14.Kapitola - Hnev

28. září 2011 v 18:24 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Fiere sa hnevá. Právom? Neprávom? Posúďte sami :)
Prajem príjemné čítanie.



"To je fakt idiot." Zafrflem a postavím sa. "Idem to s ním vybaviť." Poviem Allenovi a chcem ísť za Asterom.
"Prečo by si mala niečo vybavovať?" pýta sa podráždene. Jeho hlas znie celkom inak ako predtým. Pokrčím ramenami. "Aj keď je niekedy otravnejší než komár, všetko to vychádza z toho, že ... dobre, možno je to blbosť, ale od toho plesu, mám pocit, že si ma začal vážiť a neberie ma len ako vec, ktorú má mať jeden z vás." Pousmejem sa a idem za Asterom. Zastihnem ho práve keď naštartuje. Postavím sa mu pred auto. Prejsť ma neprejde. Zamračí sa na mňa a stiahne okienko.
"Uhni!" zareve.
"Ani ma nehne!" odkričím mu naspäť.
"Fiere!"
"No, tak hovor, čo všetko si počul?!" zakričím mu otázku. Zamračí sa, ale nakoniec otvorí dvere. Usmejem sa a prejdem k nemu. On ich však rýchlo zatvorí a odfrčí preč. Štipľavo zanadávam. Sviniar. Až sa s ním stretnem nabudúce, čo bude iba ak náhodou, iste mu jednu natiahnem. Toto sa nerobí!
V nasledujúcich dňoch mám pokoj. Aster mi dáva pokoj. Len poslal po Allenovi lístoček, že naše ďalšie stretnutie sa ruší.
"On je...." nakoniec nad tým ale pokrčím ramenami. Skrčím lístoček a hodím ho do koša. Čo mi do toho. Aster to dosral. Alebo snáď ja? Nie, ja som nič zlé nepovedala.
"Nevieš kde je Lotte?" opýta sa ma Allen po týždni od kedy sme boli na jeho vystúpení a povedala nemu a Lotte, že sú súrodenci.
"Doma. Odmieta sa so mnou baviť. Dokonca aj Laylu, Charlotte a Trixie vykopla z domu." Zafrflem nespokojne. Len Teresu tam nechala. Len Teresa je teraz s ňou.
"Mohol by som za ňou zájsť?"
"Rob čo chceš." Zamrmlem a odídem z izby. Ten lístoček od Astera ma žerie a ja neviem prečo. Proste je to debil a dobí debiliny. Ostatne, čo môžem čakať od niekoho kto sa v mojom veku mlátil a mlátil a mlátil. No... nie, že by neboli časy, kedy to nerobím aj ja, ale aj tak!
"Čaute." Bez zaklopania sa vrútim do izby číslo 32 a posadím sa na stoličku. Cain a Lucius hrajú na posteli karty.
"Pridáš sa?" opýta sa Lucius ani na mňa nepozrie.
"Jasné, ale až keď dohráte."
"Čo tu robíš? Aster ťa už neotravuje?" opýta sa Cain a vyhodí eso.
"Nie. Niečo sa medzi ním a Fiere stalo." Zafrflem. Ďalší kto mi to musí pripomínať.
"To je fakt." Pritaká Cain.
"Vážne? Čo?" Lucius vyhodí srdcovú dvojku.
"Vraj miluje Allena."
"Ja ho zabijem. Urvem mu hlavu..." prudko sa postavím a odfrčím do riaditeľne. Ten idiot počul len to posledné. Ježíín! Ako to neznášam!
Rozčapím dvere na riaditeľni. "Ty si vážne magor!" skríknem na Astera a vôbec sa nerozpakujem nad tým, že je tam Allen a Gabriel.
"Prišiel si vhod. Práve som ťa chcel dať zavolať."
"Čo?" O čom točí?
"Allen bude s Fiere." Oznámi Gabriel a ja aj Allen na neho pozeráme ako na debila.
"Prečo?" nechápem.
"Fiere miluje neho. Takže, mám po probléme." Pokrčí Aster ramenami. Takže toto som. Problém. A on sa správal priateľsky len tak!
Gabriel odcupká preč. Allen sa zastaví pri mne. "Upokoj sa....."
"No tak toto nie!" vrhnem na neho nahnevaný pohľad.
"JA sa nemienim upokojiť!" skríknem a rýchlo idem k Asterovi. Zastavím sa až pri jeho kresle. Otočí sa ku mne. Tvári sa nezúčastnene.
"Áno?" opýta sa. Zovriem ruku v päsť a vrazím mu. Je mi jedno kam to dopadne. Proste mám chuť mu jednu vraziť. Aj keby mal mať monokel. Najradšej by som mu vrazila ešte raz, ale to už by mohlo byť riskantné. Môj úder ho priklincuje k stoličke.
"Už nikdy, nikdy sa ku mne nepribližuj." Zavrčím a odpochodujem preč. Allen kráča za mnou. Vstúpime do izby.
"Hej, ukáž mi ruku. Muselo to bolieť."
"Prdlajz to bolelo. Som zvyknutá." Hodím na seba mikinu a idem preč.
"Hej, kam ideš?" zastaví ma.
"Vyvetrať si hlavu. Ak ma niekto bude hľadať tak si niečo vymysli. Maj sa."
Keby mi niekto povedal, že niekedy budem mať chuť z niekoho vytrieskať dušu až tak veľmi ako mám teraz, asi by som neverila. Vždy som sa snažila všetko predýchať. Ak ma niekto urazil, len som sa usmiala a pokračovala ďalej. Alebo som proste každého upozornila, že ak ma urazia oni, ja ich tiež. A moja urážka bude bolestnejšia ako tá ich. Spolužiaci a spolužiaci na predchádzajúcej škole si zvykli. A aj keď sme neboli zrovna kamaráti, tolerovali sme sa. Len raz si zo mňa niekto vystrelil. Bola to stávka o to, že kto ma dostane. Zo začiatku im to išlo. Zamotávala som sa pekne ako motýľ v pavučine. Možno by som sa zamotala až tak, že by som sa nevymotala, ale začula som ich. Začula som ich rozhovor a vtedy som to pochopila. Proste, to bola moja nepozornosť. Odvtedy, som si držala od každého odstup a nikomu nedávala dôveru. Ale Aster.... ma z nejakého dôvodu dokázal dostať do veľmi podobnej pavučiny ako jeho predchodcovia. To je niečo, čo nemôžem odpustiť. Pretože ma zradil a pri tom vyzeral... akoby som mu mohla veriť. V jeho očiach nebola ani stopa po tom, že by ma chcel zradiť.
"Fiere?" ktosi ma osloví. Akýsi povedomí hlas. Pozriem smerom odkiaľ vychádza.
"Eleanor? Teta Eleranor!" nadšene sa rozbehnem k nej. "Netušila som, že si tu."
"Prečo si oblečená ako chlapec?" to je prvá vec, ktorá Eleanor zaujíma.
"Neskôr vysvetlím, ale teraz poď so mnou." Ťahám ju preč. Myslím, že by bolo dobré, vyduriť Lotte z domu. Viem len o jedinom spôsobe ako je to možné. Viem, že možno to bude bolieť, ale ....
"Ivan?" pred Lottiným domom vidíme Ivana, ako nervózne postáva pred bránou. Asi je zamknuté.
"Eleanor." Na Ivanovej tvári vidím prekvapenie. Spočiatku si hovorím, že je to smola, ale... nakoniec, to môže dopadnúť dobre. Predsa len, Ivan miloval a som si istá, že aj dodnes Eleanor miluje.
"No, som rada, že sme ťa tu stretli, ale potrebovali by sme sa dostať dnu." Zamrmlem a stlačím kľučku. Zamknuté.
"Super. Tak teda inak." Vytiahnem telefón a zavolám Lotte. Zdvihne to Teresa.
"Lotte ...."
"Viem, nechce ma vidieť ani nič, ale ja sa fakt snažím! Ak nám neotvoríte, oľutuje to. Trpko!"
"Nechce."
"Tak nech si trhne! Ale v tom prípade obe prídu o možnosť vidieť sa!" zarevem do telefónu a zložím. Eleanor na mňa nechápavo pozerá. Ivan tiež.
"No... Lotte je tvoja dcéra." Vysvetlím v skratke. Eleanor zalapá po dychu. Ivan sa tvári... no.. nie veľmi prekvapene.
"To nie je... možné. Je...."
"Živá a zdravá." Zamrmle Ivan potichu.
"Presne." Prikývnem "Ale ty to vieš skadiaľ?"
"Povedzme, že tvoja matka bola... ukecaná." Zasmejem sa. "Viac ako ja?"
"Oveľa." Eleanor po líci tečú slzy. Bola by som rada, keby nám Lotte otvorila, ale asi nebude chcieť.
"Čo teraz?" zamrmlem.
"Odomkneme si." Ivan vytiahne z vrecka kľúče. Vypúlim oči.
"To máš odkiaľ?"
"Lotte mi verí. Narozdiel od niekoho." Veľavýznamne sa na mňa zahľadí. Odomkne. Eleanor má oči upreté len na dvere domu. Nevníma nič iné. Ani sa jej veľmi nedivím. Prejdeme k dverám domu. Aj tie nám Ivan odomkne. Do chodby okamžite vbehne Lotte v pyžame.
"Ty...ty..." Už mi chce začať nadávať, keď uvidí Ivana a Eleanor.
"To je Eleanor." Pousmejem sa. "Nechodila by som len tak."
"Von." Zamrmle. Všetci na ňu pozeráme ako na zjavenie. Dokonca aj Teresa ktorá vyjde spoza nej.
"Von... aj tak si ma nechcela.. tak..."
"Ona myslela, že si mŕtva. To jej povedali!" skríknem na ňu. "Bože.. všetci ma dnes vytáčajú." Zamrmlem. Lotte stojí ako obarená. Eleanor k nej pristúpi a pozerá na ňu ako na ducha.... Chvíľu sa nič nedeje.
Obe sa rozplačú a navzájom sa hodia okolo krku. Povzdychnem si.
"Idem." Oznámim Ivanovi potichu a mávnem usmievajúcej sa Terese ktorej po lícach tiež stekajú slzy. Nie som veľmi na takého veci.
Vyjdem von.
"Kam teraz?" opýtam sa sama seba. Chvíľu tam tak stojím a pozerám pred seba. Asi pôjdem za Cainom a Luciusom. Možno ešte hrajú tie karty.
"Ahojte." Vstúpim do izby 32. Prázdno. Sakra. Čo teraz? Tak teda smer moja izba 259. Tam sú všetci. Allen, Gabriel, Cain a Lucius.
"Jé, čauko! Počul som, že si vrazil Asterovi!" ihneď ma chytí Lucius. Prikývnem.
"Aké to bolo? Vraziť riaditeľovi?" vyzvedá ďalej.
"Vtedy som o ňom nepremýšľal ako o riaditeľovi. Majte sa." Nemám náladu na tieto ich otázky a blbosti. Odídem. Ibaže, kam pôjdem?
Končím pred ubytovňou. Mám to pekne zamotané, ale... už to nebude trvať dlho. Už len päť mesiacov a môžem odísť. Tí dvaja mi dajú pokoj, Lotte bude pravdepodobne hlavou rodiny a ja... ja si nechám jednu až dve školy. Bude mi dobre. Áno. Keď odtiaľto odídem, už nikdy sa neobzriem späť. Hnev ma síce onedlho opustí, ale Lotte... tá sa na mňa bude hnevať stále. Už len preto, lebo som jej to podala takým netaktným spôsobom. Strašné.
Aster sa pomaly ťahá do ubytovne.
"Idiot." Zamrmlem keď si ho všimnem. To si nemôžem odpustiť. Zastaví sa uprostred chodníka a pozrie na mňa. Chvíľu na mňa pozerá. Pomaly ide ku mne. Zastaví neďaleko odo mňa.
"Povedal som ti, aby si sa držal ďalej."
"Nevedel som, že sa vieš biť." Postavím sa a prejdem okolo neho. "Netvár sa priateľsky len preto, lebo si myslíš, že som blbý. Mňa už nenachytáš, Eleir." Zavrčím a idem preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saii Saii | Web | 28. září 2011 v 19:31 | Reagovat

No toto skončilo veľmi zaujímavo O.o
čo ti poviem, som zvedavá na ďalšiu časť xD

2 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 21:05 | Reagovat

Já tě vážně žeru En!! Je to vážně dokonalý :33 Fie je fakt skvělá :33 Je to celý nádheně zamotaný.. Píšeš tak dokonale :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama