Kapitola 20.

11. března 2013 v 23:29 | Enaily |  Vtedy na Východe
Ako vidíte, rozbehla som sa!
No, nie je to celkom tak, stále mám vo worde 101 strán a toto končí na 64, takže časú a časú, kým sa dostaneme do inkriminovaného bodu, kedy to bude zarovno a ja nebudem vedieť ani zbla a ni mať náladu... možno!
Ale dovtedy sa tešte a prajem vám príjemné čítanie :)


"Dáš si tiež?" opýta sa, keď si nakladá. Pokrútim hlavou. Od istej doby koláčom veľmi neholdujem. Nechcem byť vyradená do konca večera, len kvôli jednému koláču. Aspoň keby tu bol môj obľúbený, tak dobre, ale taký tu nie je.
"Škoda." Pokrčí ramenami a odídeme si sadnúť k jednému zo stolov. Presnejšie povedané, k stolu, kde je lístoček s Akirovým menom a vedľa neho lístoček s nápisom "Akirova priateľka". To je také provokačné! Ale asi nie viac, než jeho matka.
"Čau braček." Prisadne si jeho navlas rovnaký brat Hiroshi. Vedľa neho si sadne drobná japonka s pomerne krátkymi čiernymi vlasmi.
"Nečakal som, že sa teraz ťaháš s Američankou." Prehodí keď mu Akira odpovie pokyvkaním hlavy.
"Som Európanka." Oznámim mu vyrovnane. Hiroshi na mňa vrhne pohľad. Keď sa naňho teraz pozerám, vážne sa od Akiru odlišuje. Veľmi. Jeho pohľad je iný.
"A mimochodom rozumie ti každé slovo, braček."
"To viem. Veď je to naša tlmočníčka." Prevráti očami.
"Takže to ste vy." Usmeje sa japonka vedľa neho. "Veľa som o vás počula."
"A vy ste?" obrátim na ňu svoju pozornosť. Stále lepšie než sa pozerať na niekoho kto by vás najradšej posadil na prvé lietadlo za more.
"Shiori. Hiroshiho snúbenica." Usmeje sa.
"Óóó aj ja som o vás veľa počula." Nikdy som nebola dobrá herečka, ale dúfam, že teraz mi to ide. "Vraj ste úžasná žena. Gratulujem vám. A teraz ak ma ospravedlníte." Sarkazmus v mojom hlase počujem dokonca aj ja. Sakra. Nie som až taká dobrá herečka ako som dúfala. Postavím sa a Akira sa stavia tiež.
"Idem len na toaletu." Pošepnem mu a kráčam preč. Smerom ktorým tuším toalety.
Chvalabohu je tam prázdno. Ani nohy. Opriem sa rukami o umývadlo a zahľadím sa na seba do zrkadla. Vidím v svojej tvári nechuť a v očiach nič. Prázdno, akoby z nich ktosi vyžmýkal všetok život. Do čerta!
Pustím vodu a opláchnem si ruky. Možno ak tu chvíľu zostanem a budem čumieť na tečúcu vodu, pomôže mi to. A možno aj nie.
Bol to blbý nápad. Len to, že som sem išla. Neznášam predsa davy ľudí, neznášam plesy a oslavy a podobné veci, aj keď milujem tie šaty a topánky.
Fakt blbý nápad.
Ktosi vstúpi. Zhasnem vodu a tvárim sa, že odchádzam.
Shiori. To mi ešte chýbalo.
"Prepáč ak som ťa nahnevala." Povie a opláchne si ruky. Prekvapí ma to.
"Nechápem prečo sa ospravedlňuješ. Nemám dôvod byť na teba nahnevaná." Pokrčím ramenami a prejdem k dverám. Chcem čo najskôr vypadnúť.
"Počkaj ma. Prosím." Keď použila to slovíčko, tak ju počkám. Som predsa slušná a až taká nahnevaná na ňu nie som. Ostatne... prečo by som vôbec mala byť?
"Ty s Akirom nechodíš, však?" opýta sa po chvíli obzerania v zrkadle.
Podstúpim od dverí a opriem sa o stenu. Žeby sa z tohto mala vykľubať čisto ženská debata? To je na neuverenie.
"Prečo si to myslíš?" odpoviem jej otázkou.
"Nevyzeráš, že by si sa chcela viazať." To teda trafila klinec po hlavičke.
"Správne. Takže prečo tu teraz debatujeme a nevrátime sa?" založím si ruky na prsiach.
"Chcela by som ťa o niečo požiadať." Otočí sa ku mne tvárou. Doteraz sa obzerala v zrkadle.
"Hovor."
"Počula som o tebe od Hiroshiho. Vraj si ťa otec veľmi pochvaľoval."
"Šéf? Myslíš starého pána Asu?" prikývne. Super. Čo príde ako ďalšie?
"Hiroshi vravel, že teraz bývaš s Akirom. Zdá sa, že spolu vychádzate. Chcela by som aby si sa o neho postarala. Neublíž mu." Zamračím sa.
"Neviem čo vieš ani ako si to vysvetľuješ, ale aby som u Akiru bývala bol jeho nápad. Nie môj. Niečo som od neho potrebovala a ako splátku za túto láskavosť, mám u neho istú dobu bývať. Nemá to nič spoločné s tým, že by sme spolu vychádzali, alebo dokonca boli priatelia. A prepáč mi moju drzosť, ale od teba nebudem počúvať kecy typu "neublíž mu" a bla bla bla." Odlepím sa od steny. "To ty si ho ako prvá pochovala a ani netušíš ako hlboko." Ukážem na ňu. "A ja to nebudem žehliť len preto, lebo som mu momentálne najbližšie. Nič ti nedlžím, si pre mňa cudzí človek a Akira tak isto." Zložím ruky pozdĺž tela a prejdem k dverám. "A teraz ak ma ospravedlníš, radšej sa od teba vzdialim. Prajem ti pekný zvyšok večera." Odídem z toalety. Akira sedí pri tom istom stole pri ktorom sedel keď som odchádzala. Hiroshi je niekde mimo.
"Som späť." Posadím sa vedľa neho. Už dojedol a len prázdno hľadí pred seba. Pozrie na mňa.
"Vyzeráš byť nahnevaná."
"Netvár sa ako psychológ a radšej mi povedz koľko tu ešte musím byť." Od okoloidúcej obsluhy si vypýtam vodu kým čakám na jeho odpoveď.
"Chceš už ísť?" odpovedá mi otázkou. To milujem.
"Popravde, áno." A ak uvidím Shiori ešte jedenkrát tak odchádzam okamžite. Už len pohľad na ňu ma serie. Niekto by jej mal uštedriť riadny kopanec.
Ale ja na to nemám právo, pretože ma serie len kvôli Akirovi. Preto, lebo keby to neurobila ja som nemusela teraz bývať s Akirom. Oni dvaja mohli viesť spokojný život, mohli byť svoji a ja? Ja by som bola aj naďalej .....
Sama.
"Tak môžeme ísť." Chytí ma za ruku a postavíme sa.
"Ja pôjdem. Ty zostaneš." Pustím ho a vykrútim svoju ruku z jeho zovretia. "Tvoja matka by bola iste radšej keby si tu zostal."
"Pokiaľ tu budem ako mŕtvola, tak by ma radšej ani nevidela."
"Máš to snáď v pláne?"
"Keď tu nebudeš tak hej." Pousmejem sa. Lichotí mi to. Chce byť so mnou. Nie... je to len liečba na srdce zadupané do zeme.
"Dobre... chvíľu tu zostaneme ale potom ideme. Chcem byť zajtra čerstvá ako ryba."

Zvyšok večera ubieha pomaly. Veľmi pomaly na môj vkus. Nechcem odísť pretože Akira by išiel tiež. Nechcem aby sa jeho matka hnevala, aj keď ma evidentne nemá rada.
Rozmýšľam akosi zcestne.

"Konečne doma." S radosťou skočím do kresla v ktorom obyčajne sedávam a čumím na nočné Tokio.
"Doma?" podiví sa Akira pobavene.
"Problém? Toto miesto bude mojím domovom ešte presne 48 hodín. Tak ho tak môžem nazývať, nie?" Potichu sa zasmeje.
"Máš pravdu." Prejde k druhému kreslu na ktoré si ako obyčajne vyložím nohy. "To je trošku drzé, nemyslíš?" On mi ich ako obyčajne odsunie nabok a posadí sa. Ticho sedíme. Pozerám von a premýšľam o svojom stretnutí so Shiori. Možno som sa mala pokúsiť byť k nej milšia...
"Aspoň trocha si sa tam zabavila?" opýta sa Akira potichu. Možno len tak, aby reč nestála.
"Neznášam také miesta."
"Mohla si mi to povedať."
"A čo by mi to pomohlo?" opýtam sa bez toho, aby som naňho pozrela.
"Nebral by som ťa so sebou."
"Nerieš to. Potreboval si tam ženskú, tak si zobral mňa, lebo som bola po ruke. Niet o čom diskutovať."
"Ale nabudúce by si mi to mohla povedať." Prekvapene naňho pozriem.
"Nabudúce? Máš pocit, že nejaké nabudúce ešte bude?" pýtam sa prekvapene.
"Keby si tu zostala o niečo dlhšie tak áno."
"Vyzerám tak že by som tu chcela zostať dlhšie ako tých nadchádzajúcich 48 hodín?"
"Áno."
Postavím sa a prejdem okolo neho. Položím mu ruku na hlavu. "V tom prípade musím byť naozaj dobrá herečka. Nedaj sa oklamať." Zachechcem sa a potľapkám ho. Potom chcem ísť ďalej, ale obkrúti mi ruky okolo pása a zvalí na seba do kresla.
"Hej! Čo to robíš?!" skríknem prekvapene. Tak toto som v žiadnom prípade nečakala.
"Teraz mi povedz, že tu nechceš zostať dlhšie." Pošepká mi do ucha veselo.
"Nie." Pousmejem sa. Je to zábava, byť tu s ním, ale nechcem tu zostať dlhšie. Naozaj....
"No ták..." perami mi prejde hore a dole po krku. "...zostaň tu dlhšie."
Toto nevyzerá dobre... ale keď sa na to pozrieme z druhej strany...
Natočím hlavu na stranu, tak aby som videla Akiru.
Pobozká ma. Spočiatku jemne.
Otočím sa k nemu celým telom.
Prehĺbi naše spojenie. Pomaly vsunie jazyk do mojich úst a potom zasa von. Je to príjemné a ja robím to isté. Jednu ruku spustí a začne mi hladkať stehno. Postupuje vyššie a vyššie.
"Zostaň tu." Zašepká pomedzi jednotlivé bozky. Ale ja nechcem. Už len toto je zlý nápad. Nedovolí mi odpovedať. Znova okupuje moje pery. Ale je to príjemné. Ja mu zabáram ruky do vlasov. Druhá jeho ruka ma hladká po chrbte a pomaly mi vzadu rozopína šaty...
Prudko od neho odskočím, keď prvou rukou zablúdi nižšie.
Nechápavo na mňa pozerá.
"Nathalie..." začne potichu. Zdvihnem ruku, aby som ho umlčala. Chvalabohu, že to stačí. Pridŕžajúc si šaty rýchlo odkráčam do svojej izby.
Toto bol blbý nápad. Akira nie je pre mňa.

Hodím sa na posteľ. Som sprostá. Mala som tam zostať a vyspať sa s ním.
Po takej dlhej dobe by som to sakra dobre potrebovala. Aj keby to malo byť len na jednu noc. Dočerta. Hlupaňa... hlupaňa..hlupaňa, hlupaňa, hlupaňa, hlupaňa....
"Nathalie?" Akira zaklope.
"Čo je?" opýtam sa a rýchlo sa prezlečiem do pyžama. Zrazu mi pripadá, že nezakrýva vôbec nič. Otvorím mu dvere.
"Si... si v poriadku? Nechcel..."
"Povedz, že si nechcel a v tu ranu ťa nakopem do prdele."
"Um...."
"Chcel si a ja tiež." Priznám a najradšej by som sa sama nakopala do prdele za to, čo hovorím.
"Tak, čo sa stalo?"
"Som hlúpa hus, Akira. Len hlúpa hus, takže sa tým nezaoberaj a ak sa chceš s niekým vyspať tak si pohni skôr ako na to bude už dnes naozaj neskoro." Krava! Čo to hovoríš?! "Ja som bohužiaľ, mimo prevádzky." Hej, po zvyšok života budem žiť v celibáte ako Phurry z Bratstva čiernej dýky, len preto lebo chcem aby ma niekto miloval, chcem byť v jeho očiach len ja. A ak nie, vzdám sa sexu. Ešte si aj dupnem, lebo to tak chcem! Do prdele aj s mojím zvráteným názorom na lásku, v ktorú neverím. Do prdele s tým všetkým!
Obídem Akiru a mierim do kúpeľne. Umyjem si zuby, odfarbím všetok ten humus čo mám na xichte a pôjdem spať. To bude najlepšie. S trochou šťastia sa vyspím aj z tohto zlého pocitu. A keď to šťastie mať nebudem?
Nu, tak potom požiadam Akiru aby mi dal lopatou po hlave.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 literarni-klub literarni-klub | 16. března 2013 v 16:17 | Reagovat

S potěšením Ti oznamujeme, že jsi byla přijata do Literárního Klubu :)

2 sofie sofie | 24. března 2013 v 20:47 | Reagovat

*byl jsem tu, Fantomas... * já už nevím co na ty tvoje kapitoly mám psát :) líbí se mi to

3 sasenka333 sasenka333 | Web | 16. května 2013 v 9:38 | Reagovat

úúžasné :-) celý príbeh je úplne úžasný už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama