10.Kapitola - Zvrat

21. září 2011 v 17:10 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Táákže, chlapci a dievčatá, dobrí, zlí, milí i nemilí pripravte sa na veľký zvrat! :D
Tu... sa začína niečo... čoho koniec vás asi vôbec neprekvapí... alebo... možno aj hej? Uvidí sa :)
Prajem príjemné čítanie



Priateľstvá vznikajú a zanikajú. Priatelia miznú a na ich miesta nastupujú noví, ktorý budú možno ešte lepší ako tí pred nimi. Všetko sa niekde končí a všetko sa niekde začína. Začiatok môže byť občas bolestný, občas zábavný.

Od plesu už ubehol týždeň. Babka s dedkom ma nechceli kvôli tomu monoklu pustiť zo sídla, takže som tam trčala celý ten týždeň. Až po týždni sa mi podarilo ich presvedčiť, že to nie je až také zlé. Naveľa, naveľa privolili a pustili ma naspäť.
"Kde si bol tak dlho? Brat ťa zháňal snáď každý deň." Víta ma Gabriel. Allen, Lucius a Cain sú s ním.
"No, vieš... troška sa to skomplikovalo." Pousmejem sa rozpačito. Čo im mám povedať?
"To je jedno, konečne si tu. Všetci sa ťa nevedia dočkať." Usmieva sa Lucius. Divné. Všetci? Čo na mňa chystajú? Určite mi chcú niečo urobiť. Veď doteraz to tak vždy bolo. Ale prečo sa k nim pridali Allen a Gabriel? To je divné. Smrdí to. Veľmi to smrdí.
"Uhm... ja....potreboval by som..."
"Len poď pekne s nami." Z jednej strany ma schmatne Lucius a z tej druhej Gabriel.
"Chalani, teraz vážne, ak ma chcete prizabiť povedzte mi to rovno. Nemám rád prekvapenia...." vstúpime do jedálne.
Všetci vyskočia a zakričia. "Vitaj krpec!"
Nechápem.
"Hej, čo to má znamenať?" otočím sa na Allena a Caina, ktorí stoja hneď za mnou.
"Nemám šajn. Vidím to prvýkrát." Odpovie Allen nezaujato a myslím, že by aj odišiel, keby ho Cain nechytil.
"No, dlho si chýbal a keďže si zmizol už na plese, robili si o teba starosti. Zdá sa, že na to, aby si ťa obľúbili im stačilo zaviazať motýlika." Usmieva sa od ucha k uchu.
"To je divné."
"Tiež si myslím." Uznáva Allen, ale to už nás všetkých strhávajú medzi seba. Oslava, myslím, že to tak môžem nazvať, začína naberať obrátky. Všetci niečo popíjajú, tí jedla chtiví, sa zasa napchávajú. Ja patrím medzi tých žrútov.
"Až je to strašidelné ako veľmi sa s Fiere podobáte." Pre boha, odkiaľ sa tu ten vzal? Prekvapene prestanem žváchať.
"Ževraj si ma zháňal." Ozvem sa, keď prekonám ten prvotný šok, že ho tu vidím. Vlastne, ani netuším prečo ma to tak prekvapilo. Nečakala som to.
"Ty a Fiere sa poznáte." Naznačí ústami. Áno, ako Fiere som mu povedala, že sa poznám s Feinarom. Nič iné ma vtedy nenapadlo.
"Ako to vieš?" Sakra. Je také ťažké hrať hlupáka.
"Povedala mi to." Reaguj prekvapene, prekvapene! Musíš vypúliť oči a....
"Super." Odpovedám s nezáujmom. Sakra, prečo nikdy nemôžem nič urobiť tak ako chcem, ale jednám tak ako je pre mňa zvykom? To je strašné. Ako môžem byť taká hlúpa....bože, bože.
"Poď so mnou."
"Ale ja sa chcem najesť!" protestujem. Chutí mi to tu.
"Vezmi si to so sebou."
"Ale...." jeho vražedný pohľad ma odradí od akýchkoľvek ďalších protestov. "...počkaj." rýchlo si na tanier ešte niečo priložím a idem za ním. Zastaví sa až pred mojou a Allenovou izbou. Ukáže na dvere.
"Odomkni."
"Podrž." Dám mu môj výdatne naložený tanier a z vrecka vytiahnem kľúč. Odomknem. Vstúpime. Svoj tanier si od neho vezmem a posadím sa na posteľ.
"Takže, o čo ide?"
"Chcem sa stretnúť s Fiere." Povie jednoducho.
"Nemožné." Odpovedám mu obratom.
"Tak mi daj jej číslo. Proste..."
"Robíš blbosť. Totálnu. Myslíš, že sa s tebou chce stretnúť?"
"Áno." Vidím ho každý deň, takže nemám dôvod sa s ním stretávať ako Fiere. A vôbec, bolo by to príliš riskantné.
"Ja ti nestačím? Vyzerám presne ako moja sesternica." Zasmejem sa a vložím si sústo do úst. Žvácham.
"S tebou nie je reč. A to si mal tých dvoch spracovať."
"A nespracoval som?"
"Nie! Vykašľal si sa na to. Vieš čo môžem urobiť, však?"
"Netuším."
"Vyhodím ťa."
"To nemôžeš! Zabijú ma!" skríknem a prudko sa postavím. Zabúdam na tanier s jedlom na kolenách a ten sa prekotí na zem. "Och! Toto je tvoja vina! Už to nemôžem zjesť." Nariekam popri čom zbieram zbieram zbytky jedla a črepy zo zeme. Všetko to dávam do koša.
"Áh, takže ty tu musíš na tejto škole vydržať nech to stojí čo chce.. stávka? Chcem o tom vedieť všetko." Ten jeho škodoradostný výraz ma straší. Nedopadne to dobre. Určite nie.
"Všetko sú to prísne tajné informácie." Zamumlem.
"Dobre, takže prejdem k diplomatickému riešeniu. Buď mi dohodneš stretnutie s Fiere, alebo ťa vyhodím."
"Tomuto hovoríš diplomatické riešenie?" podivím sa.
"A nesnaž sa z toho vykrútiť. Viem, že Fiere je tu, na Okinawe."
"To máš odkiaľ, prosím ťa?" Nemal na to ako prísť, takže by ma to veľmi zaujímalo.
"Ako si povedal, to je prísne tajná informácia."
"Otrava." Mám na výber. Buď mu poviem, že dobre, alebo ma vykopne a tí dvaja ma prizabijú. No, zdá sa, že nemám veľmi na výber.
"Fajn, ale až o dva týždne." Minimálne musím počkať kým mi zmizne ten monokel úplne. Sama si to neviem tak zakryť ako mi to zakryli Asterovi ľudia.
Nahodí kyslí xicht. "O dva týždne?"
"Buď to alebo nič. Teraz aj tak nemôže." Pokrčím ramenami. Toto mu musí stačiť. Aj moja fantázia má hranice. Myslím, že už som ich dosiahla.
"Prečo?" pokrčím ramenami na znak, že neviem.
"Tak o týždeň." Snaží sa vyjednávať.
"Nejde to. Proste nemôže."
"Ale prečo?"
"No proste preto."
"Prečo preto?"
"No, preto lebo."
"Feinar!"
"Proste nemôže a bodka! Zmier sa s tým! Aj tak nechápem prečo sa s ňou chceš stretnúť. Plán očariť ju Gabrielom alebo Allenom nevyšiel, myslíš si snáď, že tebe sa to podarí?" frflem nespokojne.
"To som nepovedal." Postaví sa. "Poďme naspäť." Vezmem sáčok z koša. Rovno to hodím do kontajnera.
"Tak čo potom od nej chceš?" pýtam sa ho aj keď on ide tak rýchlo, že za ním troška nestíham.
"To ťa nemusí zaujímať."
"Ale mňa to zaujíma." Zastaví sa a pozrie na mňa.
"Tak si počkaj ako sa to vyvinie, hej? A nezabudni mi dohodnúť stretnutie o dva týždne." Ide ďalej. Ja sa od neho odpojím, keďže on ide do jedálne a ja von do kontajnera aj so smeťami. Stále netuším, čo má za lubom. Už len to, že sa so mnou chce stretnúť mi zaváňa čímsi podivným. Nejde o to, že ja by som nechcela. V podstate, sa s ním nepotrebujem vidieť ako dievča, keďže ho môžem vidieť ako chlapec. A tiež, ma veľmi nepovzbudzuje fakt, že viem o tom pláne, dať ma dokopy buď s nim, Gabrielom, alebo Allenom. V každom prípade,....oh, počkať, počkať, veď on mi to prezradil, na to plese. Nie mne, ako Feinarovi, ale mne ako Fiere. To je divné. Vážne, čo má v úmysle? Čo plánuje?
Odhodím odpadky a vrátim sa. Zábava v plnom prúde. Tam fajnčia, tu popíjajú, hentam sa napchávajú. V prvom momente chcem nájsť niekoho....normálneho. Ale to slovo - normálny, túto školu, alebo skôr študentov tejto školy iste nevystihuje ani v najmenšom.
O dva týždne.
Úspešne som prežila dva týždne a zbavila sa aj toho monokla, ktorý mi robil problém. Spolužiaci a aj všetci ostatní, ktorí ma doteraz milovali až tak, že mi nemohli dať pokoj, teraz za mnou z času na čas prídu a pýtajú si radu. Osvedčila som sa ako psychológ, keďže Ivan spolu s Lotte v riešení ich problémov úplne zlyhali. A tak, som nastúpila ja. Vlastne, ani len netuším prečo začali chodiť zrovna za mnou, veď ... moje rady sa odvíjajú od toho, že myslím ako dievča a také sú aj moje rady - ako od dievčaťa. Ale aj tak som rada. Ľudia ma začali brať, aj keď ako chlapca ma považujú za zženštilého a ako som si všimla, je aj pár takých, čo si o mne myslia, že som gay. Keď mi to Cain - s ktorým sme momentálne najlepší priatelia, povedal, zostala som na neho len nemo pozerať. Nemohla som tomu uveriť. Asi naozaj tak vyzerám.
V každom prípade, minule ma zaskočil Lucius. Prišiel za mnou len pred týždňom a jeho otázka ma úplne zaskočila. Netušila som, že práve on by sa mohol zaujímať o to, či sa niekomu niečo páči, alebo má niečo rád. Prišiel za mnou a narovinu sa opýtal: "čo má Lotte rada?" Keď sa to opýtal, musela som sa posadiť a chvíľku mi trvalo kým som mu na to odpovedala. On a Lotte? Lucius a Lotte? Znie to neuveriteľne, najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že Lotte je veselá, škodoradostná, slušnosti plná kopa, ktorá onedlho bude hrať v novom filmovom hite (podľa nej to bude hit, ale ja tomu veľké šance nedávam) a Lucius ktorý miluje ak môže niekomu vraziť, večne žvachle žuvačku by mohli mať niečo spoločné. Tí dvaja sú ako oheň a voda, biela a čierna. No, ale ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú, takže možno z toho aj niečo bude. Ak pán Boh dá, aj motyka vystrelí - ako mi hovorieva teta Eleanor s ktorou sa z času na čas potajme stretnem. Mala by som jej napísať.
Posadím sa na stoličku a pustím notebook. Očkom pozriem na Allena ktorý odfukuje s knihou položenou na tvári. Evidentne sa snažil učiť, ale zaspal pri tom.
Otvorím mail a začnem písať Eleanor. Už dlho sme sa nevideli a keďže ona veľa cestuje, teraz ani netuším kde sa nachádza. Viem len jedno. Tu, v blízkosti starích rodičov iste nebude.
Mail mám napísaný v priebehu piatich minút a ďalej už nemám čo robiť. Len znudene odošlem, zatvorím a blúdim po internete, dúfajúc, že nájdem niečo, čo zaženie moju nudu.
"Tu si!" do izby bez akéhokoľvek varovania vletí Aster. Ja sa šokovane otočím na stoličke a Allen sa posadí na posteli pričom mu kniha spadne z tváre. Rozospato sa obzerá okolo seba. Keď však uvidí Astera, len pokrúti hlavou a znova si naspäť ľahne. Tentokrát knihu položí vedľa seba.
"Čo chceš?" s nezáujmom ho sledujem pohľadom. Odkedy bol ten ples, stále trčí na tejto škole. Stále, stále....už ma to otravuje. A to nehovorím o tom, že je stále nasáčkovaný u Lotte na ošetrovni. Nie, že by mi to vadilo. Priznám sa, že mi to vyhovuje, pretože takto aspoň nemusím ísť Lotte na oči. Odkedy za mnou Lucius prišiel, vždy keď ju vidím musím sa začať smiať. Škodoradostne, samozrejme.
"Už prešli dva týždne! Sľúbil si mi, že mi dohodneš stretnutie s Fiere. Vieš čo sa stane ak odmietneš." Pohrozí mi ukazovákom. Allen sa na posteli posadí a sleduje nás zvedavým pohľadom.
"Ako je na tom moje oko?" opýtam sa ich.
"Normálne."
"Vyzerá ako obyčajné oko, ale späť k Fiere." Mračí sa Aster. Prejdem si prstami po oku. Nezdá sa, že by bolo napuchnuté.
"Naozaj nemá nejakú divnú farbu?" uisťujem sa.
"Pre boha Feinar!" skríkne Aster a schmatne ma za ramená. Zatrasie. "Ak mi nevyklopíš dátum a čas, alebo proste okamžite nezdvihneš telefón a nezavoláš jej a nedohodneš sa s ňou, letíš!"
"Čo?!" nechápe Allen.
"Trhni si. Už je to dávno dohodnuté." Prevrátim očami, akoby to nebolo jasné doteraz.
"Čo?" dvojhlasne aj Allen aj Aster.
"Čo tak čumíte? Nehovore mi, že ju chcete obaja. Bože... vy ste vážne blázni." Strasiem zo seba Asterove ruky. "Ale to je vaša vec. Aj tak vás odmietne. Zajtra o tretej."
"Čo?! Už zajtra?! To si kedy dohodol?" Aster začne nervózne pochodovať sem a tam. "Čo si oblečiem? Kam pôjdeme?...."
"Hneď ako si mi povedal, že ma vykopneš. Doteraz nemala čas." Pokrčím ramenami. "Ale teraz už by si mohol ísť." Ukážem na dvere.
"Oh, jasné, jasné, ale ešte prídem. Nie, že mi utečieš. Povieš mi čo má rada a kam by chcela ísť a proste všetko. Lebo inak...."
"Vykopneš ma."
"Presne." Veselo sa usmeje, na znak, že je rád, že som pochopila a odíde. Nie, on doslova uteká preč.
"Hej, to myslíš vážne?" opýta sa Allen po chvíli. Jeho hlas je vážny.
"No, Fiere nebude nadšená, ale ak by som to neurobil, vyhodil by ma." Povzdychnem si a prejdem k posteli. Hodím sa na ňu.
"Ale ty tu nechceš byť, alebo snáď hej?" Allen už od začiatku vie, že tu nie som preto, lebo by som to chcela. Netuším ako je možné, že to vie, ale vie to. On vie veľa vecí, ale tvári sa, že nevie nič. Myslím, že keby chcel, na každého nájde niečo chúlostivé.
"To, že tu nechcem byť je jedna vec."
"A tou druhou je...?"
"To, že tu musím byť."
"Prečo?"
"Verejné tajomstvo."
"Tak to povedz neverejne."
"Šibe ti? Vydedia ma."
"Skús to."
"Hovorím ti, že ma vydedia."
"Kto? Veď oficiálne nepatríš do rodiny Tomerei." Do prdele. To som dosrala.
"Vieš čo?"
"Čo?"
"Ser na to."
"Aj ja sa chcem stretnúť s Fiere."
"Už som ti povedal, že vás oboch pošle kade ľahšie."
"A to vieš odkiaľ?"
"Proste to viem, tak prestaň rýpať. V poslednej dobe si divný." Zaborím si tvár do vankúša. Fakt, Allenovi asi v poslednej dobe zašibáva.
"Asterov plán je na bode Ax, keďže body G a A zlyhali. Myslíš, že to víde?" znova mení tému.
"Aj plán Ax zlyhá." Počujem šuchot. Allen sa asi postavil z postele. No čo, možno konečne končí.
"Ale plán A ešte ani nezačal. Čo myslíš, že by sa stalo, keby sa kľúčová postava plánu A dala do pohybu?" tak blízko môjho ucha. Pozriem na neho. Je tak blízko.
"Plán A, tým myslíš seba?" pousmeje sa a pozerá mi priamo do očí. Priložím mu ruku na čelo.
"Nemáš teplotu. Vypil si si niečo? Alebo si niečo fetol?" pýtam sa úplne vážne. Jeho úsmev zmizne.
"Som v poriadku, ale ty by si sa mal spamätať." Postaví sa. "Ak sa s ním zajtra stretneš, tvoje tajomstvo bude v ohrození, Fiere."

11.Kapitola -
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saii Saii | Web | 22. září 2011 v 18:15 | Reagovat

go allen go go go!!
preboha ten tomu dal na konci!
okamžite choď napísať ďalšiu časť, inak ťa budem zajtra v škole stále bojkotovať!!! rýchlo rýchlo rýchlo!!

2 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 19:50 | Reagovat

Oh my Gooood!! To je úžasný :33 Allýk je supeer :33 Já ty kluky žeru :33 Zavolák do Jumpera, ať z toho udělaj mangu (to má z Bakumana)
Nee-chan!! Já tě vážně žeru :33 Píšeš neuvěřitelně super :33 Pokud napíšeš knihu, tak mi dej vědět!! Povině si jí přečtu :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama