6.Kapitola - Škodoradostná Lotte

5. září 2011 v 12:41 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Keď "Pán Boh" dá, možno bude 7.kapitola ešte dnes :D
Príjemné čítanie :)


"Hej ty! Dlžíš mi niečo!" Hneď ráno ma odchytí Aster. Kedy sa ten sem stihol dostať? To ma snáď čakal pred dverami?
"Čo ty tu robíš? Nemáš dosť svojej roboty?" odstrčí si ho Allen z cesty.
"Daj mi pokoj. Ty tiež hovno robíš." Vráti mu to.
"Tss...Pohni si."
"Idem, idem...." frflem a zamykám.
"Nikam nejdeš. Má pohovor so mnou." Schmatne ma za lakeť a ťahá ma kamsi preč. Je to v prdeli. Allen odišiel a teraz ma určite bude každý kto ma stretne terorizovať. Vždy ráno sa držia ďalej len kvôli Allenovi.
"Dosral si to. Strašne si to dosral." Nedávam si servítku pred ústa. Pohár pretiekol. Nemienim sa pretvarovať! Prečo aj? Vždy som bola silná a nikto si ku mne nič nedovolil, tak prečo tu mám byť iná? Preto, lebo chcem byť neviditeľná?
"Čože?" prudko zastane uprostred chodby.
"Nepočuješ? Dosral si to a to kvalitne! Čo budem robiť teraz?! Veď tí chlapi ma po ceste do školy zožerú aj s topánkami! Alebo aby som bol presný, roztrhajú na kúsky!" môj hlas naberá tie správne otáčky - dievčenské.
"Hej... si v poriadku?" opýta sa opatrne.
"Jasné, že som! To ty tu nie si v poriadku, sakra!" zasa budem musieť zdrhať a to všetko len kvôli nemu!
"Nemáš tu lopatu?"
"Načo?"
"Že sa pýtaš. Chcem si vykopať hrob. Na nejakom peknom mieste. Pod stročekom, aby mi nesvietilo slnko do očí."
"Ako ti môže slnko svietiť do očí, ak si niekoľko metrov pod zemou?" nechápe.
"Nemusíš zachádzať až do takých detailov!"

"Príde k nám nová pomocná sila." Oznámi mi až za sebou zavrie dvere riaditeľne.
"A čo ja mám s tým?" nechápem.
"Je to Lotte Belavon. Najlepšia kamarátka Fiere Tomerei."
"ČO?!!" Ona bude robiť tu? Áno, viem, že na strednú chodila na zdravotnú, ale potom sa vydala na herectvo, alebo niečo také. Myslela som, že tu má nejaké fotenie, alebo čo.
"No a ty sa s ňou skamarátiš a dozvieš sa čo najviac o Fiere. Potom nájdeš nejakú cestu a... no a samozrejme musí to byť do toho plesu, čo je o týždeň. Dúfam, že sa účastníš." Nebezpečne sa usmieva.
"Ja sa účastním...."
"Skutočne? To som rád."
"....ako umývač riadu." Dokončujem s úsmevom.
"No to teda nie!"
"Bohužiaľ, už niečo mám... uhm...." čo si vymyslím?
"Nooo?"
"... to je fuk. Nemôžem tam ísť. Poviem Ivanovi, alebo Luciusovi alebo niekomu aby ich spracoval." Chcem zdrhnúť.
"Toto všetko sú prísne tajné informácie. Ak sa o tom niekto dozvie...."
"... som mŕtvy. Viem, viem." Prevrátim očami. On prekvapene príkyvne.
"Som rád, že si si toho vedomí."

"Som rád, že si si toho vedomí. Sú to tajné informácie. Bodaj by ho pečená hus vykopla na mars. Chlapi sú fakt z inej planéty." Frflem po ceste do triedy. Už je druhá hodina. Nechce sa mi tam ísť a tak zabočím na ošetrovňu. Tam si aspoň môžem pokecať s Ivanom. Teraz má voľnú hodinu.
"Yo, Ivan. Mám problém. Ten pako po mne chce aby som išla na ten ples ako Feinar. Ale ja tam nemôžem ísť, keďže tam budem ako Fiere. A tiež, nehovoril si mi, že tu bude Lotte...." až neskoro si uvedomím, že predo mnou stojí dievčina so zelenými očami a krátkymi modrastými vlasmi.
"Lotte?"
"Fiere?"
"Čo tu robíš?!" naše prekvapené hlasy znejú ako jeden.
"Pššt! Som Feinar! Feinar, chápeš?" Lotte na mňa chvíľku vyhúkane pozerá. Potom sa začne škodoradostne smiať. Nie smiať. Ona sa rehní ako kôň.
"Ja som to vedela! Vedela! VEDELA SOM TO! Hahaha!"
"Čo si vedela?"
"No, keď mi Ivan volal a potom ešte mi odpísala aj tvoja spolubývajúca, že Feinar tu nie je. Bolo mi na tom niečo divné. To si dopadla. Tí dvaja ťa chcú asi fakt zniesť zo sveta." Ten jej škodoradostný hlas.
"Môžem k tomu niečo povedať?"
"Bola som k tomu donútená!" napodobní môj hlas. Tá ma fakt pozná ako svoje vlastné topánky.
"Ale je to pravda!"
"Ja viem. Ja tiež."
"Ako?"
"Ivan mi furt volal. Nemohla som zažmúriť oči ani na jednu sekundu. Až nakoniec mi dali nútenú dovolenku, že vraj si mám oddýchnuť a vrátiť sa, až budem v poriadku."
"Čiže ťa nepriamo vyhodili." Poviem to rovno.
"Nevyhodili!" bráni sa. "No dobre. Vyhodili."

Zvyšok dňa som sa do triedy nedostavila. Lotte, ako školská sestra ma ospravedlnila z celého dňa.

"Takže si dopadla dosť na hovno. Nie len, že ťa šikanujú, ale ešte aj Aster ťa okupuje kvôli.. no vlastne kvôli tebe. To je také zábavné." Smeje sa mi celú dobu.
"Nesmej sa mi! To je hotové nešťastie! Hlavne v prípade, že sa chcú so starými rodičmi uzmieriť tak, že sa do mňa nenápadne jeden z tých dvoch zamiluje. To vôbec nie je zábavné, Lotte!" Ale tá sa mi stále smeje. Smeje a smeje. Vraždila by som.
"No, ber to tak, že ak ich odpálkuješ na tom plese, budeš mať pokoj."
"Dúfam. Ale on vyzerá veľmi vytrvalo."
"Neboj sa! Pomôžem ti!"
"Teraz ty! Ako si sa dostala sem?"

"Čau, Lotte. Ak mi nepomôžeš zomriem a budem ťa chodiť strašiť!" prvý telefonát od Ivana bol dosť divný, ale neprikladala som mu žiaden význam.
"Lotte! Zdvihni mi to už! Mám tu fakt ale FAKT veľký problém v veľkým P!" druhý telefonát. Nemala som čas zavolať mu.
"Fiere je v sračkách a ja s ňou! Tak už konečne pohni prdelou a doprav sa sem! Už som ti vybavil miesto sestričky!" tretí telefonát som už nemohla ignorovať.
"Lotte?! Som rád, že si zavolala...."
"Vyrieš si to sám. Ty aj Fiere! Ja mám prácu!"
"Ale Fiere je na chlapčenskej škole a mňa už nebaví počúvať ju! Ty si jej kamarátka!"
"Ty si žil medzi samími ženami a dokonca si išiel aj dobrovoľne na dievčenskú školu, tak nechápem aký máš problém!"
"Ale...."
"Daj mi pokoj." Odvtedy mi telefón zvonil v jednom kuse. Každú hodinu mi nosili kvety s adresou tejto školy. Nakoniec som sa zrútila na pľaci a šéf povedal, aby som si dala pauzu. Moja práca skončila. Čo som mohla robiť? Poslúchnuť Ivana, bolo to jediné.

"Prepáč." Konečne nie som jediná, ktorá k tomu bola donútená.
"Za to tvoje prepáč si nič nekúpim, ale ak to chceš odčiniť, pomôžeš mi pripraviť pomstu."
"Fajn. Ale aj ty potom pre mňa niečo urobíš."
"Pomsta bude sladká"
Uprostred príprav nás prichytil Nathan. Profesor, známy sukničkár.
"Óóó, nová tvár. A aká krásna." Pozrie na mňa.
"A náš krpec s veľkými ústami." Jeho výraz sa zmenil. "Zasa si sa ulieval, krpec?" Človek by povedal, že profesor bude milý. Tento taký určite nie je. Alebo aspoň nie na mňa.
"A vy ste?" Lotte sa mierne usmieva.
"Hej, Lotte, nepodľahni mu!" štuchnem do nej naliehavo.
"Aj ja sa chcem pohrať." Posiela mi pohľad. Odchádzam. Toto nedopadne dobre.

"Dávaj pozor.... oh, to si ty! Teba som chcel stretnúť." Gabriel.
"Prečo?"
"Musíme ti ísť kúpiť oblek. Nemôžeš ísť predsa na ples ako nejaký chudák. Nemusíš sa báť. Všetko to ide na Asterovo triko." Myslím, že by ma odtiahol preč, ale Ivan ma ukradne. Doslova.
"Prepáč, ale mám s ním nejaké nevybavené veci." Záchranca. Zlatý Ivan. Ja nebudem Lotte pomáhať. Nie. Určite nie po tom, čo ma zachránil.

"Tvoji starý rodičia to preložili. Je to zajtra večer. Na žiadosť Astera." Ozamuje mi škodoradostne.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saii Saii | Web | 5. září 2011 v 12:56 | Reagovat

No to teda dopadne :D Chcem už ten ples, okamžite! xDDD

2 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 18:48 | Reagovat

Achh.. k sežrání :33 Lotte, ty hajzlýku :33 Ivánek alias Ivanka je fakt zlato :33 Mastím na další dílek :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama