9.Kapitola - Smiem prosiť?

8. září 2011 v 19:48 | Enaily |  Keď sa smola lepí na päty
Prajem vám príjemné čítanie :)


Od prekvapenia privolím na tanec. Ja a tanec, to nejde dohromady. Môj spoločník, to cíti takmer okamžite. Na svojich nohách, po ktorých mu stále šlapem.
"Nevieš tancovať?" opýta sa pobavene.
"Ulievala som sa." Zamrmlem. Toto som nečakala. Ešte stále je to pre mňa šok. Pozriem nabok a vidím Ivana a Lotte stojacich vedľa seba. Niečo si hovoria a pritom na mňa úskokom pozerajú. Škodoradosť je tá najlepšia radosť a na tých dvoch je to vidieť.
"Ja tiež." Pozriem na zem, aby som mu znova nešlapla na nohu.
"Hej jasné, to tak verím."
"Nie, vážne." Bráni sa, ale na perách sa mu pohráva úsmev. Povzdychnem si a vzdám to. Nemá zmysel snažiť sa, keď je to aj tak na nič.
"Postav sa mi na špičky."
"Čože?"
"Urob to." On mi rozkazuje?
"Ani náhodou." Prevráti očami.
"To by ťa to určite zabilo, keby si to urobila, čo?"
"Áno."
"Tak to aspoň skús." Mračím sa na neho.
"Ani náhodou."
"Takto s tebou nebude chcieť nikto tancovať."
"Už som si zvykla."
"Ale ty chceš tancovať, počul som to." Prikývnem.
"Chcieť je jedna vec."
"A tá druhá?"
"Kto by so mnou tancoval dobrovoľne? Každý je tu len kvôli peniazom, lebo dúfa, že niečo dostane. Povedz, ty so mnou snáď tancuješ preto, lebo by si to chcel sám a od srdca?" spýtavo na neho pozerám. Je ticho.
"No, vidíš. Nemám dôvod poslúchať niekoho, kto je tu len z príkazu svojich rodičov. Nemám dôvod snažiť sa, ak tancujem s niekým, kto so mnou tancovať nechce."
"Ale chcela si tancovať, nie? Aj s Lotte si pozerala na tancujúce ...."
"Chcela." Priznávam. "Ale s niekým kto so mnou bude chcieť tancovať od srdca a kto o mne nebude mať veľmi zlé mienenie. A taká osoba, tu nikde nie je. A ba, vlastne je."
"Kto?" pustím ho a prejdem k Ivanovi. Smiech ho v tom okamihu prejde.
"Šibe ti?"
"Nie, ideš?"
"Ty ale nevieš tancovať."
"Ty áno, tak nekecaj a pádluj." Tancujem s Ivanom. No.. tancujem je asi príliš silné slovo. Stojím mu na špičkách a on sa hompáľa do rytmu.
"Prečo ja?"
"Máš pocit, že je tu niekto iný normálny?"
"Lotte"
"Nemôžem tancovať s dievčaťom."
"Tvoj dedko."
"To nemôžem."
"Prečo?"
"No pretože chcem tamtomu debilovi ukázať, že ak so mnou nechce tancovať naozaj, tak nech ani netancuje."
"Ani ja s tebou nechcem tancovať."
"Ale máš ma rád."
"No.. to je diskutabilné, ale áno. Keďže si sa nám doslova votrela do domu keď si utekala pred tými dvoma šialencami."
"A ty si mi zachránil kožu." Zachechcem sa.
"Najprv moje sestry a potom ťa hodili na krk mne. Vraj aby som sa o teba postaral ako o mladšiu sestru. Tse."
Skončila hudba, aj my sme skončili.
"Vďaka." Usmejem sa namierim si to naspäť na terasu. Pochybujem o tom, že by mi niekto zatarasil cestu. Dokonca, ani ten odvážlivec to už neurobí. Tým som si istá.
"Takže to je o srdci?" pristúpi ku mne môj predchádzajúci partner. Záhadne sa usmieva.
"Myslela som, že sme skončili." Zamrmlem znechutene. Aké otravné.
"Skúsme to ešte raz." Nastaví ruku a čaká, že mu do nej svoju vložím. Prekvapuje ma. Ostatne ako všetko, čo robí.
"Povedz, toto robíš zo svojej vlastnej vôle? Alebo len preto, lebo Allen a Gabriel ťa okašľali?" neodpustím si, ale hneď to oľutujem. Ticho.
"No, vidíš." Sladko sa usmievam. "Nie je dôvod aby som s tebou tancovala ešte raz." Otočím sa na päte a idem k pódiu. Stále počujem ako si o mne ľudia šepkajú. Sáme pekné veci. Čo iné od nich môžem čakať? Nie, ich úroveň už vyššia nebude. Vyjdem na pódium, dám znamenie orchestru, aby prestali.
"Prepáčte, ale mohli by ste mi venovať pozornosť?" začnem. Babka s dedkom prestanú tancovať. Ivan s Lotte do seba občas šťuchnú, akoby sa práve na niečom dohadovali a môj tanečný partner na mňa pozerá a čaká, čo poviem. Postupne, všetci v sále upriamia svoju pozornosť na mňa.
"Takže, čo vám chcem povedať je jednoduché. Ja aj vy, všetci vieme, že tu nie ste preto, lebo by ste nás milovali. Nie ste tu preto, aby ste nás videli a dokonca, sa dnes ani nedohadujeme o obchodoch. Proste, toto je priateľský večierok, na ktorý ste boli pozvaní, preto lebo ... no, proste ste boli pozvaní. Sú tu aj takí ktorí nás nemajú veľmi v láske, takí ktorí chcú vyťažiť z toho, že dedím práve ja. Áno, priznávam, nie som taká dobrá ako moji rodičia ani starí rodičia. Ale, všetci..." odmlčím sa. "...všetci by ste si mali byť vedomí toho, že nie som slepá, hluchá a ani mentálne zaostalá. Tak isto ani moji starí rodičia. To, čo vám týmto chcem povedať, je, aby ste sa ku nám správali s úctou, aj napriek tomu, že nás nemáte radi, opovrhujete nami. Ak sa ku nám nechcete priblížiť, tak to proste nerobte. Pri vchode ste nás pozdravili a to, je slušné a stačí to. Je to lepšie ako nútená konverzácia. Tento ples, nie je preto, lebo sa s vami chceme veľmi rozprávať byť priatelia. Je jednoducho preto, aby ste sa vy zabavili a my, mali dobrý pocit. Dúfam, že sa chápeme. Ďakujem za vašu pozornosť a ešte raz vás prosím aby ste si to vzali k srdcu. Jednoducho, ak s nami nechcete rozprávať, tancovať, tak to jednoducho nerobte. My sa neurazíme." Pomaly zídem z pódia. Ľudia sú ticho aj keď popri nich prechádzam. Ustupujú mi z cesty. Vraciam sa na terasu.
Teraz, už za mnou snáď nepríde. Už nikto nepríde, pretože, doteraz som bola len jedna veľká truhlica plná zlata, ktorá nemala hlavu. Truhlica, ktorú, ak nájdete kľúč, môžete bez problémov otvoriť a vybrakovať. A čo je tým kľúčom? Dôvera, ktorú by im truhlica dala a otvorila sa im dobrovoľne. Ibaže, táto truhlica, nie je taká hlúpa.
"Toto bol ten tvoj plán?" príde ku mne Lotte.
"Na odohnanie tých ktorí sú so mnou nasilu, áno. Na zvyšok života, nie."
"Ale bolo to dobré."
"Vďaka, ale.. mohla by si ma nechať osamote?" pozriem na ňu. Slabo sa pousmeje.
"Samozrejme. Chápem. Idem si užívať, tak príď až budeš chcieť." Odíde z terasy.

Hviezdy sú také krásne. Všetko svetlo čo vychádza do okolia je len to zo sály. Tam ďalej je tma. Tma ako v rohu.
Vždy som vedela, že pre tých ľudí tam vnútri, nič neznamenám. Nič, len veľká plná truhlica. Vždy som to vedela, a naučila som sa s tým žiť, ale nech sa snažím akokoľvek chcem, tá myšlienka ma napĺňa prázdnotou. Pretože, ak si nenájdem priateľov, ktorí budú pri mne aj keď už nebudem mať nič, aj keď budem mať problémy, budem vždy sama. Aj to je jeden z dôvodov prečo chodím na štátnu školu. Chcela som tam chodiť, pretože sú tam obyčajní ľudia. A ja by som chcela byť obyčajná.

"Tu si." Môj tanečný partner. Partner je asi silné slovo. Vlastne je to cudzia osoba.
"Hľadal som ťa." Postaví sa vedľa mňa a tiež pozerá do tieňov noci. Obaja sme ticho.
"Tvoja reč bola... zaujímavá." Ozve sa po chvíli. Chce nadviazať konverzáciu. Ale ja veľmi nemám náladu. Poznám celý jeho plán, takže som ešte znechutenejšia.
"Musím priznať, že vo všetkom čo si povedala, si mala pravdu. Bol som prinútený rodičmi. Vlastne, ak sa mám priznať, pôvodne som mal ja prinútiť buď môjho brata, alebo syna Weikovcov." Počujem jeho tichý smiech. Donúti ma to pozrieť na neho. Odpútať svoj pohľad od tieňov noci. Ale on na mňa nepozerá.
"Ale obaja ma nechali v štychu. Aj keď pravdou je, že Allen o tomto nemal ani tušenia. Vieš, v krajnom prípade, som sa mal obetovať ja."
"Obetovať?" už viac nemám záujem pozerať sa na jeho profil. Je to nechutné. On sa má obetovať? Drzosť.
"Áno, ale neber to zle. Ja len...." znova na neho pozriem. Pozerá na mňa. Priamo na mňa. Nie za mňa, nie cezo mňa.
"A ako sa to dá brať? Pamätáš sa ešte čo som tam hovorila?" palcom ukážem za seba.
"Pamätám! Preto som tu!" zamračí sa. Môj spôsob komunikácie sa mu nepáči. Veď, komu by sa páčil?
"Chcem ti len povedať, že chcem sa ti ospravedlniť." Tak ako sa to občas robí, dokonca aj skloní hlavu. Je to úprimné ospravedlnenie? Netuším, ale aj napriek tomu, že je to šialenec, nemyslím, že je zlý.
"Fajn, prijíma sa. Tak prestaň." Znova sa zahľadím do tieňov.
"Ale, čo ti ešte chcem povedať, je, že moji a aj Allenovi rodičia chceli, aby si ťa niekto z nás troch vzal a tak by sa utriasli vzťahy medzi rodinami. S tvojimi starými rodičmi."
"To je blbosť."
"To isté mi povedal aj niekto kto sa na teba veľmi podobá." Čo teraz?
"Feinar, však?" najlepšie bude ak zahrám, že o ňom viem. Potom nás nebude chcieť vidieť spolu. Nebude nás chcieť zoznámiť.
"Poznáš ho?" prekvapene sa pýta.
"Samozrejme. Je to predsa môj bratranec. Občas sa stretávame."
"A on hovoril, že ťa nepozná. Chodí k nám do školy. Aj tu mal byť, ale utiekol." Rozrozpráva sa.
"Nechceme aby mal taký istý osud ako my. A navyše, je jednoduchšie, ak o ňom spoločnosť nevie. Ak si v nej nevyrastal, nevieš ako sa správať, ako sa postaviť k takým, čo ťa vidia len ako bankovku."
Obaja mlčíme ako ryby a čumíme do tmy.

"Myslel som si, že budeš viac...." prekvapene na neho pozriem.
"Viac...čo?"
"....nevychovaná? Neviem. Všetko čo som o tebe počul, bolo, že si vlastne viac ako chlapec, než dievča. Aj...." nedokončí. Proste to prehltne. Ja sa radšej nepýtam, pretože, by ma asi pokračovanie vytočilo. Najmä v prípade, keď viem, že som bola ako dievča sledovaná jeho ľuďmi.
"Vlastne je to pravda." Zasmejem sa. "Ale som rada, že si mi to povedal." Priznávam a otočím sa tvárou k sále, kde už je oveľa menej ľudí. Vlastne už len zopár. Ples sa pomaly končí, ale ja musím zostať až do konca. Pretože som hostiteľ.
"Zatancuješ si so mnou?" tiež sa otočí tvárou k sále.
"Ch....."
"Chcem to ja sám. Od srdca." Ani nestihnem dopovedať svoju otázku. Nastaví svoju ruku.
"Smiem prosiť?" opýta sa s miernym úsmevom. Vložím ruku do tej jeho. Tiež sa usmievam.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lenicka tvé SB Lenicka tvé SB | Web | 12. září 2011 v 20:50 | Reagovat

aahoj jak je??taky se ti nechce chodit do skoly co?no jak se jinak mas??ja celkem dobre:)zatim ziju:):Dnoo nic ja jdu zas nekdy aahoj:-):D

2 Saii Saii | Web | 22. září 2011 v 17:58 | Reagovat

"Ty áno, tak nekecaj a pádluj." tak toto ma úplne že zabilo :D
ale inak ten koniec sa mi zdal už viac pochmúrny ako vtipný. ale fiere to dobre vystihla svojou rečou ^^

3 Aoi Gumi Sakura/Fernandes Aoi Gumi Sakura/Fernandes | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 19:33 | Reagovat

Achh.. Asteréék♥♥ je to zlato:33 Já to tušila.. Fie je fakt skvělá holka :33 Ta její řeč byla úžasná :33 Já tak miluju tvůj styl psaní :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama