8.Kapitola - Ples

7. září 2011 v 16:29 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Táto kapitola je venovaná špeciálne Saii :)
Prajem príjemné čítanie :D



"Zaujímalo by ma, na koho čakáme." Gabriel nervózne prestúpi z nohy na nohu. Evidentne nie je veľmi trpezlivý.
"Na Fiere Tomerei." Odpovedá mu Allen a ja si všimnem, že na mňa kútikom oka pozrie.
"Ako vieš?" predbehnem Gabriela s otázkou, ale on za to vypúli oči.
"Hovoril som im to, kým z teba robili človeka. Ale ty, by si to mal vedieť." Vražedný hlas, vražedný pohľad ktorý ma prebodáva a vysáva zo mňa všetku životnú energiu. To je určite Aster.
"Tvojim ľudom treba uznať, že urobili neskutočne dobrú prácu." Všetci sa na neho otočíme. "Zaujímalo by ma kde sa to naučili. Tak zakryť monokel." Gabriel na svojho brata hádže podozrievavý pohľad.
"Myslím, že odpoveď poznáš."
"Ja som to vedel! Ale prečo si mi to nepovedal?"
"A ty by si to určite vytrúbil našim. Vieš čo by mi urobili keby videli, že som neustále domlátený?"
"To prečo?"
"No... nebol som ako ty." Zákerne sa usmeje. "Tvoj stredoškolský život je vážne nudný." Dodáva.
"Nudný? A....."
Zdá sa, že si ma nevšímajú. Pomaly sa plížim preč. Najprv si musím ísť pre batoh a vrecúško kde mám šaty a topánky. Potom by sa mohla vrátiť naspäť vedľajším vchodom pre personál. To by mohlo byť v suchu.
Tesne pred východom ma ktosi schmatne za ruku a odtiahne do vedľajšej miestnosti, kam hostia nemajú prístup.
"Ty si teda prípad." Ivan je tam opretý o stenu s rukami zloženými na prsiach a vedľa mňa stojí Lotte.
"Poslali sme jedného sluhu aby Asterovi odkázal, že si musel náhle odísť." Usmieva sa Lotte.
"A ty by si sa teraz mala nejako dostať na poschodie. Alebo, sa môžeš pripraviť tu a vstúpiť medzi ľudí až keď už nikto nebude blízko vchodu."
"Čo by bolo najlepšie." Dodáva Lotte. Netuším čo im mám povedať.
"Ďakujem."
"No, my sme tu predsa od toho aby sme žehlili tvoje problémy, nie?" Ivan prejde k dverám. "A aspoň to nemáme až také nudné. Predsa len ako profesorovi sa mi tlak zdvíha iba od hnevu. Pri tebe sa aspoň mám na čom zabávať." Odíde.
"Počkať, ale ja tu nemám šaty..."
"Tam. Už som ti ich aj vybalila z toho ruksaku." Ukáže na stoličku kde sú rozprestreté.
"Inak, prepáč mi to predtým." Lotte sa usmeje.
"Prepáčené ti bolo v momente, keď som ťa videla medzi nimi, ale aj ti mi prepáč. Viem, že je to pre teba ťažké."
Prezlečiem sa do svojich dlhých bledomodrých šiat a obujem si topánky ktoré sú rovnakej farby. Ale vlastne je to jedno, keďže ich ani nie je poriadne vidieť.
"Teraz by sme ťa mali nejako namaľovať." Usmieva sa Lotte.
"A ako preboha? Keď zmyješ ten make-up bude vidno monokel ktorý Asterovi ľudia tak dobre zakryli a kebyže to namaľuješ, len to zvýrazníš." Frflem jej do toho, ale ona už drží očné tiene a maľuje ma. Zbytočne protestujem. Úplne zbytočne.
O pár minút je so mnou hotová.
"Tí Asterovi ľudia v tom musia mať prax."
"Prečo?"
"Pretože, ti ten monokel zakryli tak, že ani ja, čo viem kde ho máš, o ňom neviem." Zaškerí sa. "Možno trénovali svoje umenie na ňom."
"No... vyjadril sa tak, že ich umenie využíval dosť často." Lotte je ticho. Zdá sa, že počúva.
"Myslím, že je čas aby si išla a všetkým sa prihovorila." Otvorí mi dvere a vyjdem na chodbu. Ocitám sa tam, odkiaľ ma vzala.
"A tiež skús nikoho neuraziť. Nikto by si so mnou potom nezatancoval." Dodáva s úsmevom a odchádza napred. V tej veľkej hale zostávam sama. Čo teraz? Ako prejdem ten veľký kus až do sály? Sakra. Mala som trénovať chodenie v topánkach s opätkom.
"Fiere, to zvládneš. Je to rovná cesta. Na tej sa nemôžeš zrýpať."
Pomaly sa suniem k sálu. Tesne pred dverami sa zastavím.
Čo im poviem? Že ich tu vítam? Aj tak sa všetci prišli iba pozrieť na nový "nepodarok" Tomerei. Všetci sa na nás smejú, ale aj tak s nami chcú byť za dobre. Nechápem to.
Vstúpim.
Po dvoch krokoch, keď sú všetky oči upreté na mňa, uvidím Astera ako sa okolo seba rozhliada a potichu sa pýta kde je Feinar. Pri treťom kroku sa mi od ľaku, že by ma mohol spoznať, podvrtne noha a ja letím na zem. Už cítim ako som rozpleštená na zemi. Oči mám zatvorené a čakám na ten dopad, ktorý bude iste bolestivý.
Cítim kohosi ruku okolo pásu a naberám stratenú rovnováhu. Otváram oči. Profesor, ktorý vyzerá podobne ako Lotte. Ten ktorý dnes počul moje napodobovanie Nathana.
"Ste v poriadku?" opýta sa a spustí svoju ruku z môjho pásu. Nastaví mi ruku, ktorá má slúžiť ako opora.
Prijmem ju a spolu prejdeme až k menšiemu pódiu na opačnej strane. Tam sa ho pustím a so zvýšenou opatrnosťou vyjdem na pódium.
"Vítam vás tu, na .... uhm... našom plese." Zniem strašne. Babka s dedkom vyzerajú akoby sa po mne chceli každú chvíľu vrhnúť a zapchať mi ústa.
"Som... teda sme radi, že ste všetci... že ste nás poctili svojou prítomnosťou." Gabriel prevracia očami a Aster do neho šťuchá. Iste preto, aby sa tváril aspoň troška normálne. Lucius, tak ako v prvý deň keď sme sa stretli, prežvachuje žuvačku.
"Takže... myslím, že to je všetko. Prajem vám príjemnú zábavu. Teraz slovo prenechám svojim starým rodičom ktorí by vám určite tiež niečo radi povedali." Ukážem na nich. Babka je červená od jedu a iste by mohla aj vybuchnúť. Dedko sa na nej dobre zabáva. Zídem z pódia. Teraz je čas na ich reč. Som rada, že to mám za sebou a tak sa pomaly predieram medzi ľuďmi. Chcem ísť na terasu, ktorá je obrovská a je tam krásny výhľad. Nechcem byť tu, medzi toľkými ľuďmi ktorí na mňa pozerajú ako na problém.
"Ups, prepáč, nevidela si náhodou...." Aster hľadá Feinara, čiže mňa. Aká náhoda, že do mňa nechtiac vrazí.
"Nevidela." Odpovedám bez záujmu a ďalej sa predieram tými ľuďmi. Občas, niekto uhne.
Terasa.
Posadím sa na hrubé kamenné zábradlie. Spočiatku ma to prekvapí, ale po hlbšom zamyslení, to nie je vôbec prekvapujúce. Budova je predsa postavená v západnom štýle.
Hompáľam nohami a šaty šuchocú.
"Prečo si odtiaľ odišla? To bolo neslušné." Reč starých rodičov asi skončila. Lotte prišla za mnou.
"A načo tam budem? Všetci tí ľudia prišli len preto, aby sme sa neurazili. Len preto, lebo sme bohatý, vlastníme školy, ktoré sú jedny z najlepších. Ale pritom, som pre nich len akýsi nepodarok. Vieš, Lotte, stavím sa s tebou hoci aj o všetko čo momentálne mám, o čokoľvek, čo si len povieš, že až bude čas tanca, nikto, nikto nepríde a nevyzve ma. A ak by niekto prišiel, jeho pohľad by bol rovnaký ako všetkých ostatných. Plný opovrhnutia a nechuti k niekomu ako som ja." Lotte je ticho. Len ma počúva.
"Ale to je osudom bohatých, nie?" zasmejem sa.
"V istom zmysle si aj ty bohatá a nie si na tom až tak zle." Nechápavo na mňa pozerá.
"Nechaj to tak." Postavím sa. "Idem sa najesť. Aj keď už je to s mojimi medziľudskými vzťahmi lepšie, stále mi nedovolia poriadne sa najesť. Takže aspoň tu si to chcem užiť." Lotte sa mi zasmeje.
"Teba musí kuchár milovať."
"Tomu ver. Náš kuchár mi vždy varil len to najlepšie. A bol fakt... ale to ty vieš, čo?" Obe ideme k stolom s jedlom. Ja si naberiem dve kuracie stehná, ryžu, rybu, sushi a ja neviem čo všetko ešte.
"Ako to tam všetko dokážeš naskladať?" čuduje sa mi Lotte. Vraciam sa na terasu.
"Pozri, aké nechutné."
"Aké nevychované dieťa."
"Tento zjav má byť dedičkou?"
"Čo to má znamenať?"
"Nevie sa správať."
"Ticho, začuje nás."
Dlho som nič také nepočula. Možno preto, lebo som tu. Kde nie som Fiere.
Posadím sa na zábradlie a na kolená si chcem položiť tanier s jedlom.
"Servítka. Čo keď si zababreš šaty?" Lotte mi na kolená rýchlo položí servítku.
"Ako som povedala, nikto sa neodváži vyzvať ma k tancu, takže je to zbytočné." Položím tanier na kolená a začnem sa napchávať. Bože, to chutí úžasne. Také dobré jedlo som nemala odkedy som sem prišla.
"Chutí do divne." Zamrmle Lotte znechutene.
"Náhodou je to vynikajúce! Také úžasné jedlo som nejedla odkedy som sem prišla."
"Nie je to náhodou preto, lebo odkedy si sem prišla veľa si toho nejedla?"
"No....."
"Fiere! Čo to tam robíš?!" už od dverí na mňa kričí babka.
"Do prdele. Schovaj to, schovaj to." Strkám Lotte tanier s mojou výdatnou večerou.
"Už to aj tak videli."
"Sakra."
Prídu k nám.
"Ty si vážne nevychovaná. To ťa... to sme ťa neučili, ako sa máš správať na takejto udalosti?" spúšťa na mňa babka.
"Nie."
"Čo si to...."
"Ako chlapec si vyzerala lepšie." Ozve sa dedko po chvíli. "Medzi dievčatami by si zožala úspech."
"Prečo myslíš?"
"No, hneď ako ten chlapec od Eleirovcov začal zháňať Feinara, pripojila sa k nemu väčšina dievčenského publika."
"A nie je to náhodou preto lebo chcú jeho peniaze?" prevrátim očami.
"Tiež pravda. Poď." Poťahá babku za ruku.
"Ale ja som ešte neskončila....."
"Neboj sa, aj tak je to zbytočné, keďže je celá po tebe." Ja aj Lotte sa musíme zasmiať. Babka totižto okamžite stíchla a aj s dedkom odišla medzi ľudí.

"To bolo zábavné, nie?" Lotte už dojedla.
"To teda hej." Prikyvujem s plnými ústami.
"Inak, koľko tu plánuješ zostať?" pokrčím ramenami.
"Myslela som, že to bude väčšia zábava. Čakala som od teba lepší príhovor." Ja sa len napchávam a počúvam ju.
"Vieš, čakala som, že povieš niečo typu: Vítam vás tu, aj keď tu vlastne vôbec nechcete byť a.... Chápeš, niečo také. Toto nebol tvoj ... štýl."
"No, predstav si moju pozíciu." Zamrmlem keď zrovna v ústach nič nemám.
"No?"
"Feinar! Feinar!" kričí Alair z opačnej strany terasy. Prvýkrát som podskočila.
"Už chápem." Zaškerí sa Lotte.

"Toto je strašné. Nikde ho neviem nájsť." Zvyšok skupiny je neďaleko od nás.
"Potrebuješ ho tak nutne k životu?" pýta sa ho Gabriel otrávene pričom nakúka do sály. Tak trocha mám pocit, že si vyberá objekt svojho záujmu v tento večer.
"N...Á....teda...Áno!" nevie sa Aster vykoktať.
"Zmizol expresne rýchlo. To sa mu musí nechať. Ten teda vie utekať." Smeje sa Lucius.
"To nie je smiešne!"
"Ale mne áno!" Aster a Lucius by sa snáď aj pobili, keby ich nezastavil Allen.
"Odišiel na brigádu. Chystal sa tam dávno predtým ako sme sem prišli ale niečo si zabudol a potom si ho odchytil. Takže je to tvoja vina, že ho teraz hľadáš ako zmyslov zbavený." Ukáže na Astera.
"Ale ja som len.... HA!" pozrie na mňa a Lotte. Pozerám na nich. Usmeje sa a otočí sa na chalanov. "Čo keby jeden z vás vyzval Fiere k tancu." Stíši hlas, aby sme ich náhodou nepočuli, ale aj tak ich počujeme.
"Poď, Allen, ja som nám už vybral vhodnejšie partnerky. Vychovanejšie." Gabriel schmatne Allena, ktorý otvára ústa, že niečo povie. Ale už nemá čas. Gabriel je vážne rýchly.
Zostáva len Lucius a Cain.
"Nie je môj typ." Odpovedá Cain a Lucius mu prikyvuje. Tiež mu zdrhnú, aby ich náhodou nedonútil. No, holt má smolu. Musím sa nad tým zasmiať. Chudák Aster.

"Na čom sa smeješ?"
"Asterov plán nevyšiel. Som v suchu." Zachichocem sa akoby mi šibalo.
"Nikdy nevieš, čo sa z toho vyvŕbi. Povedal predsa, že je aj náhradný plán, nie?" Pikývnem.
"Snáď si nemyslíš, že by si ma na krk vzal on? Lotte, tu nejde o priateľstvo. Toto celé je len biznis. Nič viac, nič menej." Všetko mám zjedené. Prázdny tanier pokladám vedľa seba.
"A tiež, celé to má jeden háčik."
"Aký?"
"Viem o celom pláne a aj viem, čo urobím, ak by niečo nastalo."
"Čo?"
"Uvidíš Lotte, uvidíš." Tajomne sa usmejem a utriem si ruky do servítky.
Lotte to vzdá a posadí sa na zábradlie vedľa mňa. Máme krásny výhľad na tancujúce páry v sále. Aj ja by som chcela tancovať. Ale neviem.
"Krása, však?" povzdychne si Lotte zasnívane.
"To áno."
"Nezatancujeme si?" zavtipkuje.
"To by ma zabili." Usmievam sa od ucha k uchu. "Alebo skôr, ja by som zabila teba."
"Myslím, že by to bolo vzájomné." Smejeme sa. Ani jedna z nás nevie tancovať, aj keď sme sa to mali obe učiť v istom kurze. Prišli sme tam len jeden jediný raz. Prvý aj posledný. Učiteľ nás už potom viackrát nevidel.

"Zatancuješ si so mnou?" prekvapene pozriem na tú odvážnu osobu. Smiech ma prejde.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saii Saii | Web | 8. září 2011 v 17:35 | Reagovat

KTO JE TA OSOBA? O__O takéto šoky mi nerob! hneď zajtra ťa musím vyspovedať :D
a tiež by ma zaujímalo aký ma Fiere záložný plán xD

2 Saii Saii | Web | 8. září 2011 v 17:35 | Reagovat

a samozrejme ďakujem za venovanie :33

3 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 19:20 | Reagovat

Kdo to jééé?? Aster?? Sakráá... to je těškýý.. musím se přiznat, že Fie dost závidím :33 Tolik chlapáků :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama