracujúca v nemocnici ako doktorka. Keď sa nad tým zamyslím, ani neviem na čo sa špecializuje. Či je to gynekológia, chirurgia, pediatria, urológia... nikdy ma to nezaujímalo.
Rozhodnuté! Idem za Anes. Možno by nebolo na škodu prehodiť s ňou zo dve slová.
"Čau." Stretnem ju hneď pri dverách nemocnice. Je akási zadýchaná. To sa často nevidí. Zväčša si pokojne sedí v kanclíku a komanduje všetkých ostatných.
"Nemám čas, ale ty ho máš zdá sa more, okamžite niečo urob s tým idiotom." Vybafne na mňa bez akéhokoľvek pozdravu, alebo nejakého iného prejavu miloty. Je naštvaná. Ach jo a ja nemám ani potuchy prečo. Dokonca ani netuším koho myslí pod pojmom "idot".
"O čom rozprávaš? Dnešok je celkom pokojný deň." Ukážem von. Ale to nebol zrovna najlepší príklad. Zrovna totiž prichádza húkajúca sanitka a pristáva vrtuľník s ďalším pacientom. Ona asi vážne nebude mať toľko času.
"O Gehrenovi Atelúr, ak si ešte pamätáš, že dnes sa s ním máš stretnúť." Zavrčí na mňa nevrlo. Samozrejme, že si pamätám. On je príčinou, kvôli ktorej som dnes nemohla ísť s babami do kina. Aj keď neviem na čo sme mali ísť, aj tak som chcela ísť!
"Hej, prekazil moju pravidelnú piatkovú návštevu kina, čo je s ním?"
"Robí bordel! Za poslednú hodinu nám priniesli piatich z čoho traja sú na tom naozaj zle. Tebe ešte Orstan nevolal?" začínam sa jej naozaj obávať. Vyzerá hrôzostrašne. Už teraz chápem prečo nechodí svojich pacientov navštevovať a rozprávať sa s nimi. Určite by sa im pohoršilo keby ju videli. Ten jej hrôzostrašný zjav, keď je nahnevaná, alebo niekto nerobí niečo podľa jej predstáv.
"To je nejaká blbosť." Zamrmlem a začnem sa hrabať v taške. Po chvíli vytiahnem telefón. Dvadsaťdva zmeškaných hovorov. Anes mi do neho nakukne.
"Takže preto o tom nevieš." Povie troška kľudnejšie. "Ale to nič nemení na fakte, že s tým máš niečo urobiť. A to okamžite, pretože ja musím dnes večer odísť do New Yorku." Otočí sa mi chrbtom a kráča preč.
"Hej! A čo s tým mám akože urobiť?!" Zakričím za ňou.
"To je už tvoja starosť!" odkričí a zamáva mi. Toto je úplne na hlavu. Čo to má toto znamenať? Ten idiot tu predsa nemal robiť bordel, ale mali sme sa tu len stretnúť. Ako dvaja úplne obyčajný ľuďia, ktorý chcú prediskutovať akési obchody. Hoci, priznávam, že obchody ohľadom bieleho mäsa, drog a ja neviem čoho všetkého ešte asi nie sú tak úplne normálne. Ale ako ľudia vravia: "žiješ len raz, tak prečo to neskúsiť?"
Zazvoní mi telefón. Zdvihnem.
"Čo to robí ten Gehren? Práve mi Anes vyčistila žalúdok." Oslovím volajúceho namiesto pozdravu.
"Mňa sa nepýtaj ale podľa informácií ktoré som doteraz dostal ho napadla Čierna ruka." Odpovie mi osoba na druhom konci drátu.
"Blbosť. S nimi som si to predsa vybvila pred pár mesiacmi. Tí by sa z toho tak skoro nevylízali, ani keby im pomohol sám Satan."
"Tak potom im pomohol Satan."
"Blbosť. Satan je predsa náš kamoš, nepotopil by nás. Snáď."
"No, ak mu lezieme do kapusty tak ver tomu, že by nás s radosťou potopil."
"Nekecaj a radšej mi povedz niečo čo môžem aj riešiť."
"Vraj je ranený."
"A čo ja s tým? Pre mňa za mňa nech aj zdochne." On naozaj nevie čo chcem za informácie? Veď ma už nejaký ten čas pozná, tak by mohol vedieť, že chcem kto na neho fakticky má nervy a nie nejaké rozprávky. Bože, toto je vážne strašná robota.
"Počkaj. Zavolám ti za chvíľu." Zložil a ja si môžem iba hádať. Občas to fakt nenávidím. Idem radšej domov. Zdá sa mi, že dnes mali vydať novú časť jednej mangy. Vôbec by nebolo od veci prečítať si ho kým som tu a mám aspoň trocha času.
Doma ma už čaká Orstan s akýmsi zdrapom papiera a fotkou.
"A to je čo?" ukážem na to. Len sa zaškerí, akoby našiel zlatú tehličku, alebo v jeho prípade najlepší kus mäsa.
"To je osoba, ktorá nahnevala Anes. Istý Arnold Stolm prezývaný Sherlock Holmes. Vodca Bieleho hada. Čína." Podá mi jeho fotku. Blonďák s modrými očami. Určite nejaký zbohatlík ktorý sa nudil a povedal si, že skúsi mafiu. Ale tú prezývku "Sherlock Holmes" vážne nechápem. Ten bol predsa dobrý, alebo nie?
"Vyzerá ako Američan. Naozaj je vodcom Bieleho hada?" prikývne a dodá.
"Narodený v Amerike. Ako sa dostal k mafii nikto nevie. Proste sa zrazu objavil. Ako kúzelník, chápeš." Luskne, aby tomu dodal akési čaro.
"To bude nejaký vyšinutý amík. Vôbec sa mi to nechce riešiť." Prejdem do obývačky, kde sa hodím do kresla. Som takááá unavená!
"To nie je všetko." Stojí hneď vedľa kresla.
"Chcem chvíľu pokoja, bolelo by ťa keby si mi ho doprial?" sarkazmus z môjho hlasu sa nedal nepostrehnúť, ale on nič. Asi si zvykol.
"Ten Arnold Stolm sa s tebou chce stretnúť. Dnes o štvrtej, čo je za pol hodinu. Musíš tam ísť. Odveziem ťa." On je blbý. Nie.. on nemá všetkých päť kolečiek pokope. Jedno sa mu stratilo. Určite to bolo vtedy keď som ním otrieskala o kapotu auta. Smutné. Urobila som z neho vola.
Postavím sa z tej úžasne mäkkej, krásnej a pohodlnej sedačky. Zmorene sa plahočím po schodoch hore do svojej izby, kde sa prezlečiem. Oblečiem si jednoduché krátke čierne šaty a ku nim obyčajné čierne lodičky. A doplním to zlatými šperkmi a čiernozlatou škraboškou. Vyjdem z izby a zídem po schodoch dole. Orstan ma už čaká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lenicka tvé SB Lenicka tvé SB | Web | 29. září 2011 v 20:47 | Reagovat

no jasny na treninzich je sranda :) a spalym nejaky ten tuk na sobe :D:D

2 Tifa Tifa | Web | 2. října 2011 v 11:54 | Reagovat

..... Tak teď ti něco řeknu! Tohle je podle mě zatím ta nejlepší povídka, kterou jsem od tebe četla! FAKT!!! :) Mě se to tak strašně líbilo - už od toho prvního odstavce :) Víš co, řekla jsem si první kapitola - konečně bych mohla něco číst zase od začátku - ta první a věta a celý první odstavec mě tak oslovil! je to prostě neco jiného - jak si popisovala démony, to bylo něco neuvěřitelnýho :) Navíc mě to i docela pobavilo na to, jaký to mělo děj xD To stím Satane... Já si myslela, že je to jen metafora a pak přišlo: Satan je náš kámoš xd To jsem myslela, že chcípnu xD Opravdu to bylo úžasné a já ti garantuju, že si přečtu další díl :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama